Vystavil zákonodarca „stopku“ možnosti vzniesť námietku premlčania v odvolacom konaní? To je otázka, na ktorú sa snaží nájsť odpoveď tento článok. Po prijatí nových procesných kódexov, ako to býva pri zmene legislatívy, nemuselo vždy dôjsť k správnemu výkladu nových procesných noriem a v zásade stále tomu tak nemusí byť. Jedným z prípadov môže byť (a je) aj vznesenie námietky premlčania v odvolaní.
Premlčanie je vlastne oslabenie subjektívneho práva a právnej povinnosti v dôsledku uplynutia časového úseku stanoveného právnou normou, ktorá spočíva v tom, že subjektívne právo a jemu odpovedajúca právna povinnosť stále trvajú, avšak nie je možné ich vymáhať (napríklad súdnou cestou).[1] Zo súdnych rozhodnutí vyplýva, že premlčaním sa rozumie uplynutie času stanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, že by právo bolo bývalo vykonané, v dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania. Hlavným, ba rozhodujúcim následkom premlčania je vznik práva na námietku premlčania pre povinný subjekt, ktorý ju môže, ale nemusí uplatniť.[2]
Označuje sa tiež ako kvalifikované uplynutie času, no dôležitejšie sú následky, ktoré so sebou prináša. Vznesením námietky premlčania v konaní dochádza k oslabeniu nároku veriteľa do takej miery, že súd jeho premlčaný nárok nemôže v zásade priznať.[3] Ako z uvedeného vyplýva, márne uplynutie premlčacej doby nemá vplyv na existenciu subjektívneho práva veriteľa, spôsobuje iba podmienenie (a tým aj oslabenie) práva veriteľa na jeho vymoženie súdnou cestou v dôsledku vzniku práva dlžníka vzniesť námietku premlčania.[4] Ako uvádza Weinhold mimo súdne konanie nemá uplatnenie námietky premlčania právny význam.[5] Teda je irelevantné, že v štádiu, ktoré nasledovalo pred samotným súdnym konaním sa žalovaný bránil premlčaním, keď to v konečnom dôsledku nenamietol v samotnom súdnom konaní. Hoci nie je vysoká pravdepodobnosť uvedeného konania, nebol by žalovaný takto úspešne hájil svoje práva. Ako ďalej uvádza Weinhold ide o procesný úkon adresovaný súdu, a nie veriteľovi, či inému účastníkovi konania.[6] Teda dlžník namieta premlčanie v konaní na súde a adresuje námietku priamo súdu. Jej adresovanie protistrane nemá potrebné následky.
Predchádzajúca právna úprava – Občiansky súdny poriadok
Možnosť vzniesť námietku premlčania v podanom odvolaní nebola v predchádzajúcej procesnej úprave (Občiansky súdny poriadok,[7] ďalej aj „OSP“) špecificky upravená. Účastníci neboli obmedzení na vznesení námietky premlčania, t. j. mohli namietať premlčanie počas celého konania. Najvyšší súd[8] dospel k záveru, že námietka premlčania je námietkou právnou a neuplatňuje sa ňou taká skutočnosť, ktorú je účastník povinný tvrdiť v zmysle § 101 ods. 1 OSP[9] najneskôr do vyhlásenia uznesenia súdu prvého stupňa, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie, najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Zo žiadneho ustanovenia práva hmotného alebo procesného nevyplývalo, že by žalovaný musel uplatniť námietku premlčania v určitom štádiu konania; z povahy námietky premlčania vymedzenej hmotným právom (§ 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka) vyplýva, že ju môže povinný subjekt uplatniť v ktoromkoľvek štádiu konania až do právoplatného skončenia veci. Námietky premlčania sa teda netýkala koncentračná zásada konania vyjadrená v § 120 ods. 4[10] a § 205a[11] OSP; s výnimkou, ak by uplatnenie námietky premlčania bolo spojené s neprípustným uplatňovaním nových skutočností a dôkazov. Z uvedeného názoru potom vychádzali aj nižšie súdy a prihliadali na námietku premlčaniu vznesenú v podanom odvolaní za uvedených podmienok.
Najvyšší súd SR vo vyššie uvedenom rozhodnutí označil námietku premlčania za námietku právnu. Derka[12] uvádza, že zástancovia aplikovateľnosti námietky premlčania v odvolacom konaní argumentujú tým, že ide o právnu námietku, a teda musí byť ako taká prípustná aj v odvolacom konaní. Tento názor podľa neho platí aj na akúkoľvek inú právnu námietku, či právne hodnotenia – všeobecne platí, že účastníci nie sú povinní tvrdiť právnu kvalifikáciu či svoje právne hodnotenie skutkového stavu. Ako ďalej uvádza, námietka premlčania je výnimkou a považoval ju za skutočnosť významnú pre rozhodnutie vo veci, ktorú je povinný účastník tvrdiť (§ 101 ods. 1 písm. a) OSŘ).[13] Ak by sme vychádzali z uvedeného názoru, nebolo by možné uplatniť námietku premlčania v odvolacom konaní, no judikatúra v prostredí Slovenskej republiky nedospela k takémuto záveru. Námietka premlčania, ako právna námietka, preto tvorila výnimku zo zásady, že účastník nemusí právne kvalifikovať svoj nárok ani svoje tvrdenia.
V tejto súvislosti môžeme poukázať aj na názor Svobodu,[14] ktorý sa pohrával s myšlienkou, že námietka premlčania by mohla byť námietkou procesnoprávnou. Poukázal pri tom na nemeckú a francúzsku jurisprudenciu, ktorá považovala námietku premlčania za procesnoprávnu. Mal za to, že námietku premlčania je možné účinne uplatniť iba v súdnom konaní. V tejto súvislosti máme za to, že síce námietku premlčania je naozaj možné účinne uplatniť iba v súdnom konaní, no jej vznesenie nemá procesnoprávne, ale hmotnoprávne následky. Je preto potrebné rozlišovať procesné námietky a procesné úkony, ktorými boli uplatnené napríklad hmotnoprávne námietky. Ako príklad môžeme poukázať na námietku zaujatosti, ktorá je procesnoprávnou námietkou a jej účinky sa prejavia procesne, t. j. napríklad vylúčením sudcu z prejednania sporu. Vznesenie námietky premlčania sa prejaví v rozhodnutí vo veci samej, často zamietnutím žaloby, čo spôsobuje hmotnoprávne následky pre žalobcu aj žalovaného.[15]
Nová právna úprava – Civilný sporový poriadok
Nová právna úprava so sebou priniesla prísnejšiu koncentráciu konania, pričom ju rozdelila na (a) zákonnú a (b) sudcovskú. Pritom každá z nich môžeme mať vplyv na účinné vznesenie námietky premlčania. Takisto má vplyv aj skutočnosť, či ide alebo nejde o (c) spory s ochranou slabšej strany.
(a) Zákonná koncentrácia konania
Náš právny poriadok síce poznal zákonnú koncentráciu konania (ako bolo už vyššie uvedené) aj v predchádzajúcej procesnej úprave, no napriek tomu dospela judikatúra k záveru, že sa na námietku premlčania nevzťahuje. Iná je situácia podľa novej právnej úpravy. Ako uviedol Krajský súd v Trnave[16] Civilný sporový poriadok zaviedol do slovenského procesného práva ako novum právny inštitút prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesne. Tento inštitút nadväzuje najmä na zásadu koncentrácie konania. Koncentrácia konania vyžaduje, aby strana sporu vykonala špecifikované procesné úkony v určitej fáze konania. Omeškané procesné úkony sú neúčinné. Účelom zmeny je urýchlenie konania, čo sa prejavuje precizovaním procesných povinností strán sporu pri predkladaní skutkových tvrdení a dôkazných návrhov a pod. Zaviedla sa diskrečná právomoc súdu (podľa okolností konkrétneho prípadu) neprihliadnuť na procesné úkony strán sporu, ktoré neboli urobené včas.
V súčasnosti je generálna klauzula zákonnej koncentrácie upravená v § 154 CSP, v ktorom sa uvádza, že prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. Civilný sporový poriadok zároveň ponúka aj výpočet prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany, ale uvádza ich iba demonštratívne. V zmysle § 149 CSP prostriedkami procesného útoku a procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
V otázke námietky premlčania a jej zaradenia medzi prostriedky procesného útoku a obrany je dôležitá skutočnosť, že sú medzi tieto prostriedky zaradené hmotnoprávne námietky. Námietku premlčania radíme k hmotnoprávnym námietkam aj vzhľadom na dikciu § 152 CSP, ktoré za hmotnoprávnu námietku považuje právny úkon strany spôsobujúci zmenu, zánik alebo oslabenie práva protistrany. Vznesenie námietky premlčania nepochybne spôsobuje oslabenie práva protistrany, keďže jej nárok sa dostáva do pozície naturálnej obligácie, ale nezaniká úplne, hoci ho súd už priznať v zásade nemôže. Námietka premlčania je teda hmotnoprávnou námietkou, respektíve právnym úkonom s hmotnoprávnymi následkami, pretože mení obsah právneho vzťahu, o ktorý v spornom civilnom konaní ide.[17] Ako vyplynulo aj z vyššie uvedeného výkladu, zadefinovanie námietky premlčania nie je celkom bezvýznamné, keďže existovali rôzne názory na jej povahu.
V zmysle uvedeného je preto možné námietku premlčania vzniesť iba do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.
(b) Sudcovská koncentrácia konania
Vzhľadom na to, že námietka premlčania je hmotnoprávnou námietkou a spadá medzi prostriedky procesného útoku a procesnej obrany prichádza do úvahy aj to, že súd na ňu nemusí prihliadnuť v zmysle ustanovení o sudcovskej koncentrácii konania. Keďže náš civilný proces je postavený na pomerne prísnej koncentrácii, táto platí aj pre námietku premlčania, ktorú je povinná strana uplatniť včas. V zmysle § 153 ods. 1 až 3 CSP námietka premlčania nie je uplatnená včas, ak ju strana mohla uplatniť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany (teda aj námietku premlčania), ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Pokiaľ má súd za to, že neboli tieto prostriedky uplatnené včas, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.
Predmetné ustanovenie vkladá do rúk strán (zvyčajne žalovaného) pomerne veľkú zodpovednosť, nakoľko, ak by námietku premlčania uplatnili až v štádiu konania, ktorým dochádza k skončeniu dokazovania (čo by napr. prichádzalo do úvahy na viacerých pojednávaniach) nemusí na takúto námietku súd prihliadnuť, pretože ju mohla strana uplatniť už aj pri svojom skoršom úkone. Toto ustanovenie však neznamená, že by strana naozaj musela už v prvom úkone, ktorý jej patrí namietať premlčanie, keďže dôležité je (vždy) hľadisko hospodárnosti a rýchlosti konania.
Bude vždy na konajúcom súde, či prihliadne aj na „neskôr“ podanú námietku premlčania, a či vie túto skutočnosť náležite odôvodniť. Strana, ktorá vyčkáva s uplatnením námietky premlčania až do momentu tesne pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa končí dokazovanie (ako to predpokladá zákonná koncentrácia konania) môže týmto sledovať aj navyšovanie trov konania, ktoré jej po uplatnení námietky premlčania bude musieť protistrana nahradiť. Teda môže ísť o špecifický prípad zneužitia práva a v zmysle čl. 5 CSP zneužitie práva nepožíva právnu ochranu, t. j. súd môže prihliadnuť aj k princípu zákazu zneužitia práva. V každom prípade, ak súd prvej inštancie prihliadne aj na takúto námietku premlčania, v zásade neprichádza do úvahy, aby odvolací súd na základe odvolania zrušil alebo zmenil takéto rozhodnutie z dôvodu, že súd prvej inštancie nemal prihliadnuť na námietku premlčania. Pri sudcovskej koncentrácii konania Civilný sporový poriadok kladie dôraz na odôvodnenie odklonu od „štandardného“ postupu súdu v konaní, t. j., keď je daná súdu možnosť postupovať inak za predpokladu, že si svoj postup odôvodní.
Pokiaľ ide (nielen) o odvolanie, sudcovskú a zákonnú koncentráciu treba vnímať aj pri námietke premlčania vo vzájomnom súlade. Ako uviedol Krajský súd v Banskej Bystrici[18] žalovaný v podanom odvolaní namieta premlčanie bezdôvodného obohatenia (ktoré zásadne popiera), pričom subjektívnu lehotu odvodzuje od poslednej premlčanej splátky. Odvolací súd sa touto odvolacou námietkou nezaoberal vzhľadom na zistenie, že v priebehu prvoinštančného konania žalobca námietku premlčania nevzniesol, hoci mu v tom nič nebránilo, všetky relevantné skutočnosti potrebné na vznesenie námietky premlčania mu boli známe už v štádiu prvoinštančného konania. Uplatnenie hmotnoprávnej námietky, ktorou je aj námietka premlčania, totiž podlieha sudcovskej aj zákonnej koncentrácii konania a zákonná koncentrácia umožňuje uplatniť takúto hmotnoprávnu námietku premlčania najskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. Ako napríklad uviedol aj Krajský súd v Nitre[19] od nadobudnutia účinnosti CSP (od 1. 7. 2016) možno totiž v odvolacom konaní vzniesť námietku premlčania iba za splnenia predpokladov, tak ako sú zakotvené v § 366 CSP. Ustanovenie § 366 CSP v spojení s § 149 a § 152 CSP medzi novoty v odvolacom konaní zahŕňa aj hmotnoprávnu námietku, za ktorú sa považuje aj námietka … …
Celé znenie článku nájdete na nižšie uvedenom zdroji.
Autor
Mgr. Viliam Poništ PhD.
Zdroj
https://www.sak.sk/web/sk/cms/sak/bulletin/archiv/proxy/list/form/picker/event/page/20