Národná rada SR prijala na svojej júnovej schôdzi (16. 6. 2009) nový zákon o poľovníctve publikovaný pod č. 247/2009 Z. z., ktorý s účinnosťou od 1. 9. 2009 po viac ako 47 rokoch nahradí zákon č. 23/1962 Zb. o poľovníctve, ktorý bol účinný od 1. 3. 1962 do 31. 8. 2009.
Obsahová štruktúra informácií o právnej úprave poľovníctva v SR:
1/ Základné informácie o novom zákone o poľovníctve
2/ Predmet právnej úpravy nového zákona o poľovníctve
3/ Zákonná definícia poľovníctva; práva a výkonu poľovníctva
4/ Lov zveri – výklad na účely zákona vs. výklad podľa judikatúry
5/ Užívanie poľovného revíru, veľkoplošné poľovnícke hospodárenie
6/ Ochrana a zlepšovania životných podmienok zveri; poľovná stráž
7/ Poľovnícka organizácia – právny status, úlohy, vznik, zánik
8/ Slovenská poľovnícka komora – vznik, úlohy
9/ Škody spôsobené poľovníctvom, zverou a na zveri
10/ Štátna správa a štátny dozor na úseku poľovníctva
11/ Priestupky, disciplinárne previnenia a iné správne delikty na úseku poľovníctva
12/ Konanie vo veciach upravených zákonom o poľovníctve
13/ Príloha 1 – vymedzenie druhov voľne žijúcich živočíchov, ktoré sa považujú za zver
14/ Krátky historický exkurz právnou úpravou poľovníctva
Nový zákon o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol publikovaný v Zbierke zákonov pod č. 274/2009 Z.z. a účinnosť nadobúda 1. 9. 2009, okrem § 51 (Poľovný lístok) a čl. III (novela zákona č. 145/1995 Z.z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov), ktoré nadobúdajú účinnosť 1. 6. 2010 a okrem § 65 ods. 7 (zákaz používania oloveného streliva pri love vodného vtáctva v mokradiach), ktorý nadobúda účinnosť 1. 1. 2015. Novým zákonom o poľovníctve boli do slovenského právneho poriadku implementované nasledovné predpisy Európskej únie: 1/ Smernica Rady 79/409/EHS z 2. apríla 1979 o ochrane voľne žijúceho vtáctva (mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kapitola 15/zväzok 1; Ú.v. ES L 103, 25. 4. 1979) v znení neskorších zmien a doplnkov a 2/ Smernica Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín (mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kapitola 15/zväzok 2; Ú.v. ES L 206, 22.7.1992) späť na začiatok Predmetom právnej úpravy zákona o poľovníctve sú (§ 1 zákona): a) podmienky zachovania druhovej pestrosti a zdravých populácií voľne žijúcej zveri a jej prirodzených biotopov, b) uznávanie, zmeny a využitie poľovných revírov, c) poľovnícke hospodárenie, plánovanie a dokumentáciu, d) ochrana poľovníctva a zveri, starostlivosť o zver, zlepšovanie životných podmienok zveri a pôsobnosť poľovníckej stráže, e) vznik, registráciu a zánik poľovníckej organizácie, f) organizácia, postavenie a pôsobnosť Slovenskej poľovníckej komory (ďalej len „komora“), g) podmienky na lov a zužitkovanie zveri, h) náhradu škody spôsobenej poľovníctvom, zverou a na zveri, i) pôsobnosť orgánov štátnej správy na úseku poľovníctva a štátny dozor v poľovníctve, j) zodpovednosť za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom. späť na začiatok Nový zákon definuje poľovníctvo (§ 2 písm. l/) ako súhrn činností zameraných na trvalo udržateľné, racionálne, cieľavedomé obhospodarovanie a využívanie voľne žijúcej zveri ako prírodného bohatstva a súčasti prírodných ekosystémov; je súčasťou kultúrneho dedičstva, tvorby a ochrany životného prostredia. Právom a výkonom poľovníctva (§ 2 písm. q/) je súhrn práv a povinností zver cieľavedome chovať a chrániť, loviť ju, ulovenú alebo inak usmrtenú zver a jej vývojové štádiá a zhody parožia si privlastňovať alebo predávať, zbierať vajcia pernatej zveri na účel jej vyliahnutia a chovu s povolením podľa osobitného predpisu a využívať na to v nevyhnutnej miere poľovné pozemky, poľné a lesné cesty. späť na začiatok Nový zákon o poľovníctve definuje lov zveri (§ 2 e/) tak, že lovom zveri je získavanie zveri odstrelom, odchytom, poľovnými dravcami alebo pomocou fretky. Doterajší zákon o poľovníctve vymedzenie pojmu lov zveri neobsahoval. Výklad tohoto pojmu bol vymedzený v judikatúre NS SR na účely právneho posúdenia trestného činu pytliactva podľa § 181d Tr. zákona č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov.
Podľa uznesenia NS SR sp. zn. 2 Tz 1/2003 (publikovaného v ZSP pod č. 83/2004):
Lovenie zveri alebo rýb v zmysle § 181d TZ (č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov, resp.§ 310 nového TZ č. 300/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov) je akákoľvek činnosť, ktorá smeruje ku skoleniu (zabitiu) alebo chytaniu zveri alebo rýb, pričom „škoda“ nie je kritériom skutkovej podstaty tohto trestného činu, ktorý možno spáchať aj bez toho, aby páchateľ skolil, resp. ulovil čo len jedno zviera alebo jednu rybu. V prípade skutočného ulovenia zveri alebo rýb však výška spôsobenej škody ovplyvní konkrétnu spoločenskú nebezpečnosť činu v zmysle všeobecných hľadísk – § 3 ods. 4, § 31 ods. 1, § 34 písm. f) TZ č. 140/1961 Zb v znení neskorších predpisov.
K uvedeným definíciám/výkladom pojmu lov zveri je potrebné uviesť, že účel a cieľ oboch definícií/vymedzení je rozdielny.
Zatiaľ čo v prvom prípade ide o zákonnú definíciu legálnych foriem lovu zveri v rámci riadneho výkonu práva poľovníctva na účely zákona o poľovníctve,
v druhom prípade ide o definovanie/vymedzenie nelegálnych foriem
konania/správania sa páchateľa trestného činu pytliactva na účely
Trestného zákona. Cieľom/účelom vymedzenia pojmu lov zveri
(a rýb) v judikatúre je bližšie určenie hranice, od ktorej sa bude
protiprávne konanie považovať za naplnenie objektívnej stránky skutkovej
podstaty trestného činu pytliactva (odkedy sa protiprávne konanie
pytliaka považuje za neoprávnený lov v zmysle § 181d starého, resp. §
310 nového TZ). späť na začiatok Užívanie poľovného revíru
zákon upravuje tak, že o využití práva poľovníctva v poľovnom revíri
rozhoduje vlastník samostatného poľovného revíru alebo vlastníci
spoločného poľovného revíru postupom podľa § 5 (dvojtretinovou
väčšinouvlastníkov poľovných pozemkov, počítanou podľa výmery poľovných
pozemkov). Vlastník samostatného poľovného revíru alebo vlastníci
spoločného poľovného revíru môžu užívať poľovný revír sami alebo
prostredníctvom nimi založenej poľovníckej organizácie alebo jeho
užívanie môžu postúpiť zmluvou o užívaní poľovného revíru. Na
veľkoplošné poľovnícke hospodárenie sú poľovné revíry začlenené do
poľovných oblastí, poľovných lokalít a chovateľských celkov. Za
poľovnícke hospodárenie v poľovnom revíri zodpovedá užívateľ poľovného
revíru. (§18 ods. 2) Na zjednotenie veľkoplošného poľovníckeho hospodárenia v poľovných oblastiach a poľovných lokalitách (poľovná oblasť) zriaďuje krajský lesný úrad, v ktorého pôsobnosti je väčšia časť územia poľovnej oblasti, poradný zbor poľovnej oblasti
(poradný zbor), ktorého činnosť sa riadi štatútom. Štatút poradného
zboru a členov poradného zboru schvaľuje krajský lesný úrad. (§ 18 ods.
3) Podľa § 18 odsek 4 poradný zbor
zjednocuje veľkoplošné poľovnícke hospodárenie v poľovnej oblasti podľa
schválenej koncepcie podľa § 30 ods. 4. Poradný zbor vymenúva krajský
lesný úrad zo zástupcu a) krajského lesného úradu, ktorý je zároveň
predsedom, b) každého obvodného lesného úradu príslušnej poľovnej
oblasti, c) pracoviska na výskum zveri alebo organizácie, ktorá
vychováva poľovníkov z povolania, d) organizácie ochrany prírody s
pôsobnosťou v poľovnej oblasti, e) príslušnej veterinárnej a
potravinovej správy, f) príslušnej obvodnej poľovníckej komory (ďalej
len „obvodná komora“), g) ďalších organizácií, ktorých účasť v poradnom
zbore je z hľadiska plnenia úloh potrebná. Podľa § 18 ods. 5 poradný zbor
a) vypracúva návrh štatútu poľovnej oblasti, b) radí pri zisťovaní
početných stavov zveri v poľovnej oblasti, c) navrhuje kritériá
chovnosti jednotlivých druhov raticovej zveri v poľovnej oblasti, d)
odborne posudzuje návrhy koncepcií chovu jednotlivých druhov zveri v
poľovnej oblasti, e) určuje hlavné kritériá na schvaľovanie ročných
plánov poľovníckeho hospodárenia a navrhuje Ministerstvu
pôdohospodárstva Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) ročné kvóty lovu vlka dravého,
f) vypracúva opatrenia na dosiahnutie chovateľských cieľov v poľovnej
oblasti, g) radí pri starostlivosti o zver a spoločnej ochrane zveri v
poľovnej oblasti, h) radí pri realizácii zverozdravotných opatrení
prijatých v rámci poľovnej oblasti, i) metodicky usmerňuje chovateľské
rady, j) plní ďalšie úlohy podľa pokynov krajského lesného úradu. Na zjednotenie veľkoplošného poľovníckeho hospodárenia v poľovných revíroch v chovateľských celkoch zriaďuje obvodný lesný úrad chovateľskú radu, ktorá sa riadi štatútom. Štatút chovateľskej rady schvaľuje obvodný lesný úrad.
Chovateľská rada radí pri veľkoplošnom poľovníckom hospodárení v
chovateľskom celku podľa schválenej koncepcie podľa § 30 ods. 1 písm. b)
a výhľadových plánov podľa § 30 ods. 1 písm. c). (§18 ods. 6) Chovateľská rada
sa skladá (§18 ods. 7) a) zo zamestnanca príslušného obvodného lesného
úradu, ktorý je zároveň jej predsedom, b) zo zástupcu miestne príslušnej
obvodnej komory, c) z poľovníckeho hospodára z každého poľovného revíru
začleneného do chovateľského celku, d) zo zástupcov ďalších
organizácií, ktorých účasť je potrebná. späť na začiatok Nový zákon o poľovníctve v záujme ochrany a zlepšovania životných podmienok zveri
vymedzuje obsah, spôsob, formy a subjekty ochrany poľovníctva (§ 24),
povinnosti užívateľa poľovného pozemku (§ 25), povinnosti užívateľa
poľovného revíru (§ 26), poľovnú stráž (§27 – §29). Oproti doterajšej
právnej úprave sa tiež významne posilňujú oprávnenia poľovnej stráže (§ 29), vrátane možnosti použitia donucovacích prostriedkov:
a/ hmaty, chvaty, údery a kopy sebaobrany, b/ slzotvorné prostriedky
alebo iné paralyzujúce prostriedky, c/ obušok, d/ putá, e/ varovný
výstrel. späť na začiatok Nový zákon tiež vymedzuje vznik, zánik, úlohy a ďalšie podmienky existencie poľovníckej organizácie
(§ 32 – § 40). Na účely zákona o poľovníctve sa podľa § 32 odsek 1
poľovníckou organizáciou rozumie právnická osoba zriadená podľa tohto
zákona, ktorá a) je neziskovou organizáciou, ktorá združuje občanov
Slovenskej republiky, ktorí sú držiteľmi poľovných lístkov, a iné
fyzické osoby na účel ochrany a presadzovania oprávnených záujmov
svojich členov na úseku poľovníctva, b) má sídlo na území Slovenskej
republiky, c) je zapísaná v centrálnom registri, ktorý vedie
ministerstvo, d) riadi svoju činnosť stanovami, ktoré musia byť v súlade
s týmto zákonom a ostatnými, všeobecne záväznými právnymi predpismi.
Centrálny register poľovníckych organizácií vedie Ministerstvo
pôdohospodárstva SR. Čl. II nového zákona o poľovníctve obsahuje zmenu
zákona č. 83/1990 Zb.
o združovaní občanov v znení neskorších predpisov, ktorej účelom je
jednoznačne stanoviť, že združovanie v poľovníckych organizáciách
nespadá do rámca právnej úpravy podľa zákona o združovaní občanov. späť na začiatok Nový zákon o poľovníctve zriaďuje na výkon verejnej správy poľovníctva – Slovenskú poľovnícku komoru
(§ 41), ktorá je právnickou osobou a jej sídlo určí snem. Komora sa
člení na obvodné komory, ktoré pôsobia spravidla v územnom obvode
obvodného lesného úradu a ktoré združujú poľovnícke organizácie,
základné organizačné jednotky komory a držiteľov platných poľovných
lístkov s miestom trvalého bydliska v tomto územnom obvode, ktorí nie sú
členmi základných organizačných jednotiek.
Základnou
organizačnou jednotkou komory sú právnické osoby a fyzické osoby, ktoré
v súlade so zákonom vykonávajú právo poľovníctva v poľovných revíroch,
ako aj právnické osoby, ktoré majú v predmete činnosti výkon práva
poľovníctva, chovu zveri, starostlivosti o zver a jej životné
prostredie. Postavenie a úlohy obvodnej komory upravia stanovy komory. Komora plní úlohy na úseku poľovníctva (§ 42), ktoré jej vyplývajú zo zákona a zo stanov komory; dbá pritom na to, aby boli zachované historické hodnoty a tradície poľovníctva, najmä: a) vykonáva skúšky uchádzačov o poľovný lístok [§
50 ods. 1 písm. a)], b) menuje prednášateľov a skúšobných komisárov pre
skúšky z poľovníctva (§ 50 ods. 1), c) organizuje odbornú prípravu na
poľovnícke skúšky (§ 50 ods. 1), d) vydáva poľovné lístky, predlžuje
platnosť poľovných lístkov a odníma ich, e) organizuje streleckú
prípravu uchádzačov o poľovný lístok, praktické skúšky zo strelectva a
organizuje kontrolné streľby členov komory, f) organizuje poľovnícku
kynológiu a sokoliarstvo a kontroluje dodržiavanie predpisov na tomto
úseku, g) organizuje a vykonáva chovateľské prehliadky, organizuje
odbornú prípravu členov hodnotiteľských komisií, h) spolupracuje so
štátnymi orgánmi pri príprave návrhov všeobecne záväzných právnych
predpisov na úseku poľovníctva, i) spolupracuje s ministerstvom pri
plnení úloh na úseku poľovníctva, najmä pri návrhoch koncepcií rozvoja
poľovníctva, návrhoch zloženia poradných orgánov ministerstva, j)
napomáha pri spracovaní prvotných štatistických údajov a evidencií na
úseku poľovníctva, k) v spolupráci s ministerstvom zastupuje Slovenskú
republiku v medzinárodných poľovníckych, kynologických, sokoliarskych a
iných organizáciách, ktoré vyvíjajú činnosť súvisiacu s poľovníctvom, l)
zabezpečuje plnenie ďalších úloh, ktorými ju môže poveriť ministerstvo
alebo ktoré vyplývajú z jej stanov, m) rieši disciplinárne previnenia
držiteľov poľovných lístkov prostredníctvom disciplinárnej komisie.
Komora môže nadobúdať majetok. Svoju činnosť zabezpečuje predovšetkým z vlastných príjmov; na plnenie svojich úloh môže dostať dotáciu zo štátneho rozpočtu
podľa osobitných predpisov, ak zabezpečuje úlohy, ktoré vyplývajú zo
zákona. Spôsob vytvorenia Slovenskej poľovníckej komory rieši § 81
zákona. Do vzniku orgánov a organizačných zložiek komory vykonáva jej
činnosť Slovenský poľovnícky zväz. späť na začiatok Zákon tiež upravuje škody spôsobené poľovníctvom, zverou a na zveri (§ 69), podmienky zodpovednosti užívateľa poľovného revíru, resp. vlastníka alebo nájomca poľovných pozemkov, ako aj uplatnenie nároku na náhradu škody (§ 70). späť na začiatok Štátnu správu a štátny dozor na úseku poľovníctva
vykonávajú orgány štátnej správy poľovníctva – ministerstvo, krajský
lesný úrad a obvodný lesný úrad, ktorých pôsobnosť je vymedzená v ust. §
71 až 73). Podľa § 20 odsek 1 nového zákona o poľovníctve (názov ust.:
Ochrana genofondu zveri) Ministerstvo pôdohospodárstva SR dbá,
aby v prírode zostali zachované všetky pôvodné druhy zveri. Na tento
účel prijíma v spolupráci s Ministerstvom životného prostredia SR a
Slovenskou poľovníckou komorou (§ 41) potrebné opatrenia. Na štátny
dozor sa vzťahujú základné pravidlá kontroly podľa osobitného predpisu (§ 9 až 15 zákona č. 10/1996 Z.z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov).
späť na začiatok Zákon o poľovníctve tiež upravuje/definuje priestupky (§ 76), disciplinárne previnenia (§ 77) a iné správne delikty (§ 78), ako aj postihy za ne. Za priestupok
môže obvodný lesný úrad uložiť fyzickej osobe: a) pokarhanie, b)
peňažnú pokutu od 30 eur do 3 000 eur, c) zákaz činnosti až na jeden
rok, d) odňatie veci. Za iný správny delikt
orgán štátnej správy na úseku poľovníctva môže uložiť právnickej osobe
alebo fyzickej osobe – podnikateľovi pokutu až do 15.000 eur (pri
najzávažnejších správnych deliktoch). V rozhodnutí o uložení pokuty môže
obvodný lesný úrad určiť aj lehotu na odstránenie zistených nedostatkov; ak sa v tejto lehote nedostatky neodstránia, obvodný lesný úrad môže uložiť ďalšiu pokutu do 3 000 eur. späť na začiatok Na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. (§ 79 odsek 1) Všeobecný predpis o správnom konaní sa nevzťahuje
na (§ 79 ods. 2) a) posúdenie projektu podľa § 6 a 7, b) zaradenie
poľovného revíru do kvalitatívnej triedy podľa § 8, c) evidenciu zmluvy
vlastníkov podľa § 12 alebo zmluvy podľa § 13, d) vymenovanie a
odvolanie poľovníckeho hospodára podľa § 19 a členov poľovníckej stráže
podľa § 28, e) schválenie alebo zmenu poľovníckych plánov podľa § 30, f)
vydanie povolenia podľa § 56 ods. 1 a 3, g) rozhodovanie ministerstva
podľa § 72 okrem písmena d), h) rozhodovanie krajského lesného úradu
podľa § 73 okrem písmena c), i) rozhodovanie obvodného lesného úradu
podľa § 74 ods. 1 písm. h) a i) a § 74 ods. 2 okrem ukladania pokút za
iné správne delikty podľa § 78. Ak je v konaní podľa tohto zákona viac ako 20 účastníkov konania alebo zúčastnených osôb, oznámenia, rozhodnutia a iné písomnosti sa im doručujú verejnou vyhláškou. (§ 79 ods. 3) Na konanie v prvom stupni je miestne príslušný orgán štátnej správy poľovníctva, v ktorého územnom obvode leží najväčšia časť poľovných pozemkov, ktorých sa konanie týka. (§ 79 ods. 4) späť na začiatok V prílohe č. 1
nového zákona o poľovníctve sú uvedené druhy voľne žijúcich živočíchov
rozdelené do 7 skupín: 1/ pernatá zver, 2/ srstnatá zver, 3/ raticová
zver, 4/ malá zver, 5/ zver podliehajúca poľovníckemu plánovaniu, 6/
veľké šelmy a 7/ krkavcovité vtáky, ktorých populácia sa podľa tohto
zákona považuje za zver (§ 2 písm. z/). späť na začiatok
Krátky historický exkurz právnou úpravou poľovníctva na území Slovenska, resp. bývalého Československa:
Do prijatia zákona č. 225/1947 Zb. o poľovníctve sa vyvíjala právna úprava poľovníctva v oboch častiach republiky relatívne samostatne. Napriek rozdielom právnej úpravy v oboch častiach prvej ČSR, vychádzali právne úpravy v zásade z jednotných princípov. Poľovné právo bolo neoddeliteľnou súčasťou (príslušenstvom) pozemkového vlastníctva. Napriek tomu, právna úprava poľovníctva bola z väčšej časti nie právom súkromným, ale súčasťou práva verejného, najmä pokiaľ ide o podmienky výkonu poľovačky.
Na území Slovenska bol prvou písanou právnou úpravou pre poľovníctvo uhorský zákonný článok XX/1893 o poľovke (poľovný zákon), ktorý priznával právo poľovky vlastníkom od 150 katastrálnych jutier (1 jutro = 1600 štvorcových siah = 0.5754642 ha). Tento zákon pokladal právo poľovníctva za neoddeliteľnú súčasť vlastníctva k pozemku. To vo všeobecnosti znamenalo, že na pozemkoch mohol poľovať iba vlastník, alebo ten, komu to vlastník povolil. V českých krajinách platili samostatné krajinské zákony pre Čechy (z roku 1866), Moravu (1895) i Sliezsko (1903). Okrem niektorých pravidiel poľovno-policajnej povahy z roku 1929, napriek unifikačným snahám z tridsiatych rokov, k zjednoteniu právnej úpravy v predvojnovej ČSR nedošlo. Po rozpade ČSR bola v českých krajinách vydaná v roku 1941 samostatná právna úprava. Zákon o poľovníctve č. 225 z roku 1947 účinný od 1.1.1948 do 1.3.1962 tiež vychádzal zo zásady spojenia práva poľovníctva s vlastníckym právom k pôde. Tento zákon uprednostnil spoločenstevné revíry (honitby) pred tzv. vlastnými a zaviedol povinné členstvo poľovníkov v jednotnej celoštátnej poľovníckej organizácii, poverenej tiež vykonávaním poľovníckych skúšok. Právo poľovníctva mohlo byť vykonávané v revíroch spoločenstevných, zlúčených revíroch spoločenstevných alebo v revíroch vlastných a v oborách, a to podľa uznaných poľovníckych zásad. Revíry (spoločenstevné, zlúčené spoločenstevné alebo vlastné), vyžadovali schválenie okresného národného výboru. Poľovnícke spoločenstvo tvoria vlastníci pozemkov jedného společenstevného revíru. Poľovnícke spoločenstvo bolo verejnoprávnou korporáciou. Tento zákon upravoval aj trestné ustanovenia pre postih pytliactva, podielnictva na pytliactve, prechovávania pytliackeho náčinia, neoprávneného vstupu so zbraňou do cudzieho revíru a za iné porušenia zákona o poľovníctve. Zákon o poľovníctve č. 23 z roku 1962 účinný od 1.3.1962 bol prijatý v dobe, keď užívacie vzťahy už jednoznačne prevládali nad vlastníckym právom. To sa premietlo aj do koncepcie právnej úpravy práva poľovníctva, ktoré bolo oddelené od vlastníctva pozemku. Právo poľovníctva bolo priznané štátnym alebo družstevným organizáciám, ktoré mali v správe alebo užívaní najväčšiu výmeru z poľovných pozemkov uznaných za poľovný revír. Konkrétnu organizáciu určovala štátna správa v rozhodnutí o uznaní poľovného revíru. Na vlastný účet mohli právo poľovníctva vykonávať len štátne organizácie. Inak bola zakotvená povinnosť „socialistickej organizácie“ postúpiť výkon práva poľovníctva za odplatu poľovníckemu združeniu alebo štátnej organizácii štátnej organizácii lesného hospodárstva v odbore pôsobnosti Ministerstva poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva. Poľovnícke združenia združovali držiteľov poľovných lístkov za účelom spoločného výkonu práva poľovníctva v poľovnom revíre. Ústavné a zákonné zmeny v roku 1990 a v následných rokoch obnovili postavenie súkromného vlastníctva, ako aj nadradenosť vlastníctva nad užívacími vzťahmi. Postupná implementácia týchto princípov do života spoločnosti si vyžiadala riešenie disproporcií aj v oblasti poľovníctva, ktorého koncepcia v zmysle zákona č. 23/1962 Zb. sa priečila uvedeným princípom a preto bola potrebná novelizácia právnej úpravy. Novela zákona č. 23/1962 Zb. o poľovníctve zverejnená v Zbierke zákonov pod č. 99/1993 Z.z. sa obmedzila na nevyhnutnú úpravu zákona. Opätovne spojila právo poľovníctva s pozemkovým vlastníctvom, čo sa prejavilo vo vplyve vlastníkov na správe a využití poľovných revírov. Rozdrobenosť pozemkového vlastníctva, značný rozsah tzv. nedoložených právnych vzťahov a napokon ešte plynúca lehota na uplatnenie reštitučných nárokov implikovali dlhodobosť tohto procesu. Z hľadiska hodnôt chránených Ústavou SR je právna úprava poľovníctva na jednej strane úpravou nakladania/hospodárenia s prírodnými zdrojmi v záujme zabezpečenia stability životného prostredia (rovnováhy a druhovej diverzity) a na strane druhej je táto právna úprava v súlade s článkom 20 odsek 4 Ústavy SR zákonným obmedzením vlastníctva, resp. majetkových práv a určitých činností v záujme ochrany prírodných zdrojov a životného prostredia (viď článok 44 odsek 3 Ústavy SR), ktorých je voľne žijúca zver neoddeliteľnou súčasťou. Novelou zákona o poľovníctve č. 99/1993 Z.z. sa znenie zákona dostalo do súladu s Ústavou Slovenskej republiky prijatou účinnou od 1.1.1993. V Českej republike prebehla novelizácia zákona č. 23/1962 Zb. zákonom ČNR č. 270/1992 Zb</strong>. Zákon č. 23/1962 Zb. o poľovníctve po jeho poslednej novele v roku 1993 už dlhší čas nezodpovedal vývoju spoločenských a právnych vzťahov v oblasti poľovníctva na Slovensku, pričom jeho zmeny a doplnenia zákonom č. 99/1993 Z.z. boli len prechodným minimalistickým riešením, ktoré si vyžiadala zmena politických a ústavných pomerov. Táto novela umožnila transformáciu poľovných revírov na vlastníckom princípe a v čase, kedy sa končili prakticky všetky zmluvy o nájme výkonu práva poľovníctva, umožnilavyužitie práva poľovníctva prostredníctvom uzatvárania nových zmlúv na prenájom revírov s vlastníkmi poľovných pozemkov. Najzávažnejším nedostatkom novely je, že rozhodovanie o uznaní poľovného revíru orgánmi štátnej správy bolo zložité, ťažkopádne, časovo a finančne náročné, nielen pre orgány štátnej správy, ale i pre účastníkov konania. Základný problém v tomto smere spôsobuje skutočnosť, že vlastníctvo k pôde je v Slovenskej republike veľmi rozdrobené. V poľovnom revíri je tak aj niekoľko stoviek vlastníkov poľovných pozemkov. Ak nevytvoria spoločenstvo vlastníkov pozemkov, alebo ak nemajú splnomocneného alebo zákonného zástupcu, prakticky každý z nich vystupuje individuálne ako účastník konania alebo ako zmluvná strana pri uzatváraní zmluvy o nájme výkonu poľovníctva. Za týchto podmienok uznať revír alebo uzavrieť zmluvu podľa zákona č. 23/1962 Zb. o poľovníctve bolo veľmi zložité. Využitie práva poľovníctva je vecou vlastníkov poľovných pozemkov, avšak prednostné právo nájmu poľovného revíru, formou opčného práva pre doterajších užívateľov, ktoré stanovuje nový zákon o poľovníctve, je mimoriadne dôležité z hľadiska stabilizácie poľovníckeho manažmentu a dlhodobejšieho cieľavedomého poľovníckeho hospodárenia a investovania do zveľadenia poľovných revírov. Značné problémy spôsobujú i otázky ochrany chovu a lovu poľovnej zveri, ktoré nastali prijatím zákona č. 287/1994 Z.z. o ochrane prírody a krajiny a jeho vykonávacích predpisov, ktoré spôsobili u niektorých druhov zveri prakticky patovú situáciu v povoľovaní ich lovu najmä v prípade ich nadmerného rozmnoženia a spôsobovania hospodárskych škôd (napr. vlk dravý), či ohrozovania ľudí (medveď hnedý). Preto bolo potrebné v novom zákone jasne stanoviť kompetencie Ministerstva pôdohospodárstva SR pri riadení poľovníctva. Podľa § 20 odsek 1 nového zákona o poľovníctve (názov ust.: Ochrana genofondu zveri) Ministerstvo pôdohospodárstva SR dbá, aby v prírode zostali zachované všetky pôvodné druhy zveri. Na tento účel prijíma v spolupráci s Ministerstvom životného prostredia SR a Slovenskou poľovníckou komorou (§ 41) potrebné opatrenia.
Autor
JUDr. Peter Sepeši