Abstrakt
Kostrbatosť právnych vzťahov v oblasti obchodu nie je výnimočným javom. Vzťahy medzi podnikateľmi sa môžu naštrbiť rôznymi spôsobmi a v akomkoľvek štádiu vzťahu. Najčastejšie samozrejme dochádza k problém, keď príde na rad plnenie povinností strán. V našom prípade povinností vyplývajúcich z kúpnej zmluvy a zo zmluvy o dielo v čase po odovzdaní tovaru, resp. diela.
Úvod
Kostrbatosť právnych vzťahov v oblasti obchodu nie je výnimočným javom. Vzťahy medzi podnikateľmi sa môžu naštrbiť rôznymi spôsobmi a v akomkoľvek štádiu vzťahu. Najčastejšie samozrejme dochádza k problém, keď príde na rad plnenie povinností strán. V našom prípade povinností vyplývajúcich z kúpnej zmluvy a zo zmluvy o dielo v čase po odovzdaní tovaru, resp. diela.
1. Drobné nedostatky
1.1. K otázke splnenia záväzku
V prvom rade je potrebné vnímať tento problém z pohľadu splnenia povinnosti vyplývajúcej zo záväzku. Podľa § 324 ods. 1 ObchZ záväzok zanikne, ak sa veriteľovi plní riadne a včas. Podľa ustanovení o zmluve o dielo zhotoviteľ splní svoju povinnosť vykonať dielo jeho riadnym ukončením a odovzdaním predmetu diela objednávateľovi v dohodnutom mieste, inak v mieste ustanovenom týmto zákonom. Podľa ustanovení o kúpnej zmluve predávajúci je povinný dodať tovar v množstve, akosti a vyhotovení, ktoré určuje zmluva, a musí ho zabaliť alebo vybaviť na prepravu spôsobom určeným v zmluve. Z uvedených noriem vyplýva, že ak má dielo/tovar čo i len drobné vady, zhotoviteľ/predávajúci porušil svoju povinnosť. Keďže svoju povinnosť porušil, môže sa to považovať za nesplnenie aj za plnenie s vadami.
Kvalifikácia takého porušenia povinnosti ako nesplnenia záväzku by sa podľa nášho názoru priečila minimálne zásade proporcionality. Keďže z nesplnenia záväzku by veriteľovi priamo vyplývalo právo odstúpiť od zmluvy. Ak by sme ale použili striktný gramatický výklad, mohli by sme sa k takému záveru dopracovať. Ak by sme ale použili teleologický výklad, mohli by sme dielo s drobnými nedostatkami posudzovať za plnenie s vadami, z ktorého by potom objednávateľovi vznikli primerané nároky. Ak posudzujeme danú situáciu ako vadné plnenie, následkom je, že záväzok nezaniká, ale sa zo zákona modifikuje spôsobom, ktorý zodpovedá nárokom veriteľa z vadného plnenia. Dlžníkovi teda vznikajú povinnosti zo zodpovednosti za vady a až splnením týchto povinností záväzok zanikne splnením. Hospodársky zákonník naopak umožňoval, aby záväzok zanikol splnením už v okamihu vadného plnenia a po zániku tohto záväzku nastupovali práva veriteľa zo zodpovednosti za vady.[1]
1.2. Prevzatie tovaru, resp. diela veriteľom
Povinnosťou zhotoviteľa, resp. predávajúceho je dodať dielo, resp. tovar v dohodnutom mieste, čase a bez vád. V prípade splnenia týchto povinností, je objednávateľ, resp. kupujúci povinný vykonané dielo, resp. dodaný tovar prevziať a zaplatiť dohodnutú cenu. To znamená, že prevzatie vadného predmetu plnenia nie je povinnosťou veriteľa ale jeho právom. Avšak, odmietnutie prevziať dielo/tovar s nedostatkami, ktoré neznemožňujú ich základné funkcie by sa mohlo považovať za výkon práva v rozpore s poctivým obchodným stykom. Takéto konanie by sa teda mohlo považovať za zneužitie práva kupujúceho/objednávateľa. K následkom prevzatia vadného diela sa vyjadril i Najvyšší súd Českej republiky vo svojom rozsudku zo dňa 12. 5. 1999, sp. zn. 33 Cdo 894/1998. Uviedol, že „ak má dielo vady (zjavné alebo skryté), nie je dielo riadne ukončené, a to i v prípade, že dielo bolo objednávateľom prevzaté.“ Tento záver je podľa nášho názoru trochu nerovnomerný, keďže zhotoviteľ môže skončiť bez diela i bez plnenia.
Judikatúra a časť jurisprudencie zastáva názor, že ak má dielo i drobné nedostatky, nemôže sa považovať za riadne vykonané.[2] Raban rozlišuje riadne ukončenie diela bez vád a riadne ukončenie diela s vadami, ktoré nebránia bežnému užívaniu veci.[3] Okamih odovzdania predmetu zmluvy riadne a včas je dôležitý pre vznik povinností veriteľa. Zákon explicitne nevymedzuje ako sa má postupovať v prípade drobných nedostatkov, čo sa týka zaplatenia kúpnej ceny. Závisí to od nároku, ktorý si veriteľ vyberie. Každopádne, ak dôjde k plneniu s drobnými nedostatkami, veriteľ má právo uplatniť si nárok na odstránenie týchto nedostatkov, a po túto lehotu cenu nezaplatiť. Po uplynutí lehoty na odstránenie vád si môže uplatniť zľavu, a teda primeranú časť z ceny zadržať a zvyšok zaplatiť zhotoviteľovi/predávajúcemu. Extrémny postup v prípade drobných nedostatkov by bolo využitie práva odstúpiť od zmluvy po predošlom upozornení, a teda cenu nezaplatiť a tovar neprevziať. Subsidiárne je táto možnosť obchodným zákonníkom daná i v prípade porušenia zmluvy nepodstatným spôsobom. Vzhľadom na dispozitívnosť a v určitom zmysle vágnosť týchto ustanovení by bolo najlepšie dojednať si okolnosti vzniku povinnosti zaplatiť cenu v zmluve, a to čo najkonkrétnejšie. Teda zmluvne predpokladať, že ak budú potrebné nadpráce nepodstatného charakteru, objednávateľovi napriek tomu vznikne povinnosť zaplatiť cenu už pri odovzdaní diela. Prípadne aj stanoviť výšku sumy, ktorú v prípade drobných nedostatkov bude objednávateľ oprávnený zadržať pokiaľ tieto nebudú odstránené. To však ešte negarantuje jednoznačný výklad, a teda riešenie problému.
1.3. Postup pri uplatňovaní nárokov veriteľa z vadného plnenia
V prípade, že vylúčime, že by sa v prípade plnenia s drobnými nedostatkami jednalo o nesplnenie, bude sa postupovať podľa § 436 ObchZ a nasledujúcich. Vady dodaného tovaru môžu mať dvojakú povahu. Môžu spôsobovať porušenie zmluvy podstatným spôsobom, v tom prípade sa bude postupovať podľa § 436 ObchZ. V druhom prípade vady spôsobujú porušenie zmluvy nepodstatným spôsobom, a to je vymedzené v § 437 ObchZ. Jedným z prvých krokov bude položiť si otázku, či v danej situácii došlo k podstatnému porušeniu zmluvy. Ak bude odpoveď záporná, môže sa pri výbere a uplatňovaní nárokov z vadného plnenia postupovať podľa § 437 ObchZ. Drobné nedostatky a nadpráce pri zmluve o dielo a kúpnej zmluve budeme považovať za porušenie zmluvy nepodstatným spôsobom. Odsek 1 § 437 poskytuje veriteľovi dve alternatívy. Môže požadovať od predávajúceho, resp. zhotoviteľa buď dodanie chýbajúceho tovaru a odstránenie ostatných vád alebo si uplatniť zľavu z kúpnej ceny. Z toho vyplýva, že veriteľ nemôže uplatňovať tieto nároky kumulatívne. A keď si vyberie jeden z nich, nemôže ho bez súhlasu predávajúceho meniť, okrem prípadu, že by uplynula primeraná lehota na ich splnenie alebo by dlžník oznámil, že nesplní svoje povinnosti v tejto lehote. Ak veriteľ požaduje odstránenie vád tovaru, nemôže uplatniť iné nároky z vád tovaru, okrem nároku na náhradu škody a na zmluvnú pokutu.
Uplatňovanie nárokov z vád môžeme podľa nášho názoru deliť na dve štádiá. Pričom ak by sme ich znázornili na časovej osi, v strede by bol posledný deň dodatočnej lehoty na odstránenie vád tovaru. Pokiaľ dovtedy budú vady dlžníkom odstránené podľa požiadaviek kupujúceho, dlžník riadnym a včasným splnením svojej povinnosti uspokojí nároky kupujúceho a záväzok zanikne splnením. Pokiaľ sa ale dostaneme na časovej osi za bod znázorňujúci koniec lehoty a nároky uplatnené veriteľom neboli ešte uspokojené, bude sa vzťah ďalej spravovať odsekom 5 § 437 ObchZ. V tomto prípade sa opäť veriteľ ocitá pred dvoma alternatívnymi nárokmi. Pokiaľ teda v prvom prípade žiadal odstránenie vád, teraz si môže uplatniť nárok na zľavu z kúpnej ceny(túto by mohol požadovať aj ako prvú) alebo môže od zmluvy odstúpiť. Odstúpenie od zmluvy je podmienené tým, že veriteľ je povinný upozorniť predávajúceho na úmysel odstúpiť od zmluvy pri určení lehoty podľa odseku 3 alebo v primeranej lehote pred odstúpením od zmluvy. Veriteľ nemôže zvolený nárok bez súhlasu dlžníka meniť.
Je dôležité zdôrazniť, že následky takejto právnej úpravy sa premietajú najmä do povinnosti prevziať predmet zmluvy a do povinnosti zaplatiť kúpnu cenu, resp. odmenu. Podľa súčasného právneho stavu v SR objednávateľ/kupujúci nie je povinný dielo/to- var prevziať, ak má vady. Nie je teda ani povinný zaplatiť za neho dohodnutú cenu, pokiaľ nie je v zmluve dohodnuté inak. Veriteľ však nie je oprávnený bez ďalšieho odstúpiť od zmluvy. Veriteľ je oprávnený využiť všetky nároky v súlade s § 437 ObchZ. To znamená, že musí dodržať postup jednotlivých krokov, t.j. rešpektovať zásadu sub- sidiarity jednotlivých nárokov obsiahnutú v odseku 5.
1.4. Porovnanie s českou právnou úpravou
Nový občiansky zákonník (ďalej len „NOZ“), ktorý je plodom nedávnej rozsiahlej re- kodifikácie českého civilného práva upravuje otázky týkajúce sa traktovanej témy v mnohom odlišne. Súčasná úprava obsiahnutá v obchodnom zákonníku je skôr paralelou predchádzajúcej úpravy v českom obchodnom zákonníku. Keďže rozdielov je viac, začneme s vymedzením zániku záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o dielo. Ako sme už citovali vyššie, obchodný zákonník v § 554 ods. 1 stanovuje, že zhotoviteľ splní svoju povinnosť vykonať dielo jeho riadnym ukončením a odovzdaním predmetu diela objednávateľovi. Momentálne platná a účinná česká úprava dôraz na riadne ukončenie nekladie. Povinnosť zhotoviteľa je splnená a záväzok zaniká, ak je dielo spôsobilé slúžiť svojmu účelu.[4] [5] Dá sa povedať, že sa jedná o obdobnú úpravu ako v prípade Hospodárskeho zákonníka. Takže podmienka riadneho ukončenia diela sa vymenila za podmienku spôsobilosti diela slúžiť svojmu účelu. Tento je samozrejme odlišný v jednotlivých prípadoch, a tak predpokladáme, že strany si presnejšie vymedzia v zmluve, kedy sa bude dielo považovať za dokončené. „Strany smlouvy si tak často dohodnou, že dílo se má za dokončené i v prípade, má-li drobné vady, které samy o sobe ani ve spojení s inými nebrání užívaní díla.“5 V opačnom prípade bude na súdnej praxi nastavenie predpokladov, za ktorých sa má dielo za dokončené a spôsobilé na odovzdanie. Z dikcie § 2605 vyplýva, že objednávateľ dielo prevezme s výhradami či bez nich, takže i vtedy, ak bude odovzdané s vadami. Toto ustanovenie má kľúčový význam týkajúci sa nároku na zaplatenie ceny, ktorý vzniká, keď je dielo dokončené a odovzdané. Teda i vtedy, ak je prevzaté s vadami. Podľa konštantnej judikatúry ešte z obdobia platnosti predošlej právnej úpravy právo na zaplatenie ceny diela vzniká jeho zhotovením, teda ukončením diela a jeho odovzdaním v dohodnutom mieste.[6] Ďalším podstatným dôsledkom je, že súd neprizná objednávateľovi právo zo zjavných vád diela, ak objednávateľ neuplatní pri prevzatí diela žiadne výhrady, a ak zhotoviteľ namietne, že právo nebolo uplatnené včas. Zásadná zmena je teda v tom, že objednávateľ je povinný dielo prevziať, aj keby malo v budúcnosti dôjsť k odstúpeniu od zmluvy.[7] V našich podmienkach je prevzatie vadného diela právom a nie povinnosťou a zároveň pri prevzatí vadného diela nevzniká povinnosť zaplatiť celú kúpnu cenu, keďže dielo nie je riadne ukončené. Tu možno u našich susedov badať tendenciu smerujúcu k vyššej ochrane zhotoviteľa. To sa samozrejme môže javiť v určitých prípadoch problematické, ale každá minca má dve strany.
1.4.1. Prevzatie stavby podľa NOZ
NOZ v rámci problematiky drobných nedostatkov diela a ich následkov na práva a povinnosti zhotoviteľa a objednávateľa obsahuje špeciálnu úpravu týkajúcu sa prevzatia stavby. V § 2628 je ustanovené, že objednávateľ nemá právo odmietnuť prevzatie stavby pre ojedinelé drobné vady, ktoré samy o sebe ani v spojení s inými nebráni užívaniu stavby funkčne alebo esteticky, a ani jej užívanie podstatným spôsobom neobmedzujú. Cieľom tohto ustanovenia je zjavne zabrániť účelovému odmietaniu prevzatia diela s odkazom na vady diela, ktoré majú nepodstatný charakter. Je avšak podľa nášho názoru mätúce, že zákonodarca explicitne zakazuje objednávateľovi odmietnuť prevzatie diela len v prípade stavby. V tom prípade vyvstáva otázka, či sa na ostatné prípady tento zákaz nevzťahuje. Ustanovenie § 2628 je vo vzťahu k § 2605 špeciálnym. Teda v prípade stavby objednávateľ je povinný prevziať dielo s výhradami alebo bez nich. Mohli by sme si položiť otázku, či tým zákonodarca predpokladá použitie výkladu per eliminationem v prípade ostatných diel okrem stavby. V ostatných prípadoch by objednávateľ mal právo dielo neprevziať. Avšak podľa § 2605, ktorý je lex generalis, je objednávateľ povinný dielo prevziať aj keď má vady, pričom má právo vyjadriť k nim výhrady. Výslovný zákaz, ktorý zákonodarca formuloval v prípade prevzatia stavby podľa nášho názoru nemá za cieľ výklad ostatných prípadov dôkazom opaku. Skôr si myslíme, že v prípade stavby je v praxi problém drobných nedostatkov najčastejší, možno i nevylúčiteľný a tak považoval zákonodarca za potrebné explicitne posilniť ochranu zhotoviteľa stavby. Na stavbe rodinného domu na kľúč by takýmito ojedinelými vadami mohol byť škrabanec na podlahe či zvlnené žalúzie. V danom prípade je objednávateľ povinný dom prevziať, teda aj zaplatiť kúpnu cenu a následne si uplatňovať nároky z vadného plnenia podľa § 2107 NOZ.
1.4.2. Nepodstatné porušenie zmluvy
Podľa účinnej českej právnej úpravy dodanie diela s drobnými nedostatkami nemožno považovať za nesplnenie záväzku, na rozdiel od slovenskej právnej úpravy resp. predošlého českého obchodného zákonníka. Vzhľadom na to, sa určite bude jednať o plnenie s vadami, kde na rozdiel od slovenskej úpravy vzniká nový záväzkový právny vzťah, ktorého obsahom sú práva a povinnosti z nárokov z vadného plnenia. V našich podmienkach nastáva zákonná modifikácia už existujúceho právneho vzťahu zo zmluvy o dielo, ktorý avšak zanikne až splnením nárokov z vadného plnenia. Podľa českého práva teda kupujúci, resp. objednávateľ zaplatí cenu a potom si môže uplatniť právo na odstránenie vady alebo na primeranú zľavu z kúpnej ceny(ak ide o zjavné vady, musí výhrady uviesť pri prevzatí diela). Ak predávajúci vadu veci neodstráni včas alebo ju odmietne odstrániť, môže kupujúci/objednávateľ požadovať zľavu z ceny, alebo môže od zmluvy odstúpiť. V podmienkach SR objednávateľ nie je povinný dielo prevziať, pokiaľ nie je vykonané riadne a teda mu ani nevzniká povinnosť zaplatiť kúpnu cenu. Je otázne, či by nezaplatenie ceny z dôvodu drobných nedostatkov súd nevyhodnotil ako priečiace sa výkonu práva v súlade s poctivým obchodným stykom.
No obchodný zákonník povinnosť prevziať dielo i s vadami neustanovuje a moment zániku záväzku viaže na riadne vykonanie diela. Objednávateľ by teda mohol nevyplatiť primeranú časť ceny ako zľavu. Český zákonodarca v rámci rekodifikácie riziko zneužitia práva objednávateľom minimalizoval.
2. Práce navyše
Problematiku prác navyše sme skúmali v prvom rade v súvislosti s právami a povinnosťami zmluvných strán zmluvy o dielo. Základným ustanovením Obchodného zákonníka je § 547 ods. 2: „Ak však bola cena určená na základe rozpočtu, ohľadne ktorého zo zmluvy vyplýva, že sa nezaručuje jeho úplnosť, môže sa zhotoviteľ domáhať primeraného zvýšenia ceny, ak sa pri vykonávaní diela objaví potreba činností nezahrnutých do rozpočtu, pokiaľ tieto činnosti neboli predvídateľné v čase uzavretia zmluvy.“ Objednávateľ môže bez zbytočného odkladu odstúpiť od zmluvy, ak zhotoviteľ požaduje zvýšenie ceny podľa odsekov 2 a 3 o sumu, ktorá presahuje o viac ako 10 % cenu určenú na základe rozpočtu. V tomto prípade je objednávateľ povinný nahradiť zho- toviteľovi časť ceny zodpovedajúcu rozsahu čiastočného vykonania diela podľa rozpočtu. Vznik tohto nároku zhotoviteľa je podmienený jedine povinnosťou bezodkladného oznámenia nevyhnutného zvýšenia ceny. Samozrejme, pokiaľ neprekračuje 10% z pôvodnej ceny dohodnutej v zmluve. Čo ale ak rozdiel medzi reálnou a dohodnutou cenou prevyšuje 10%? V danom prípade, ak sa nechce zhotoviteľ vystaviť riziku, že objednávateľ odstúpi od zmluvy, je potrebné vyžiadať si jeho súhlas. T.j. ak v priebehu vykonávania diela zistí, že je potrebné urobiť práce navyše, musí s týmto navýšením súhlasiť objednávateľ.
Podľa českej právnej úpravy možno práce navyše deliť na dva prípady v závislosti od vzťahu k predmetu plnenia. Ak sa práce navyše týkajú predmetu plnenia, nevzniká zhotoviteľovi nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia objednávateľom. Má sa zato, že práce navyše spadajú pod rámec riadneho dokončenia diela v zmluve. U našich susedov je teda ochrana zhotoviteľa v tomto ohľade pomerne labilná. Naopak, pokiaľ sa jedná o práce navyše nad rámec predmetu plnenia, vzniká zhotoviteľovi nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. V praxi by to znamenalo, že ak stavebník má postaviť stavbu na kľúč, a vykoná práce navyše v súvislosti s vykopaním základov, nemá nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Ak ale k domu bez príkazu pristavia ešte garáž, či urobí skalku, v tom prípade môže požadovať od objednávateľa vydanie bezdôvodného obohatenia. V našich podmienkach, možno povedať našťastie, takýto prístup nefunguje. V každom prípade, podľa nášho názoru, či už v SR alebo ČR, si musí zhotoviteľ svoju ochranu zabezpečiť sám, a to priebežným „rozširovaním“ zmluvy.
Len na záver uvedieme, že problematika prác navyše môže úzko súvisieť i s obchádzaním zákona pri verejnom obstarávaní, keď zmluvy pripúšťajú rôzne práce navyše i zvýšenie cien.
Záver
Cieľom tohto príspevku bolo zistiť, aké sú následky vykonania diela, resp. odovzdania tovaru s drobnými nedostatkami. Došli sme k záveru, že v našich podmienkach je pozícia zhotoviteľa oslabená. Intencie českého zákonodarcu, ktorý sa v rámci rekodifiká- cie v tejto časti snažil posilniť ochranu zhotoviteľa, sa pravdepodobne zakladajú na predošlej praxi, ktorá bola príliš naklonená objednávateľovi. Treba dodať, že posilnením pozície zhotoviteľa sa podľa nášho názoru postavenie objednávateľa a zhotovi- teľa práve vyrovnali. Právo objednávateľa odstúpiť od zmluvy (v krajnom prípade pasivity zhotoviteľa) mu naďalej ostáva, len nie je také jednoduché ho zneužiť. Dovolíme si konštatovať, že škoda, ktorá môže vzniknúť zhotoviteľovi neoprávneným zadržaním ceny objednávateľom je vyššia ako škoda, ktorá by mohla vzniknúť objednávateľovi prevzatím diela s drobnými nedostatkami (tak, ako sú vymedzené v NOZ). Vzhľadom na to usudzujeme, že český zákonodarca takto naplnil zásadu proporcionality a právnej istoty, a preto sa prikláňame k jeho prístupu. Naopak, v prípade prác navyše, sa domnievame, že inšpirácia českou úpravou by nebola najšťastnejšou voľbou.
Autor
Martina Grejtáková