Úvod

Osobitné zákony zverujú príslušníkom policajno-bezpečnostných zložiek špecifické oprávnenia, rozsah ktorých priamo súvisí s pôsobnosťou konkrétnej zložky. Rozsah a obsah jednotlivých oprávnení by mal byť dostatočný na to, aby príslušníci policajno-bezpečnostných zložiek mohli efektívne plniť svoje úlohy.

Predmetom komparácie sú oprávnenia, ktorými disponujú príslušníci Policajného zboru, obecných polícií, Vojenskej polície, Zboru väzenskej a justičnej stráže (ďalej len „ZVJS“) a ozbrojení príslušníci finančnej správy Tieto oprávnenia môžu zasahovať do základných práv občanov, najmä ak sú pri ich výkone použité donucovacie prostriedky. Presné určenie právnych predpokladov výkonu konkrétneho oprávnenia je preto veľmi dôležité.

Najširšiu škálu oprávnení majú príslušníci Policajného zboru v zmysle zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o Policajnom zbore“). Zákon im v § 17 až 34 zveruje celkovo 23 oprávnení, plus oprávnenie použiť ochrannú kuklu uvedené v § 68a zákona o Policajnom zbore. Takýto rozsah je odrazom pôsobnosti Policajného zboru, ktorý má prioritné a všeobecné postavenie pri ochrane vnútorného poriadku, bezpečnosti a plnení ďalších úloh.

Príslušníci ZVJS majú stanovených 18 oprávnení, a to v § 12 až 22 zákona č. 4/2001 Z. z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ZVJS“). Vojenskí policajti majú oprávnenia uvedené v § 11 až 20d zákona č. 124/1992 Zb. o vojenskej polícii v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o vojenskej polícii“), je ich tiež 18. Oprávnenia ozbrojených príslušníkov finančnej správy sú uvedené v § 37 až 55 zákona č. 35/2019 Z. z. o finančnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o finančnej správe“), je ich celkovo tiež 18. Oprávnenia príslušníkov obecnej polície upravuje § 8 až 12 zákona č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o obecnej polícii“), všeobecných oprávnení majú päť, ďalších, uvedených v samostatných paragrafoch, šesť.

Oprávnenia príslušníkov jednotlivých policajno-bezpečnostných zložiek môžeme rozdeliť podľa viacerých kritérií, napr. na všeobecné (ktorými disponuje každý príslušník konkrétnej zložky) a špeciálne (ktoré sa viažu k určitému miestu výkonu služobnej činnosti, služobnému zaradeniu, či osobitnému predmetu pre vykonanie služobnej činnosti).² Tiež ich môžeme rozdeliť na oprávnenia, ktorými disponujú všetky policajno-bezpečnostné zložky a oprávnenia, ktorými disponujú len niektoré.

Oprávnenia, ktorými disponujú všetky policajno-bezpečnostné zložky

Príslušníci všetkých policajno-bezpečnostných zložiek majú oprávnenie požadovať preukázanie totožnosti. Najužšie majú toto oprávnenie postavené príslušníci obecnej polície, ktorí môžu požadovať preukázanie totožnosti iba od osoby pristihnutej pri páchaní priestupku, od osoby, od ktorej je požadované vysvetlenie, alebo od hľadanej osoby. Príslušníci ZVJS môžu toto oprávnenie využiť iba v prípade, ak osoba svojím správaním ruší výkon služby príslušníkov ZVJS počas plnenia taxatívne stanovených úloh a pri plnení úloh spojených s bezprostredným prenasledovaním osoby na úteku. Príslušníci Policajného zboru, Vojenskej polície a ozbrojení príslušníci finančnej správy majú toto oprávnenie koncipované podstatne širšie bez taxatívneho výpočtu konkrétnych účelov. Požadovať preukázanie totožnosti môžu v prípade, ak je to potrebné na plnenie úloh podľa jednotlivých zákonov.

Všetky zákony pri tomto oprávnení upravujú inštitút predvedenia osoby na jednotlivé príslušné útvary v prípade, že osoba nemôže alebo nechce preukázať svoju totožnosť. Zákon o obecnej polícii pritom nestanovuje maximálnu dobu, po ktorú môže byť osoba predvedená, zákon o vojenskej polícii a zákon o finančnej správe povoľujú maximálnu dobu 12 hodín. Ak do tejto doby nezistia totožnosť osoby, sú povinní takúto osobu odovzdať najbližšiemu útvaru Policajného zboru na účely zistenia totožnosti. Najdlhší čas na zisťovanie totožnosti osoby stanovuje zákon o Policajnom zbore, ktorý prikazuje policajtom prepustiť osobu najneskôr do 24 hodín od predvedenia. Uvedená lehota sa týka aj osôb, ktorým bola zisťovaná totožnosť príslušníkom ZVJS, nakoľko tí osobu, ktorá nemôže alebo nechce preukázať totožnosť, môžu predviesť na útvar Policajného zboru.

V súvislosti s týmto oprávnením je dôležité uviesť spôsoby preukazovania totožnosti. Jednotlivé zákony sa v tomto odlišujú. Zákon o Policajnom zbore a zákon o ZVJS ustanovujú, že osoby preukazujú totožnosť dokladom totožnosti, pričom to, čo sa považuje za doklad totožnosti je uvedené demonštratívnym výpočtom príslušných zákonov. Tiež umožňujú preukázanie totožnosti „iným hodnoverným spôsobom“. Zákon o Policajnom zbore navyše uvádza, ako môže preukázať totožnosť vybraná skupina osôb (napr. poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, sudcovia, príslušníci Národného bezpečnostného úradu…) a tiež, že totožnosť je možné preukázať aj potvrdením o odovzdaní, strate alebo odcudzení občianskeho preukazu.

Zákon o Vojenskej polícii a zákon o finančnej správe stanovujú taxatívny výpočet dokladov, ktorými je možné preukázať svoju totožnosť – občianskym preukazom, cestovným dokladom, cestovným dokladom cudzinca opatreným platným vstupným vízom Slovenskej republiky alebo povolením na dlhodobý pobyt alebo trvalý pobyt cudzinca. Podobne ako zákon o Policajnom zbore uvádzajú možnosť preukázať svoju totožnosť inými dokladmi vybranej skupine osôb a potvrdením o odovzdaní, strate alebo odcudzení občianskeho preukazu. Oba zákony tiež umožňujú preukázať svoju totožnosť aj „iným hodnoverným spôsobom“.

Zákon o obecnej polícii neuvádza žiaden výpočet spôsobov preukazovania totožnosti – osoba teda môže na výzvu príslušníka obecnej polície svoju totožnosť preukázať akýmkoľvek dôveryhodným spôsobom vrátane služobných preukazov bezpečnostných zložiek.

Z uvedeného vyplýva, že aj napriek rozdielnej právnej úprave spôsobu preukazovania totožnosti v týchto zákonoch, by osoba pri jej preukazovaní mala mať rovnaké možnosti ako ju preukázať bez ohľadu na to, kto voči nej uplatňuje oprávnenie požadovať preukázanie totožnosti.

Žiaden príslušník skúmaných policajno-bezpečnostných zložiek nemá teda právo pri využití tohto oprávnenia vyžadovať od osoby výslovne iba občiansky preukaz (aj keď sa takáto výzva z úst policajtov niekedy objavuje), osoba môže svoju totožnosť preukázať akýmkoľvek dôveryhodným spôsobom – nemusí teda nosiť občiansky preukaz pri sebe na účel preukázania svojej totožnosti policajno-bezpečnostným zložkám.³

Rovnako vo všetkých zákonoch nájdeme oprávnenie požadovať vysvetlenie. Tu však už môžeme badať rozdiely v účeloch vysvetlení podľa oprávneného subjektu. V zásade ide o vysvetlenia od osôb, ktoré môžu prispieť k objasneniu skutočností dôležitých pre odhalenie priestupku, či správneho deliktu a zistenie jeho páchateľa. Príslušníci Policajného zboru a Vojenskej polície môžu požadovať vysvetlenie aj za účelom vypátrania hľadaných alebo nezvestných osôb a vecí. V prípade ozbrojených príslušníkov finančnej správy môže byť toto oprávnenie využívané iba pri objasňovaní skutočností dôležitých na odhalenie colného priestupku, colného deliktu alebo porušenia daňových predpisov, colných predpisov alebo iných osobitných predpisov, podľa ktorých vykonávajú orgány finančnej správy svoje úlohy, ktoré zakladá podozrenie zo spáchania priestupku alebo iného správneho deliktu, a na zistenie ich páchateľov, ako aj na vypátranie tovaru a vecí súvisiacich s porušením týchto predpisov.

Príslušníci ZVJS sú oprávnení požadovať vysvetlenie od osoby, ktorá môže prispieť k objasneniu priestupku, skutočnosti dôležitej pre bezprostredné prenasledovanie osoby na úteku a skutočnosti dôležitej na vypátranie hľadanej veci. Pôvodne bolo toto oprávnenie koncipované pre objasňovanie skutočností dôležitých na vypátranie veci. Až novelou z roku 2013 sa v podstate zosúladilo s obsahom tohto oprávnenia iných policajno-bezpečnostných zložiek. V dôvodovej správe k novele zákona o ZVJS sa uvádzalo, že ZVJS „ako jeden z článkov boja proti kriminalite by ako policajno-bezpečnostná zložka mal disponovať obdobným oprávnením ako ďalšie bezpečnostné zložky“⁴.

V súvislosti s týmto oprávnením všetky zákony umožňujú príslušným subjektom predviesť osobu na ich útvar za účelom podania vysvetlenia, ak predchádzajúcej výzve bez dostatočného ospravedlnenia alebo závažných dôvodov nevyhovejú. Príslušníci Policajného zboru, Vojenskej polície, ZVJS a ozbrojení príslušníci finančnej správy sú povinní tiež predvedenú osobu odovzdať orgánom činným v trestnom konaní alebo inému príslušnému orgánu, ak na to zistia dôvody, obecní policajti takúto osobu musia odovzdať najbližšiemu útvaru Policajného zboru.

Vysvetlenia od osôb teda môžu slúžiť na účely odhaľovania priestupkov a iných správnych deliktov, na účely zisťovania ich páchateľov a taktiež aj v procese pátrania po hľadaných a nezvestných osobách.⁵ Ide o proces zisťovania informácií od priamych alebo nepriamych svedkov. Jednotlivé zákony presne stanovujú účel tohto oprávnenia, od ktorého sa konajúci príslušník nemôže odchýliť – v opačnom prípade by mohlo ísť o prekročenie jeho právomoci.

…

Kompletný článok nájdete na stránke www.projustice.sk

JUDr. Miriam Odlerová PhD.

Zdroj
https://www.projustice.sk/spravne-pravo/komparacia-opravneni-policajno-bezpecnostnych-zloziek