Abstrakt
Dualistická koncepcia sankcií priniesla chápanie tohto inštitútu ako trestu na jednej strane a ochranného opatrenia na strane druhej. Účelom bipartície bolo zefektívniť fungovanie sankcií. Aj v pomeroch Slovenskej republiky je markantný vývoj inštitútu ochranných opatrení. Historický exkurzus ponúka prierez existenciou ochranných opatrení, ktorý je zavŕšený prijatím novely zákona č. 224/2010 Z.z. ktorou sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Novela zákona zaviedla nové druhy ochranných opatrení, ktoré súvisia so zavedením tzv. nepravej trestnej zodpovednosti právnických osôb do slovenského právneho poriadku.
1 ÚVOD
Trestná zodpovednosť právnických osôb je aktuálnou otázkou, ktorá sa snaží vyriešiť základný problém, ktorým je vytvoriť efektívny systém sankcií, ktorý bude postihovať právnické osoby za ich protiprávnu činnosť a to predovšetkým v dobe, kedy ekonomická kriminalita je jedným z najzávažnejších a stále narastajúcich aspektov protiprávnej činnosti, na ktorej sa podieľajú predovšetkým právnické osoby. Cieľom príspevku je poukázať na vývoj inštitútu ochranných opatrení v pomeroch slovenských právnych dejín, až do prijatia novely zákona č. 244/2010 Z.z. ktorou sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorá zaviedla tzv. nepravú trestnú zodpovednosť právnických osôb do slovenského právneho poriadku. Úlohou je vymedziť pojem trestnej zodpovednosti právnických osôb, poukázať na druhy úprav trestnej zodpovednosti právnických osôb a napokon na konkrétnu úpravu v slovenskom právnom poriadku, ktorá sa premietla do zavedenia dvoch nových ochranných opatrení v podobe zhabania peňažnej čiastky a zhabania majetku. .
2 HISTORICKÝ ASPEKT OCHRANNÝCH OPATRENÍ
Ponímanie dualistickej koncepcie chápania inštitútu sankcie prinieslo aj do slovenského právneho priadku zavedenie ochranných opatrení. Popri sebe teda jestvujú tresty a ochranné opatrenia. Ochranné opatrenia je možné definovať ako: „ Právny následok trestného činu alebo činu inak trestného, predstavujúceho jeden z prostriedkov realizácie ochrannej funkcie trestného práva, ktorý je ukladaný súdom na základe zákona vtrestnom alebo občianskoprávnom konaní a jeho výkon je vynútiteľní štátnou mocou.“1 Ochranné opatrenia majú svoj konkrétny účel, svoje konkrétne rozpracovanie v Trestnom zákone. Pod účelom ochranného opatrenia je potrebné rozumieť jednotlivé aspekty, ktoré robia tento druh sankcie výnimočný,. Účel ochranných opatrení spočíva teda vdvoch základných aspektoch, ktoré sú vymedzené nasledovne:
• „ V ochrane spoločnosti pred páchateľmi trestných činov, ale aj činov inak trestných, ako aj pred nebezpečnými predmetmi, ktoré sú vždy vurčitom vzťahu ktrestnému činu alebo činu inak trestnému. Ide teda predovšetkým o prevenciu, a preto vystupuje do popredia zložka terapeutická, výchovná a zabezpečovacia.
• V pomoci osobám so zanedbanou výchovou alebo postihnutým duševnou chorobou, kde konečným cieľom je odstránenie alebo aspoň zníženie nebezpečenstva ďalšieho porušenia alebo ohrozenia záujmov chránených Trestným zákonom, ale aj liečba a izolácia osôb nepríčetných či zmenšene nepríčetných.“2
Účelom ochranných opatrení je jednak ochrana spoločnosti a jednak poskytnutie pomoci osobám , ktorých sa ochranné opatrenie dotýka. Účelom ochranných opatrení teda nie je len represívna zložka ale aj poskytnutie pomoci osobám, ktoré takúto pomoc potrebujú. Základom pri poskytovaní pomoci je však ochrana spoločnosti, ochrana záujmov spoločnosti azamedzenie páchaniu trestnej činnosti páchateľom bez rozdielu či už zodpovednému alebo nezodpovednému. Ochranné opatrenia: „ spôsobujú páchateľovi alebo inej osobe určitú ujmu, tá však nie je ich funkčnou zložkou. Pri ukladaní ochranných opatrení sa súd spravuje predovšetkým potrebou ochrany spoločnosti a pritom prihliada najmä na potrebu liečenia, výchovy alebo dovŕšenia nápravy páchateľa alebo inej osoby.“3
„Z historického hľadiska možno vznik ochranných opatrení zaradiť do konca 19. storočia vsúvislosti suplatňovaním myšlienok pozitivistickej školy vtrestnom práve, ktoré sa vtom čase začali utvárať ako protiklad dovtedajšej tzv. „klasickej školy“ trestného práva. Podľa názorov predstaviteľov klasickej školy trest ako odplata za trestný čin má byť úmerný zlu zavinenému páchateľom. Názory pozitivistickej školy (sociologických aj antropologických smerov) však boli v opozícii v tom, že páchateľ má postihnúť opatrenie úmerné jeho nebezpečnému stavu.“4 Táto skutočnosť alebo aj kompromis, ako je vyššie uvedené, sa odzrkadlil v zavedení dualistickej koncepcie sankcií. Sankcie tvorili jednak tresty a jednak ochranné opatrenia. V 19. Storočí sa väčšina európskych štátov prikláňala k tejto teórii o existencii dvojakých účinných druhoch sankcií, ktoré jednak efektívne naplnia účel trestného zákona a jednak dokážu ochrániť spoločnosť pred páchateľmi trestných činov. Po prvý krát bola táto koncepcia premietnutá do švajčiarskeho trestného zákona z roku 1893.
Švajčiarsky trestný zákon zavádzal nový druh sankcií v podobe zabezpečovacích opatrení, ktorých úlohou bolo dopĺňať jednotlivé druhy trestov uvedených v trestnom zákone. Hlavným cieľom zabezpečovacích opatrení bolo brániť spoločnosť pred páchateľmi trestných činov, jednalo sa predovšetkým o recidivistov, ktorí sa opätovne po výkone trestu dopúšťali ďalšej trestnej činnosti. Ochrana spoločnosti mala byť zabezpečená prostredníctvom pomoci takýmto páchateľom, ktorá spočívala v ich liečení, úplnej alebo čiastočnej izolácii od spoločnosti, prevýchove a podobných ochranných opatreniach. História ochranných opatrení nie je veľmi bohatá, keďže samotné opatrenia vznikli až v 19. storočí. Je však nepochybné ich prepojenie na systém, účel a pojem trestu ako druhu trestnoprávnej sankcie. Vyššie uvedená bipartícia trestov zaznamenala veľký úspech, keďže po samotnom vzniku tohto systému bola zavádzaná v mnohých krajinách. Aj na tejto strane sankcii dochádzalo k rozvoju a k vzniku rozmanitých druhov ochranných opatrení. Ako príklad môžeme uviesť umiestnenie v psychiatrickej liečebni, umiestnenie v sociálno – terapeutickom ústave, umiestnenie v zabezpečovacom ústave, dohľad, zákaz pobytu, zákaz výkonu funkcie alebo povolania, vypovedanie cudzinca, a podobne. Systém dualizmu trestnoprávnych sankcií však zaznamenal aj určitý pokles. Mnohé z krajín prešli opätovne k zavedeniu monistického ponímania trestu. Skutočnosť bola tá, že mnohé existujúce ochranné alebo zabezpečovacie opatrenia prešli pod skupinu trestov a buď sa tak značne zúžil okruh ochranných opatrení alebo ochranné opatrenia úplne zanikli a rozšírili sa tak skupina trestov. Aj slovenská právna úprava inštitútu ochranných opatrení prešla historickým vývojom. Zmienku o ochranných opatreniach, konkrétne o spôsobe ukladania ochrannej výchovy a dodatočnej ochrannej výchovy je možné nájsť v Trestnom poriadku v platnom znení z roku 1896, ktorý bol platný na území Slovenska a na území Podkarpatskej Rusi.5 Zákonná úprava z roku 1896 sa premietla aj do neskorších úprav trestných zákonov ako aj trestných poriadkov. Niektoré ustanovenia zákona v novej úprave vypadli, niektoré boli rozšírené alebo došlo aj k rozšíreniu o nové ochranné opatrenia. Trestný zákon č. 48/1931 v prvej hlave pojednáva o trestnom súdnictve nad mládežou. V rámci tejto úpravy Trestný zákon rozoznáva ochranný dozor a ochrannú výchovu. 6 Následne Trestný zákon zroku 1961 upravoval aj nový druh ochranného opatrenia. Trestný zákon bol účinný pre celú Československú federatívnu republiku. Ochrannými opatreniami oproti predošlej úprave boli:
• ochranné liečenie,
• zhabanie veci,
• ochranná výchova.7
Prvé dva ochranné opatrenia boli upravené v šiestej hlave pod názvom „ochranné opatrenia“ a ochranná výchova bola samostatne upravená v siedmej hlave, kde bola zahrnutá pod úpravu „zvláštnych ustanovení o stíhaní mladistvých“. Aj Trestný zákon zroku 1961 bol viac krát novelizovaný, aj pokiaľ ide oustanovenia oochranných opatreniach. Novelizáciou zákona bol rozšírený počet ochranných opatrení na štyri. Ďalším ochranným opatrením, ktoré pribudlo do úpravy bol ochranný dohľad. Je však potrebné poznamenať, že ochranný dohľad bol upravený v osobitnom zákone. Trestný zákon v § 71 pod názvom „druhy ochranných opatrení“ uvádza:
„(1) Ochrannými opatreniami sú: ochranný dohľad, ochranné liečenie, ochranná výchova a zhabanie veci. (2) Ochrannú výchovu možno uložiť iba mladistvému. Mladistvému nemožno uložiť ochranný dohľad. (3) Ochranný dohľad upravuje osobitný zákon.“8
Pribudlo teda nové ochranné opatrenie pod názvom ochranný dohľad, ktoré je upravené v osobitnom zákone č. 44/1973 Zb. o ochrannom dohľade. Zákon nadobudol účinnosť 1. Júla 1973.
Aktuálna slovenská právna úprava obsiahnutá v § 33 Trestného zákona vymedzuje sedem druhov ochranných opatrení, ktorými sú:
• Ochranné liečenie, • Ochranný výchova, • Ochranný dohľad, • Detencia,
• Zhabanie veci,
• Zhabanie peňažnej čiastky,
• Zhabanie majetku
Z uvedeného jasne vyplýva, že aj v pomeroch slovenskej právnej úpravy dochádzalo po zavedení ochranných
opatrení k rozvoju, doplňovaniu a následnej modifikácii
jednotlivých druhov ochranných opatrení. S pojmom ochranné opatrenia
úzko súvisí aj novoprijatá úprava Trestného zákona, účinná od
1. Septembra 2010, ktorou bolo do slovenského právneho poriadku
zavedená trestná zodpovednosť právnických osôb. Tento nový
právny inštitút v slovenskom práve, vyvolával a vyvoláva množstvo
otázok, ktoré sa koncentrujú do dvoch základných skupín, ktorými
sú, jednak skupina vyjadrujúca sa pre zavedenie trestnej
zodpovednosti právnických osôb a jednak skupina názorov
zastávajúca názor proti zavedeniu trestnej zodpovednosti
právnických osôb. V slovenskom právnom poriadku sa môžeme
stretnúť s dvoma kvázi trestnoprávnymi sankciami, ktoré sú vo
svojej podstate ochrannými opatreniami, ktorých cieľom je postihovať
právnické osoby za ich protiprávnu činnosť.
3 POJEM TRESTNEJ ZODPOVEDNOSTI PRÁVNICKÝCH OSÔB
Ako bolo načrtnuté téma trestnej zodpovednosti právnických osôb je veľmi aktuálna nie len na európskom kontinente ale aj v celosvetovom meradle. Je potrebné poznamenať, že väčšina štátov Európskej Únie túto úpravu majú obsiahnutú vo svojich právnych poriadkoch. Aby sme sa neobmedzovali len na štáty Európskej Únie, tak aj niektoré štáty Európy ako je napríklad Švajčiarsko, Chorvátsko, Nórsko majú zavedenú trestnú zodpovednosť právnických osôb. Aj v štátoch ako Rusko, Ukrajina, či Moldavsko je téma postihovania právnických osôb za ich protiprávne konanie veľmi aktuálna. V právnej teórii sa vyvinuli tri druhy ponímania trestnej zodpovednosti právnických osôb:
• „Pravá trestná zodpovednosť právnických osôb – Pri pravej trestnej zodpovednosti právnických osôb je trestná úprava zodpovednosti obsiahnutá buď v trestnom zákone (Francúzsko, Holandsko, Dánsko, Fínsko a iné štáty), alebo vo zvláštnych zákonoch o trestnej zodpovednosti právnických osôb (Poľsko, Maďarsko, Slovinsko, Rakúsko a iné štáty). Právnickým osobám sú ukladané trestné sankcie v trestnom konaní. Konkrétna úprav sa pochopiteľne líši pokiaľ ide ovymedzenie okruhu právnických osôb podliehajúcich trestnoprávnej sankcii, rozsah ich kriminalizácie, možnosti sankcionovania ako aj zvláštnosti konania proti ním.
• Nepravá trestná zodpovednosť právnických osôb – Pri nepravej trestnej zodpovednosti právnických osôb právna úprava umožňuje právnickým osobám uložiť trestnoprávne sankcie, presnejšie povedané kvázitrestnoprávne sankcie, a to aj napriek tomu, že trestná zodpovednosť právnických osôb nie je v trestnom zákone výslovne upravená. Tieto sankcie sa taktiež nenazývajú trestami. Ako príklad býva uvádzaná španielska právna úprava.
• Iný spôsob regulácie protiprávnej činnosti právnickými osobami, ktoré spĺňajú kritéria, aby právnickým osobám boli ukladané „účinné, primerané a odstrašujúce sankcie“ v zmysle medzinárodných záväzkov a odporúčaní. Takýmto spôsobom môže byť administratívnoprávne riešenie trestania právnických osôb. Príkladom môže byť nemecká právna úprava.“9
Vyššie uvedené druhy predstavujú teóriu trestnej zodpovednosti právnických osôb. Nie je možné jednoznačne poukázať, ktorá teória je správna, ktorá nie je správna. Vždy sa jedna predovšetkým o zavedenie trestnej zodpovednosti právnických osôb, ako účinnému prostriedku v boji proti kriminalite páchanej právnickými osobami. Jednotlivé štáty Európy si prisvojili niektorí z troch druhou trestnej zodpovednosti právnických osôb. Avšak aj tieto druhy sa viacmenej prelínajú, alebo sa dopĺňajú ako následok zvýšenia potreby vboji proti narastajúcej kriminalite páchanej práve obchodnými spoločnosťami.
4 SLOVENSKÁ PRÁVNA ÚPRAVA TRESTNEJ ZODPOVEDNOSTI PRÁVNICKÝCH OSÔB
Trestná zodpovednosť právnických osôb je súčasťou právnych poriadkov takmer všetkých členských štátov Európskej únie aj keď je potrebné poznamenať, že úprava nie je jednotná a to z dôvodu výberu konkrétneho modelu, ktorý odlišne poníma túto problematiku. Slovenská republika sa vydala cestou nepravej trestnej zodpovednosti, ktorá spočíva v zavedení kvázi trestnoprávnych sankcií v podobe ochranných opatrení, ako aj v osobitosti konania, ktoré je vedené proti fyzickej osobe, avšak zákon, konkrétnymi ustanoveniami umožňuje uložiť sankcie právnickej osobe za jej protiprávnu činnosť. Trestný zákon stanovuje presné podmienky existencie nepravej trestnej zodpovednosti v slovenskom právnom poriadku.
Trestná zodpovednosť právnických osôb bola v Slovenskej republike zavedená zákonom 224/2010 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov zo dňa 27. apríla 2010. Úprava účinná od 1. septembra 2010 spočíva v zavedení nových trestnoprávnych sankcií v podobe ochranných opatrení voči právnickým osobám, teda nie priamych trestov.
Konkrétne sa jedná o:
a) zhabanie peňažnej čiastky
b) zhabanie majetku
4.1 Ochranné opatrenie zhabanie peňažnej čiastky
Ako prvú kvázi trestnoprávnu sankciu, ktorou je možné postihovať
protiprávnu činnosť právnických osôb je ochranné opatrenie
zhabanie peňažnej čiastky, ktoré je upravené v § 83a Trestného
zákona a to nasledovne:
„(1) Zhabanie peňažnej čiastky môže
súd uložiť právnickej osobe, ak bol spáchaný trestný čin, hoci
aj v štádiu pokusu, alebo ak došlo k účasti na trestnom čine v …
…
Celé znenie článku nájdete na nižšie uvedenom zdroji.
Autor
JUDr. Mgr. Jozef Medelský PhD.