ELEKTRONICKÝ SYSTÉM MONITORINGU OSÔB

Úvod

Zavedenie elektronického systému monitoringu osôb v Slovenskej republike siaha do roku 2002, kedy sa v súvislosti so zmenou trestnoprávnych kódexov začali do povedomia dostávať i alternatívne tresty ako súčasť aplikácie princípov restoratívnej justície. „Ako súčasť reformy v záujme zlepšenia postavenia obete trestného činu a väčšej variability nápravy následkov najmä nedbanlivostných trestných činov sa zavedie mediácia a probácia v trestnom konaní s možnosťou uloženia alternatívnych trestov. Zavedenie dohodovacieho konania medzi prokurátorom a obvineným nielen odbremení súd, ale vytvorí aj predpoklady na vytvorenie inštitútu „korunného svedka“, ktorý slúži na odhalenie a usvedčenie osôb podozrivých z korupcie a z organizovanej trestnej činnosti.“(1)

Odporúčanie Výboru ministrov členských krajín Európskej únie CM/Rec zo dňa 19. februára 2014 vydané Radou Európy deklarovalo snahu o zjednotenie v oblasti rozvíjania medzinárodnej spolupráce týkajúce sa výkonu trestných sankcií, a to na podklade kontinuálneho rešpektovania ľudských práv páchateľov, kedy je trest s pozbavením osobnej slobody potrebné chápať výlučne ako krajnú možnosť trestania páchateľov trestných činov otvorilo cestu k väčšej aplikácii alternatívnych trestov v podmienkach Slovenskej republiky.(2)

Alternatívne tresty a medzi nimi aj trest domáceho väzenia, kontrolovaný práve prostredníctvom systému elektronického monitoringu osôb, sa ukázal ako možným účinným východiskom prepĺňania penitenciárnych zariadení v Slovenskej republike.

Prepĺňanie penitenciárnych zariadení osobami, ktoré v týchto zariadeniach vykonávajú trest odňatia slobody, znamenalo obmedzenie priestorov určených pre záujmové a vzdelávacie aktivity odsúdených. Tieto priestory boli postupne nahrádzané priestormi pre samotný výkon trestu odňatia slobody, čo spôsobovalo možný konflikt pri napĺňaní záväzkov vyplývajúcich pre Slovenskú republiku z článku 3 Európskeho dohovoru o ľudských právach. „Nikoho nemožno mučiť alebo podrobovať neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu.“(3)

Elektronický systém monitoringu osôb sa tak javil ako príležitosť nielen pre páchateľov trestných činov, ale aj pre samotný štát a spoločnosť. Prínos pre páchateľov trestných činov spočíval najmä v skutočnosti, že ako obvinení nemuseli byť tieto osoby vzaté do väzby v prípadoch, kedy zo zákona prichádza možnosť jej nahradenia.

Prínos tiež spočíva v aplikovaní alternatívnych trestov, najmä trestu domáceho väzenia, kedy odsúdený nevykonáva trest v penitenciárnom zariadení.(4)

Za najväčšiu výhodu pre spoločnosť považujeme najmä menšiu nákladovosť(5) alternatívnych trestov a väčšie možnosti resocializácie páchateľov, ktorí sa po uplynutí trestu odňatia slobody vykonávanom v penitenciárnom zariadení len s veľkými problémami začleňovali do bežného občianskeho života.

1. Pilotný projekt „Elektronického systému monitoringu osôb (ESMO)“

Zavedenie inštitútov trestného práva súvisiacich s elektronickým systémom monitoringu osôb si vyžiadalo zvládnutie nielen ich vnášanie do právneho poriadku, ale aj zvládnutie celého radu metodických, etických a aplikačných problémov, ktoré elektronický systém monitoringu osôb so sebou prinášal.

Elektronický systém monitoringu osôb bolo potrebné predstaviť širokej verejnosti a zároveň vzbudiť dôveru v tento inštitút v očiach odbornej verejnosti, aby sa tento dokázal etablovať v rámci výkonu súdnej moci a aplikačnej praxe.

V súvislosti s predstavením inštitútu elektronického systému monitoringu osôb bol aplikovaný jeho pilotný projekt „Elektronický systém monitoringu osôb (ESMO)“(6), ktorého hlavnými cieľmi boli zavedenie elektronických služieb Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktoré by slúžili používateľom elektronického systému monitoringu osôb, vybudovanie informačného systému probačnej a mediačnej služby, publikovanie elektronických služieb určených na zvýšenie bezpečnosti občanov, zavedenie elektronického monitoringu osôb.(7)

Na zriadenie pilotného projektu využívajúceho elektronický systém monitoringu osôb sa zaviazala Vláda Slovenskej republiky vo svojom Programovom vyhlásení vlády na roky 2012-2016, pričom tento pilotný projekt bol spolufinancovaný aj z prostriedkov Európskej únie, nakoľko sa jednalo o faktické napĺňanie Odporúčaní Výboru Ministrov z roku 2014. „Vláda sa bude cielenými úpravami v oblasti trestnej politiky usilovať o to, aby bolo možné účinne a rýchlo postihovať trestné činy, aby sa zvyšovala autorita súdov a obmedzovali sa obštrukcie zo strany obvinených. Úprave trestných sadzieb bude predchádzať dôsledné štatistické analyzovanie udelených trestov a vývoja trestnej činnosti. V rámci analyzovania možností zlepšenia situácie v oblasti väzenstva sa rezort spravodlivosti osobitne zameria na otázku možností ukladania alternatívnych trestov.“(8)

Pilotný projekt „Elektronického systému monitoringu osôb (ESMO)“ bol úspešný, a preto na jeho základoch došlo k jeho ďalšiemu rozšíreniu v aplikačnej praxi v podmienkach Slovenskej republiky.

Pilotná prevádzka „Elektronického systému monitoringu osôb (ESMO)“ trvala od 1.7.2015 do 30.9.2015, pričom „išlo o jeden z najvýznamnejších projektov v histórii slovenského väzenstva počas predchádzajúcich 45 rokov. Implementáciou projektu ESMO, ktorá sa začala vo februári 2014, sa zaviedol moderný, účinný a scelený informačný systém, ktorý poskytuje služby v elektronickej sfére súvisiace s elektronickým monitoringom slúžiace samosprávam, podnikateľom a v neposlednom rade občanom.“(9)

Závermi z pilotného projektu „Elektronického systému monitoringu osôb (ESMO)“ bola najmä náležitá úprava právneho poriadku Slovenskej republiky, pričom došlo k prijatiu zákona č. 78/2015 Z. z. o kontrole výkonu niektorých rozhodnutí technickými prostriedkami a o zmene a doplnení niektorých zákonov zo dňa 19. marca 2015 a vyhlášky Ministerstva Spravodlivosti Slovenskej republiky č. 178/2015 Z. z. o materiálno-technických podmienkach použitia technických prostriedkov zo dňa 27. júla 2015.

Zmeny v právnej úprave sa ale tiež dotkli zákona č. 300/2005 Z. z. Trestného zákona, zákona č. 301/2005 Z. z. Trestného poriadku, zákona č. 549/2003 Z. z. o súdnych úradníkoch, zákona č. 550/2003 Z. z. o probačných a mediačných úradníkoch, zákona č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a zákona č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby.

2. Elektronický systém monitoringu osôb a jeho druhy

Právna úprava elektronického monitoringu osôb v Slovenskej republike rozširuje viacero druhov elektronického monitoringu osôb. Pod pojmom elektronický monitoring rozumieme kontrolu uložených povinností alebo obmedzení s využitím technických prostriedkov, pričom rozlišujeme viaceré druhy elektronického monitoring, a to konkrétne:

– elektronický monitoring, ktorým sa vykonáva kontrola trestu domáceho väzenia,
– elektronický monitoring, ktorým sa vykonáva kontrola zákazu pobytu,

– elektronický monitoring ktorým sa vykonáva kontrola zákazu priblíženia,
– elektronický monitoring, ktorým sa vykonáva kontrola zákazu požívania alkoholu, – elektronický monitoring ako hlasová kontrola,
– elektronický monitoring ako diskrétna kontrola.(10)

Každý typ elektronického monitoringu využíva samostatné, a teda i odlišné technické prostriedky, ktoré zabezpečujú jeho činnosť. Tieto technické prostriedky využívané na výkon elektronického monitoringu sú vo vlastníctve štátu, pričom ich využívanie je zabezpečené prostredníctvom centrálneho monitorovacieho systému, t. j. informačného systému, ktorý v nepretržitej prevádzke prostredníctvom vysielaných signálov týchto technických zariadení umožňuje vykonávať kontrolu dodržiavania určených režimov a tiež zaznamenávať bezpečnostné a prevádzkové incidenty.(11) Technickými prostriedkami elektronického monitoringu je možné kontrolovať výkon súdneho rozhodnutia, ktorým súd uložil trest domáceho väzenia, trest zákazu pobytu a trest zákazu účasti na verejných podujatiach.

Technickými prostriedkami elektronického monitoringu je možné kontrolovať aj výkon súdneho rozhodnutia, ktorým súd uložil dodržiavanie primeraných obmedzení a povinností v rámci ochranného dohľadu, podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody, podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody, podmienečného zastavenia trestného stíhania, uloženého trestu, nahradenia väzby.(12)

Pri výkone kontroly rozhodnutí elektronickým monitoringom s využitím technických prostriedkov je potrebné stanovenie konkrétneho režimu použitia technických prostriedkov, ktorý sa priamo odvíja od predmetu kontroly.

Režim kontroly je stanovený centrálnym monitorovacím systémom a sú ním určené základné údaje o konkrétnom elektronickom monitoringu, a teda najmä údaje o kontrolovanej respektíve chránenej osobe.(13)

Režim kontroly tiež stanovuje, aké technické prostriedky elektronického monitoringu sú pri ňom využité, ale aj miesto jeho samotného výkonu, kde je rozhodnutie vykonávané a s tým spojené povolené a zakázané zóny, ktoré kontrolovaná osoba môže respektíve nemôže navštevovať vrátane určených časov.

Môžeme povedať, že každý režim kontroly elektronického monitoringu je unikátny, pretože zohľadňuje osobitosti konkrétneho prípadu. Práve tieto jedinečné podmienky a osobitosti jednotlivých prípadov skúma probačný a mediačný úradník v rámci predbežného šetrenia a na základe týchto zistení tiež vypracúva plán výkonu kontroly elektronickým monitoringu osôb a kontroluje i jeho následné plnenie.(14)

Samotný výkon kontroly dodržiavania režimu elektronického monitoringu vykonáva centrálny monitorovací systém, na ktorý sú technické zariadenie napojené a s ktorými nepretržite tieto technické zariadenia komunikujú.

Môžeme ale povedať, že technické prostriedky používané v rámci elektronického monitoringu do istej miery „komunikujú“ aj s kontrolovanou osobou, ktorej prostredníctvom notifikácii oznamujú skutočnosti, ako vstup do zakázanej zóny, priblíženie sa ku chránenej osobe na zakázanú vzdialenosť, alebo môžu tiež kontrolovanú osobu vyzvať na dychovú skúšku.(15)

Technické prostriedky tiež umožňujú kontrolovanej osobe nadviazanie spojenia s centrálnym monitorovacím systémom, čo platí aj opačne a centrálny monitorovací systém môže s kontrolovanou osobou nadviazať priame spojenie prostredníctvom technických prostriedkov, a to napríklad pre vznik prevádzkového alebo bezpečnostného incidentu.

Pod pojmom prevádzkový incident v rámci elektronického monitoringu rozumieme najmä neočakávaný výpadok mobilného signálu, vybitie batérie náramku či neočakávaná porucha zariadenia, ktorá nemá znaky úmyselného konania kontrolovanej osoby, a teda nie je vyhodnotená ako bezpečnostný incident.(16)

Bezpečnostným incidentom je najmä úmyselné konanie kontrolovanej osoby, ktorá sa snaží znefunkčniť technické prostriedky. Centrálny monitorovací systém pri vyhodnotení incidentu ako bezpečnostného bezodkladne kontaktuje probačného a mediačného úradníka, prípadne i políciu, pokiaľ vznikne dôvodné podozrenie, že môže dôjsť zo strany kontrolovanej osoby k ohrozeniu života alebo zdravia, alebo k spáchaniu trestného činu kontrolovanou osobou.(17)

3.Elektronický systém monitoringu osôb a jeho prínosy

Elektronický systém monitoringu osôb a jeho zavedenie v podmienkach Slovenskej republiky po jeho pilotnom projekte so sebou prinieslo veľké očakávania, a to ako odbornej, tak i laickej verejnosti.

Uplatňovanie restoratívnych princípov trestnej politiky v Slovenskej republike práve prostredníctvom ukladania alternatívnych trestov malo priniesť značné výhody nielen pre samotných páchateľov trestných činov, ale pre celú spoločnosť.(18)Problematika preplnenosti penitenciárnych zariadení v Slovenskej republike a potreba navýšenia ich kapacity, ich zásadnou prestavbou alebo vybudovaním nových zariadení do značnej miery zaťažuje rozpočet daňových poplatníkov.(19) Nejedná sa však len o nákladovosť zabezpečenia dostatočného počtu miest v ústavoch na výkon trestu odňatia slobody a ústavoch na výkon väzby, ale aj nákladovosť samotného výkonu trestu odňatia slobody a výkonu väzby.

Problematika nákladov zabezpečenia výkonu trestu odňatia slobody a výkonu väzby sa netýka ale výlučne len priamych nákladov. Za problematické považujeme tiež i sekundárne náklady, ktoré nie sú na prvý pohľad zjavné. Tieto náklady nie sú spojené priamo s výkonom väzby alebo výkonom trestu odňatia slobody v penitenciárnom zariadení, ale sú vyvolané nepriamo týmto výkonom vo vzťahu k osobám obvinených alebo odsúdených osôb, ktoré po prepustení z týchto zariadení potrebujú postpenitencíárnu starostlivosť na to, aby sa dokázali začleniť späť do spoločnosti.(20) Postpenitenciárna starostlivosť je ako súhrn opatrení, ktoré sú zabezpečované, realizované a financované najmä z prostriedkov štátneho rozpočtu a preto je podľa nášho názoru potrebné ich tiež chápať ako náklady súvisiace a vyvolané výkonom trestu odňatia slobody a výkonu väzby. Nemôžeme sa ale orientovať výlučne na ekonomické výhody elektronického systému monitoringu osôb. Dôležitejším prínosom je menšia traumatizácia spoločnosti a najmä samotného odsúdeného alebo obvineného a jeho blízkych osôb v súvislosti s možnosťou využitia elektronického systému monitoringu ako náhrady pobytu v penitenciárnom zariadení.(21)

Páchateľ trestného činu v súvislosti s možnosťou nahradenia väzby alebo výkonu trestu odňatia slobody nie je odlúčený zo svojho prirodzeného, rodinného, pracovného a sociálneho prostredia, čo zlepšuje jeho možnosti ďalšej resocializácie. Začlenenie do spoločnosti po skončení elektronického dohľadu nie je problematické, nakoľko využitím elektronického systému monitoringu osôb nedošlo k významnému narušeniu sociálnych väzieb páchateľa trestného činu.(22) Páchateľ trestného činu v súvislosti s nahradením väzby alebo výkonu trestu odňatia slobody neprichádza o svoje zamestnanie, čo mu umožňuje udržať si príjem a zabezpečiť tak nielen svoj životný štandard, ale aj životný štandard svojej rodiny, čo zároveň významne pozitívne vplýva na istoty páchateľa trestného činu. Nahradenie pobytu v penitenciárnom zariadení elektronickým monitoringom teda umožňuje páchateľovi trestného činu pokračovať v jeho zamestnaní.(23)

Skutočnosť, že páchateľ trestného činu má možnosť udržať si zamestnanie má tiež pozitívny vplyv na uplatňovanie nárokov na náhradu škody poškodeným v trestnom konaní a ich faktické uspokojenie páchateľom trestného činu, ktorý tým, že má príjem môže tento nárok poškodeného uspokojiť práve aj prostredníctvom mzdy, ktorá plynie zo zamestnania.

Elektronický systém monitoringu osôb ako možnosť nahradenia väzby a výkonu trestu odňatia slobody tak má významný vplyv na celú spoločnosť, a preto je podľa nášho názoru významným prvkom sociálnej a spoločenskej inklúzie v rámci uplatňovania princípov restoratívnej justície v podmienkach Slovenskej republiky.(24)

Záver

Elektronický systém monitoringu osôb je významným inštitútom trestného práva, ktorý umožňuje technickými prostriedkami kontrolu výkonu rozhodnutí, ktorými bol páchateľovi trestného činu uložený trest domáceho väzenia alebo trest zákazu účasti na verejných podujatiach alebo rozhodnutí, ktorými boli obvinenému uložené niektoré z primeraných povinností alebo obmedzení podľa Trestného poriadku.

Elektronický systém monitoring osôb je jedným z výsledkov elektronizácie trestného súdnictva v podmienkach Slovenskej republiky, pričom od jeho pilotného projektu sa tento inštitút do značnej miery osvedčil, je ale potrebné povedať, že jeho využívanie nie je v súčasnosti stále na dostatočnej úrovni a to aj napriek skutočnosti, že prínos elektronického systému monitoringu osôb v trestnom konaní nie je možné poprieť.

Použitá literatúra

  1. ELIAS, E. Elektronický monitoring osôb a jeho typy v aplikačnej praxi. In: Právne a ekonomické súvislosti elektronického monitoringu obvinených a odsúdených osôb. Zborník príspevkov z medzinárodnej vedeckej konferencie. Banská Bystrica: Belianum, 2019. s. 79 – 92. ISBN 978-80-557-1658-9.
  2. file:///C:/Users/User/Downloads/ESMO%20-%20brozura.pdf
  3. KIKA, M. – ORVISKÝ, M. – VAŇOVÁ, A. Procesná mapa ako nástroj analýzy a optimalizácie elektrického monitoringu. In: Právne a ekonomické súvislosti elektronického monitoringu obvinených a odsúdených osôb. Zborník príspevkov z medzinárodnej vedeckej konferencie. Banská Bystrica: Belianum, 2019. s. 110 – 126. ISBN 978-80-557-1658-9.
  4. KLÁTIK, J. Systém elektronického monitoringu odsúdených osôb na Slovensku. In: Interpolis ́16: Zborník vedeckých prác: 13. medzinárodná vedecká konferenciadoktorandov a mladých vedeckých pracovníkov, 10. november 2016, Banská Bystrica. Banská Bystrica: Belianum, 2016. ISBN 978-80-8122- 025-8.
  5. KLÁTIK, J., MEDZIHORSKÝ, J. Režim elektronického monitoringu obvinených a odsúdených osôb. In: Právne a ekonomické súvislosti elektronického monitoringu obvinených a odsúdených osôb. Zborník príspevkov z medzinárodnej vedeckej konferencie. Banská Bystrica: Belianum, 2019. s. 166 – 192. ISBN 978-80-557-1658-9.6. KLÁTIK, J. Využitie elektronického monitoringu na Slovensku od jeho zavedenia až po súčasnosť. In: Právne a ekonomické súvislosti elektronického monitoringu obvinených a odsúdených osôb. Zborník príspevkov z medzinárodnej vedeckej konferencie. Banská Bystrica: Belianum, 2019. s. 131 – 165. ISBN 978-80-557-1658-9.7. NEMČOKOVÁ, P . Zhodnotenie využívania elektronického systému monitorovania osôb v banskobystrickom regióne a použitie technických prostriedkov v praxi. In: Právne a ekonomické súvislosti elektronického monitoringu obvinených a odsúdených osôb. Zborník príspevkov z medzinárodnej vedeckej konferencie. Banská Bystrica: Belianum, 2019. s. 290 – 296. ISBN 978-80-8152-945-0.
    1. SLIVKA BEDLOVIČOVÁ, J. Elektronický monitoring a jeho vplyv na udržanie si zamestnania odsúdeného. In: Právne a ekonomické súvislosti elektronického monitoringu obvinených a odsúdených osôb. Zborník príspevkov z medzinárodnej vedeckej konferencie. Banská Bystrica: Belianum, 2019. s. 37 – 47. ISBN 978-80-557-1658-9
    2. STRÉMY, T. – BALOGH, T. – TURAY, L. Trestná politika v Slovenskej republike. Minulosť, súčasnosť, budúcnosť. Bratislava: C. H. Beck, 2020. 223 s. ISBN978- 80-89603-81-7.
    3. ŠČERBA, F. Alternatívní trest a opatření v nové právní úpravě. Praha: Leges, 2014. 464 s. ISBN978-80-87576-93-9.
    4. TITTLOVÁ, M. Trestnoprávne sankcie ukladané fyzickým osobám. Bratislava: Wolters Kluwer, 2018. 255 s. ISBN 978-80-8168-884-3.
    5. VANKOVÁ, K. Probačná a mediačná služba. Nitra: Univerzita Konštantína filozofa v Nitre, Fakulta sociálnych vied a zdravotníctva, Ústav romologických štúdií, 2015. 115 s. ISBN 978-80-5580-748-5.
    6. www.echr.coe.int
    7. www.ef.umb.sk
    8. www.esmo.gov.sk
    9. www.search.coe.int
    10. www.vlada.govKontaktné údaje autorovprof. JUDr. Jaroslav Klátik, PhD.,
      Právnická fakulta, Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici
      JUDr. Jozef Michalko, PhD.,
      Právnická fakulta, Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici
      JUDr. Marta Hlaváčová, PhD.,
      Právnická fakulta, Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici

Poznámky

  • 1) Dostupné na internete: https://www.vlada.gov.sk/data/files/980_programove-vyhlasenie-vlady-slovenskej-republiky-od-16-10-2002-do-04-07-2006-.pdf [cit.2022.05.16].
  • 2) Dostupné na internete: https://search.coe.int/cm/pages/result_details.aspx ?objectid=09000016805c1a69 [cit.2022.05.16].
  • 3) Dostupné na internete: https://www.echr.coe.int/documents/convention_slk.pdf[cit.2022.05.16].
  • 4) KIKA,M.–ORVI S KÝ,M.–VAŇOVÁ,A.Procesná mapa ako nástroj analýzy a optimalizácie elektrického monitoringu. In: Právne a ekonomické súvislosti elektronického monitoringu obvinených a odsúdených osôb. Zborník príspevkov z medzinárodnej vedeckej konferencie. Banská Bystrica: Belianum, 2019. s. 111.
  • 5) TITTLOVÁ,M.Trestnoprávne sankcie ukladané fyzickým osobám. Bratislava: Wolters Kluwer, 2018. s. 120.
  • 6) TITTLOVÁ,M.Trestnoprávne sankcie ukladané fyzickým osobám. Bratislava: Wolters Kluwer, 2018. s. 120.
  • 7) Dostupné na internete: file:///C:/Users/User/Downloads/ESMO%20-%20brozura.pdf [cit.2022.05.16].
  • 8) Dostupné na internete: https://www.vlada.gov.sk/data/files/2008_programove-vyhlasenie-vlady.pdf [cit.2022.05.16].
  • 9) Dostupné na internete: https://www.ef.umb.sk/intra/projekty/160/ Elektronicky%20monitoring%20SJ%20komplet.pdf [cit.2022.05.16].
  • 10) ELIAS,E.Elektronický monitoring osôb a jeho typy v aplikačnej praxi. In: Právne a ekonomické súvislosti elektronického monitoringu obvinených a odsúdených osôb. Zborník príspevkov z medzinárodnej vedeckej konferencie. Banská Bystrica: Belianum, 2019. s. 82.
  • 11) KLÁTIK,J. Systém elektronického monitoringu odsúdených osôb na Slovensku. In: Interpolis ́16: Zborník vedeckých prác: 13. medzinárodná vedecká konferencia doktorandov a mladých vedeckých pracovníkov, 10. november 2016, Banská Bystrica. Banská Bystrica: Belianum, 2016. s. 410.
  • 12) Dostupné na internete: file:///C:/Users/User/Downloads/ESMO%20-%20 brozura.pdf[cit.2022.05.16].
  • 13) Dostupné na internete: https://esmo.gov.sk/web/esmo/metodiky-a-informacne-materialy [cit.2022.05.21].
  • 14) NEMČOKOVÁ,P.Zhodnotenie využívania elektronického systému monitorovania osôb v banskobystrickom regióne a použitie technických prostriedkov v praxi. In: Právne a ekonomické súvislosti elektronického monitoringu obvinených a odsúdených osôb. Zborník príspevkov z medzinárodnej vedeckej konferencie. Banská Bystrica: Belianum, 2019. s. 294.
  • 15) Dostupné na internete: https://esmo.gov.sk/web/esmo/metodiky-a-informacne-materialy [cit.2022.05.21].
  • 16) Dostupné na internete: https://esmo.gov.sk/web/esmo/metodiky-a-informacne-materialy [cit.2022.05.21].
  • 17) Dostupné na internete: file:///C:/Users/User/Downloads/ESMO%20-%20brozura.pdf [cit.2022.05.21].
  • 18) KLÁTIK,J.,MEDZIHORSKÝ,J.Režim elektronického monitoringu obvinených a odsúdených osôb. In: Právne a ekonomické súvislosti elektronického monitoringu obvinených a odsúdených osôb. Zborník príspevkov z medzinárodnej vedeckej konferencie. Banská Bystrica: Belianum, 2019. s. 166.
  • 19) STRÉMY,T.–BALOGH,T.–TURAY,L. Trestná politika v Slovenskej republike. Minulosť, súčasnosť, budúcnosť. Bratislava: C. H. Beck, 2020. s. 42.
  • 20) STRÉMY,T.–BALOGH,T.–TURAY,L. Trestná politika v Slovenskej republike. Minulosť, súčasnosť, budúcnosť. Bratislava: C. H. Beck, 2020. s. 44.
  • 21) VANKOVÁ,K. Probačná a mediačná služba. Nitra: Univerzita Konštantína filozofa v Nitre, Fakulta sociálnych vied a zdravotníctva, Ústav romologických štúdií, 2015, s. 52.
  • 22) KLÁTIK,J.Využitie elektronického monitoringu na Slovensku od jeho zavedenia až po súčasnosť. In: Právne a ekonomické súvislosti elektronického monitoringu obvinených a odsúdených osôb. Zborník príspevkov z medzinárodnej vedeckej konferencie. Banská Bystrica: Belianum, 2019. s. 135.
  • 23) SLIVKA BEDLOVIČOVÁ,J.Elektronický monitoring a jeho vplyv na udržanie si zamestnania odsúdeného. In: Právne a ekonomické súvislosti elektronického monitoringu obvinených a odsúdených osôb. Zborník príspevkov z medzinárodnej vedeckej konferencie. Banská Bystrica: Belianum, 2019. s. 39.
  • 24) ŠČERBA,F. Alternatívní trest a opatření v nové právní úpravě. Praha: Leges, 2014. s. 361.

Autor
doc. JUDr. Jaroslav Klátik PhD.

Zdroj
https://unibook.upjs.sk/img/cms/2022/pravf/hodnotove-smerovanie-trestneho-prava.pdf