Ap-li-ká-cia zá-sa-dy ex of-fo v pred-príp-rav-nej fá-ze tres-tné-ho ko-na-nia z poh-ľa-du OČTK

V ďal-šom člán-ku autor prib-lí-ži ďal-šiu for-ma-lis-tic-kú ne-resť tres-tnop-ráv-nej praxi a to ne-kon-texto-vú ap-li-ká-ciu us-ta-no-ve-nia § 2 ods. 6 Tres-tné-ho po-riad-ku, tzv. zá-sa-du ko-na-nia ex of-fo, te-da z úrad-nej po-vin-nos-ti v pred-príp-rav-nom ko-na-ní a to z poh-ľa-du OČTK. Člá-nok má am-bí-ciu ar-gu-men-tač-ne nad-via-zať na člán-ky, uve-rej-ne-né na strán-ke práv-ne-lis-ty.sk(1)

Zá-sa-da ex of-fo má v tres-tnom prá-ve nes-mier-ny vý-znam. Trest-ný po-ria-dok ob-sa-hu-je via-ce-ré pro-ces-né pos-tu-py, kto-ré sú k dis-po-zí-cií OČTK, av-šak až zá-sa-da ex of-fo ur-ču-je spô-sob ap-li-ká-cie tých-to in-šti-tú-tov; tj. zá-kon-nú po-vin-nosť OČTK, pris-tu-po-vať k ich ap-li-ká-cií ak-tív-ne, v ur-či-tom zmys-le ini-cia-tív-ne.

Teo-re-tic-ké vý-cho-dis-ká:

Cie-ľom člán-ku je upo-zor-niť na ne-bez-peč-nú prax bez-bre-hej ap-li-ká-cie tej-to zá-sa-dy, na-koľ-ko li-mi-ty pa-tria k prin-cí-pom práv-ne-ho štá-tu tak, ako k správ-nej ap-li-ká-cií zá-ko-na. Už z teo-re-tic-ké-ho poh-ľa-du sa na sa-mot-nú zá-sa-du, mô-žu vy-stu-po-vať mier-ne sé-man-tic-ké nez-rov-na-los-ti. OČTK mu-sí byť ak-tív-ny (zá-sa-da ex of-fo). Skús-me sa však za-my-slieť, nad otáz-ka-mi: ak-tív-ny áno ale v čom, ke-dy, za akých pod-mie-nok, prí-pad-ne v akých si-tuáciách, vo-či ko-mu ale-bo čo-mu?

Ur-či-te je mož-né za-stá-vať naj-rôz-nej-šie sta-no-vis-ká. Jed-ným z hľa-dis-ka praxi naj-čas-tej-ších je po-zí-cia „vždy, stá-le a vo všet-kom“. Má-lok-to sa však za-mýš-ľa nad dôs-led-ka-mi toh-to prís-tu-pu. Ur-či-tý ob-čan by mo-hol mať „dob-ro-my-seľ-né“ po-doz-re-nie, že je-ho sok v lás-ke (ná-ho-dou je ním prá-ve zá-stan-ca ap-li-ká-cie v mó-de vždy, stá-le a vo všet-kom), zá-ro-veň ko-na-te-ľom ob-chod-nej spo-loč-nos-ti, dob-ro-my-seľ-ne „vy-pro-vo-ko-val“ u toh-to ob-ča-na po-doz-re-nie z rôz-nej tres-tnej čin-nos-ti (vy-sta-vo-va-ním fak-túr, uží-va-nia in-šti-tú-tov ob-chod-né-ho či ob-čian-ske-ho prá-va(2)). Pre-to by sa ten-to ob-čan roz-ho-dol po-dať na zá-stan-cu tej-to ap-li-ká-cie tres-tné ozná-me-nia. Nie jed-no ani dve, ale hneď napr. 150, pri-čom kaž-dé by bo-lo for-mu-lo-va-né s rôz-ny-mi ob-me-na-mi a po-doz-re-nia-mi na rôz-ne tres-tné či-ny ako nap-rík-lad pod-vod, ne-zap-la-te-nie da-ne a pois-tné-ho, skres-ľo-va-nie úda-jov hos-po-dár-skej a ob-chod-nej evi-den-cie, za-vi-ne-ný úpa-dok a pod. Ten-to dob-ro-my-seľ-ný ob-čan by ďa-lej tr-val na tom, že OČTK mu-sí tie-to je-ho po-doz-re-nia pre-ve-ro-vať a pre-šet-ro-vať, mu-sí za-bez-pe-čo-vať dô-ka-zy, vy-po-čú-vať navr-hnu-té oso-by, (sa-moz-rej-me naj-mä so-ka as-poň 150x), za-bez-pe-čo-vať lis-tin-né dô-ka-zy a na kon-ci tých-to 150 ko-na-ní mu-sí OČTK zod-po-ved-ne potvr-diť ale-bo vy-vrá-tiť je-ho po-doz-re-nia. Pre re-žim „vždy, stá-le a vo všet-kom“ je cha-rak-te-ris-tic-ká prá-ve sle-po-ta k iným okol-nos-tiam prí-pa-du a po-ža-du-je od OČTK; aby aké-koľ-vek po-doz-re-nie pre-ve-ro-va-li „do zbláz-ne-nia“ – veď z úrad-nej po-vin-nos-ti.

Nor-ma-tív-ne vý-cho-dis-ká:

Teo-re-tic-ké vý-cho-dis-ká sú sí-ce dô-le-ži-té, av-šak naj-dô-le-ži-tej-šie je umies-tne-nie zá-sa-dy ex of-fo v tres-tnop-ráv-nych nor-mách. Vlaj-ko-vou lo-ďou je us-ta-no-ve-nie § 2 ods. 6 Tres-tné-ho po-riad-ku kde zá-ko-no-dar-ca sta-no-vu-je po-vin-nosť(!) „Ak ten-to zá-kon neus-ta-no-vu-je inak, or-gá-ny čin-né v tres-tnom ko-na-ní a sú-dy ko-na-jú z úrad-nej po-vin-nos-ti…“ K uve-de-né-mu us-ta-no-ve-niu len pár poz-ná-mok. V pr-vom ra-de je nut-né si uve-do-miť, že tá-to po-vin-nosť sa nev-zťa-hu-je na vec resp. spis, ale na štát-ne or-gá-ny. Ne-ma-li by sme za-bú-dať, že sa-mot-ná zá-sa-da je ob-siah-nu-tá v Tres-tnom po-riad-ku a ten pod-ľa § 1 „up-ra-vu-je pos-tup or-gá-nov čin-ných v tres-tnom ko-na-ní a sú-dov tak, aby tres-tné či-ny bo-li ná-le-ži-te zis-te-né a ich pá-cha-te-lia pod-ľa zá-ko-na spra-vod-li-vo pot-res-ta-ní…“ Z hľa-dis-ka na-šej prob-le-ma-ti-ky tý-ka-jú-cej sa li-mi-tov zá-sa-dy ex of-fo eš-te mu-sí-me spo-me-núť zá-sa-du pod-ľa § 2 ods. 10 Tres-tné-ho po-riad-ku „Or-gá-ny čin-né v tres-tnom ko-na-ní pos-tu-pu-jú tak, aby bol zis-te-ný skut-ko-vý stav ve-ci, o kto-rom nie sú dô-vod-né po-chyb-nos-ti, a to v roz-sa-hu ne-vyh-nut-nom na ich roz-hod-nu-tie .Dô-ka-zy ob-sta-rá-va-jú z úrad-nej po-vin-nos-ti….or-gá-ny čin-né v tres-tnom ko-na-ní s rov-na-kou sta-ros-tli-vos-ťou ob-jas-ňu-jú okol-nos-ti sved-čia-ce pro-ti ob-vi-ne-né-mu, ako aj okol-nos-ti, kto-ré sved-čia v je-ho pros-pech a v oboch vy-ko-ná-va-jú dô-ka-zy tak, aby umož-ni-li sú-du spra-vod-li-vé roz-hod-nu-tie“.

Prob-le-ma-ti-ky sa sa-moz-rej-me do-tý-ka-jú aj ďal-šie us-ta-no-ve-nia tý-ka-jú-ce sa pos-tu-pu pred za-ča-tím tres-tné-ho ko-na-nia ako napr. § 60, § 176 a nasl., § 196 a nasl., § 199 a rad ďal-ších.

Vý-kla-do-vé vý-cho-dis-ká:

Rov-na-ko ako práv-na nor-ma aj vý-klad mu-sí ob-sa-ho-vať po-žia-dav-ku nor-ma-ti-vi-ty tj. plat-nosť pri rov-na-kých prí-pa-doch av-šak v ich neur-či-tom poč-te. Iný vý-klad mož-no po-va-žo-vať za úče-lo-vý resp. nes-práv-ny. Autor sa pre-to po-kú-si o „sys-te-ma-tic-ký vý-klad zá-sa-dy ex of-fo“, kto-ré-ho cie-ľom je správ-ne po-cho-pe-nie tej-to zá-sa-dy, pri-čom ap-li-kač-nú po-do-bu ro-zo-be-rie až nes-kôr.

Je mož-né sa op-ráv-ne-ne pý-tať: aký účel sle-do-val zá-ko-no-dar-ca za-ra-de-ním da-nej zá-sa-dy do sa-mot-né-ho textu práv-nej nor-my? Od-po-veď by sme moh-li pre vý-kla-do-vé cie-le sta-no-viť nas-le-dov-ne: cie-ľom je ak-ti-vá-cia prís-tu-pu OČTK k re-le-van-tným po-doz-re-niam z tres-tnej čin-nos-ti. Autor má za to, že zá-ko-no-dar-ca nes-le-do-val cieľ aby OČTK bo-li pros-tred-níc-tvom da-nej nor-my op-ráv-ne-né k pa-ra-noid-né-mu prís-tu-pu tj. aby OČTK vi-de-li za akou-koľ-vek sku-toč-nos-ťou jed-noz-nač-né po-doz-re-nie z tres-tné-ho či-nu, kým sa nep-reu-ká-že opak?

Ne-ma-li by sme tak-tiež za-bú-dať, že ho-ci je sa-mot-ná zá-sa-da abstrak-tná, ne-mô-že sa do nej vtes-nať úpl-ne všet-ko. Ak Trest-ný po-ria-dok up-ra-vu-je pos-tup or-gá-nov čin-ných v tres-tnom ko-na-ní tak „aby tres-tné či-ny bo-li ná-le-ži-te zis-te-né a ich pá-cha-te-lia pod-ľa zá-ko-na spra-vod-li-vo pot-res-ta-ní…“ tak by sme ma-li vi-dieť do-sah tej-to zá-sa-dy v in-ten-ciách tres-tné-ho prá-va, av-šak nie len vo for-mál-nom zmys-le. Zá-sa-da ex of-fo nes-to-jí v práv-nom po-riad-ku osa-mo-te-ne ako dub na po-li, ale nao-pak, je dopĺňa-ná ďal-ší-mi zá-sa-da-mi. Jed-nou z tých-to zá-sad je aj zá-sa-da ul-ti-ma ra-tio, kto-rá nám ho-vo-rí, že aj v prí-pa-doch, keď ide o po-doz-re-nie z tres-tnej čin-nos-ti sú pros-tried-ky tres-tné-ho prá-va až se-kun-dár-ne.

Nie je ne-kon-texto-vé chá-pa-nie zá-sa-dy ex of-fo v za-ry-tom mó-de „vždy, stá-le a vo všet-kom“ ďal-ším pre-ja-vom pre-pä-té-ho for-ma-liz-mu resp. ali-biz-mu? Mož-no po-va-žo-vať za správ-ne, ak OČTK v prí-pa-doch so zjav-ným pre-sa-hom ob-čian-ske-ho, ob-chod-né-ho či spot-re-bi-teľ-ské-ho prá-va nad tres-tným, ap-li-ku-jú pros-tried-ka-mi tres-tné-ho prá-va napr. pos-tu-pom pod-ľa § 196 ods. 2 Tres-tné-ho po-riad-ku, tj. vý-sluch-mi, do-žia-da-nia-mi, do-po-ču-tia-mi atď. aby nás-led-ne „zis-ti-li“ to čo bo-lo zjav-né už na za-čiat-ku ko-na-nia a to, že v da-ných prí-pa-doch nao-zaj pre-va-žu-je ob-čian-sky, ob-chod-ný, spot-re-bi-teľ-ský či iný pre-sah? Aký efekt, ma-jú pl-niť uve-de-né ko-na-nia a aký vý-sle-dok ma-jú pro-du-ko-vať ?

Či-ta-te-ľo-vi by sa moh-lo zdať, že ob-čas-né „pre-ve-re-nie“ po-doz-re-ní v zjav-ne net-res-tných prí-pa-doch ne-mô-že byť na ško-du, veď čo ak mo-ty-ka vy-stre-lí. Čo však v prí-pa-doch, keď sa jed-ná o 50% prí-pa-do-va 70% pra-cov-nej za-ťa-že-nos-ti OČTK, či do-kon-ca 90%? Už aj, inak mi-mo-riad-ne nev-ší-ma-vý zá-ko-no-dar-ca, zdá sa za-čí-na ref-lek-to-vať uve-de-ný stav a pri-ná-ša pr-vý, ho-ci nie veľ-mi kom-pe-tent-ný návrh rie-še-nia, as-poň čas-ti po-da-ní(3). Ako nas-ta-viť li-mi-ty ap-li-ká-cie tej-to zá-sa-dy, aby sa z nej nes-ta-la zá-sa-da „pre is-to-tu“ prí-pad-ne „čo ak“, kto-rá de fac-to vy-čer-pá-va mož-nos-ti apa-rá-tu a ve-die k je-ho bez-du-ché-mu za-hl-co-va-niu na úkor riad-ne-ho ob-jas-ňo-va-nia a preu-ka-zo-va-nie tres-tnej čin-nos-ti?

Navr-ho-va-ný ap-li-kač-ný prís-tup:

Skús-me prík-lad: „tým-to po-dá-vam tres-tné ozná-me-nie le-bo som spolu-vlas-tní-kom neh-nu-teľ-nos-ti X, kde je nás 150 spolu-vlas-tní-kov. Ne-súh-la-sím so sú-čas-ným spô-so-bom uží-va-nia spo-loč-nej ve-ci a mys-lím si, že je to pod-vod, le-bo som sa roz-prá-val s 5 ďal-ší-mi spolu-vlas-tník-mi a oni tiež ne-súh-la-sia so sú-čas-ným spô-so-bom pou-ží-va-ním tej-to neh-nu-teľ-nos-ti. Uží-va-teľ bez môj-ho súh-la-su uží-va neh-nu-teľ-nosť na môj úkor, te-da ide o pod-vod, spre-ne-ve-ru, neop-ráv-ne-né uží-va-nie cu-dzej ve-ci ale-bo krá-dež“ Zá-stan-ca zá-sa-dy „vždy, stá-le a vo všet-kom“ bu-de po-ža-do-vať re-le-van-tné pre-ve-re-nie po-doz-re-ní z mi-ni-mál-ne 4 tres-tných či-nov a to na zá-kla-de za-bez-pe-če-ných dô-kaz-ných pros-tried-kov. To že sa-mot-ný „sku-tok“ neim-pli-ku-je po-doz-re-nie ani z jed-né-ho je ved-ľaj-šie.

Autor má za to, že pred sa-mot-nou pred-príp-rav-nou fá-zou tres-tné-ho ko-na-nia má OČTK nie-koľ-ko po-vin-nos-tí. Pr-vou je sta-no-ve-nie to-tož-nos-ti skut-ku. Te-da to, čo mož-no z hľa-dis-ka tres-tné-ho prá-va ďa-lej po-su-dzo-vať. V prí-pa-de, ak ta-ký sku-tok ne-mož-no ani v ob-ry-soch sta-no-viť, mož-no pod-ľa ná-zo-ru auto-ra de-du-ko-vať, že ne-mô-že byť ani ak-ti-vo-va-ná zá-sa-da ex of-fo v zmys-le Tres-tné-ho po-riad-ku. OČTK ne-dis-po-nu-je prá-vo-mo-cou ho-ci-ke-dy, kde-koľ-vek v čom-koľ-vek bez re-le-van-tných in-for-má-cií kon-šta-to-vať vznik po-doz-re-nia zo spá-chania tres-tné-ho či-nu a ap-li-ko-vať pros-tried-ky tres-tné-ho prá-va. Autor je do-kon-ca to-ho ná-zo-ru, že to-to po-doz-re-nie si OČTK ani ne-mô-že sám fa-bu-lo-vať na pod-kla-de neur-či-tých in-for-má-cií napr. z „tres-tné-ho ozná-me-nia“ s od-ôvod-ne-ním: „veď z úrad-nej po-vin-nos-ti“. Oso-bit-ná po-vin-nosť OČTK v pred-príp-rav-nej fá-ze, je prá-ve tá-to auto-kon-tro-la, resp. auto-re-gu-lá-cia, kto-rá mu-sí byť v práv-nom štá-te prí-tom-ná. Ig-no-ro-va-nie tej-to auto-kon-tro-ly ve-die k si-tuá-cií, že pri kaž-dej si-tuá-cií mô-že vznik-núť po-doz-re-nie z tres-tné-ho či-nu, kto-ré sú OČTK po-vin-né vy-šet-riť, čo však mož-no po-va-žo-vať za opak lo-gi-ky tres-tné-ho prá-va.

Autor za-stá-va ná-zor, že len uve-de-nie ma-gic-kých slov-ných va-riá-cií „tres-tné ozná-me-nie“, „pod-vod“, „trest-ný čin“ „mám po-doz-re-nie“ a ďal-šie, nie je sa-mo o se-be spô-so-bi-lé vy-vo-lať ko-na-nie pod-ľa Tres-tné-ho po-riad-ku a te-da ak-ti-vá-ciu zá-sa-dy ex of-fo v zmys-le tres-tné-ho prá-va, ak v se-be neob-sa-hu-jú re-le-van-tné in-for-má-cie. Ani sa-mot-ná zá-sa-da to-tiž ne-mô-že byť v práv-nom štá-te neob-me-dze-ná. Mu-sí po-dlie-hať po-sú-de-niu, kto-ré mož-no cha-rak-te-ri-zo-vať ako uvá-že-né. Autor je tak-tiež to-ho ná-zo-ru, pri ap-li-ká-cií sa-mot-nej zá-sa-dy je nut-né mať na pa-mä-ti, že „Po-da-nie sa po-su-dzu-je vždy pod-ľa ob-sa-hu, aj keď je nes-práv-ne ozna-če-né…“(§ 62 ods. 1 Tres-tné-ho po-riad-ku, ve-ta pr-vá).

Skús-me na chví-ľu pri-jať ná-zor auto-ra člán-ku a pris-túp-me k zá-sa-de ex of-fo ako po-vin-nos-ti OČTK a sú-dov ko-nať ak-tív-ne as-poň pri re-le-van-tnej mie-re po-doz-re-nia, pos-tu-po-vať pros-tried-ka-mi tres-tné-ho prá-va. Ako sta-no-viť roz-sah toh-to „po-doz-re-nia“? Autor má za to, že po-doz-re-nie z tres-tné-ho či-nu, mô-že mať z tres-tnop-ráv-ne-ho hľa-dis-ka re-le-van-ciu je-di-ne, ak ta-ké-ho po-doz-re-nie má OČTK resp. súd, te-da tí na kto-rých sa via-že zá-sa-da ex of-fo. Te-da po-doz-re-nie zo stra-ny ozna-mo-va-te-ľa, „poš-ko-de-né-ho“, práv-ne-ho zá-stup-cu a pod., kto-rý ob-vyk-le ani nie sú schop-ný ro-zoz-nať me-dzi tres-tným či-nom a pries-tup-kom, nie je z hľa-dis-ka ak-ti-vá-cie tej-to zá-sa-dy re-le-van-tné.Uve-de-ná té-za má svo-ju lo-gi-ku. Opač-ný zá-ver by to-tiž zna-me-nal, že po-doz-re-nie napr. ozna-mo-va-te-ľa je schop-né ak-ti-vo-vať zá-sa-du ob-siah-nu-tú v Tres-tnom po-riad-ku a kto-rá sa vzťa-hu-je na pos-tup OČTK a súd (za-kla-dá je-ho po-vin-nosť), čo mož-no po-va-žo-vať za nes-práv-ne vy-vo-de-nie(4).

Ak te-da po-va-žu-je-me oka-mih vzbu-de-nia po-doz-re-nia zo spá-chania tres-tné-ho či-nu ako špe-ci-fic-ký hod-no-tia-ci zá-ver OČTK ale-bo sú-du, mu-sí-me k ne-mu pris-tu-po-vať mier-ne od-liš-ne ako je to pri bež-nom ja-zy-ko-vom vý-kla-de poj-mu po-doz-re-nie. To sa ho-vo-ro-vo chá-pe ako neo-ve-re-ná dom-nien-ka. Nao-pak po-doz-re-nie zo stra-ny OČTK mu-sí byť dô-vod-né a to na zá-kla-de po-sú-de-nia jed-not-li-vých in-for-má-cií, skut-ko-vé-ho a práv-ne-ho sta-vu, oso-by ozna-mo-va-te-ľa, pá-cha-te-ľa a pod.,„po-doz-re-nie mu-sí byť od-ôvod-ne-né kon-krét-ny-mi sku-toč-nos-ťa-mi zis-te-ný-mi v tres-tnom ko-na-ní“(5), te-da sa mu-sí jed-nať as-poň o ove-ri-teľ-nú dom-nien-ku. Kva-li-fi-ko-va-né po-doz-re-nie pre-to ne-mô-že byť to-tož-né so sub-jek-tív-nym po-doz-re-ním či ná-zo-rom. Nao-pak to-to kva-li-fi-ko-va-né po-doz-re-nie mu-sí mať ur-či-tú kva-li-tu, as-poň v po-do-be dô-vod-né-ho po-doz-re-nia štát-ne-ho or-gá-nu[6].

Sa-mot-né po-sú-de-nie v se-be zá-ro-veň mu-sí ob-sa-ho-vať mo-ment pri-hliad-nu-tia na po-žia-dav-ky auto-kon-tro-ly. V prí-pa-de, ak tým-to my-šlien-ko-vým pro-ce-som ne-dôj-de k vzbu-de-niu re-le-van-tné-ho po-doz-re-nia, ne-jed-ná sa o žiad-nu nuk-leár-nu ka-tas-tro-fu. Jed-nou z úloh PZ pod-ľa § 2 ods. 1 písm. b) zá-ko-na č. 171/1993 Z.z. o Po-li-caj-nom zbo-re, je: „(PZ)od-ha-ľu-je tres-tné či-ny a zis-ťu-je ich pá-cha-te-ľov“(7). Neup-lat-ne-nie pos-tu-pu pod-ľa Tres-tné-ho po-riad-ku te-da nez-na-me-ná od-su-nu-tie do ko-ša, ale pos-tup v „ope-ra-tív-nom“ mó-de, kto-rý mô-že viesť opäť do tres-tné-ho mó-du, ak na zá-kla-de ďal-ších in-for-má-cií „prej-de“ kri-tic-kou auto-kon-tro-lou.

Prak-tic-ká ap-li-ká-cia:

V nas-le-du-jú-cej čas-ti sa autor po-kú-si o prib-lí-že-nie mož-nej ap-li-kač-nej ro-vi-ny v pod-mien-kach sú-čas-nej práv-nej úp-ra-vy.

Autor má za to, že na pos-tup pod-ľa §196 Tres-tné-ho po-riad-ku mu-sí jes-tvo-vať re-le-vant-ný in-for-mač-ný zdroj tj. pod-net/tres-tné ozná-me-nie. V pred-met-nom us-ta-no-ve-ní sa uvá-dza po-jem „tres-tné ozná-me-nie“. Pod-ľa Tres-tné-ho po-riad-ku sú z hľa-dis-ka tres-tné-ho prá-va ak-cep-to-va-teľ-né nas-le-du-jú-ce dru-hy re-le-van-tných in-for-mač-ných zdro-jov tj. (1.)po-da-nie pod-ľa § 62 ods. 1 TP a (2.)tres-tné ozná-me-nie pod-ľa § 62 ods. 2 TP, tiež (3.)iný pod-net pod-ľa § 199 ods. 2 Tres-tné-ho po-riad-ku[8].

Za zmien-ku sto-jí sa-mot-né tres-tné ozná-me-nie na-koľ-ko, ak je po-dá-va-né ús-tne mu-sí ob-sa-ho-vať pou-če-nie ozna-mo-va-te-ľa a)zod-po-ved-nos-ti za ve-do-mé uve-de-nie nep-rav-di-vých úda-jov b) nás-led-ky kri-vé-ho ob-vi-ne-nia c)pod-mien-ky pos-kyt-nu-tia ochra-ny pred neop-ráv-ne-ným pos-ti-hom v pra-cov-nop-ráv-nom vzťa-hu pod-ľa oso-bit-né-ho zá-ko-na a ďal-šie in-for-má-cie ako 1) okol-nos-ti za akých bol spá-cha-ný trest-ný čin, 2) o osob-ných po-me-roch to-ho na ko-ho sa tres-tné ozná-me-nie po-dá-va 3) ur-če-nie dô-ka-zov 4) vý-ške ško-dy a iných nás-led-koch spô-so-be-ných tres-tným či-nom 5) či žia-da, ak je zá-ro-veň poš-ko-de-ný tres-tným či-nom, náh-ra-du ško-dy. Z uve-de-né-ho vy-plý-va, že tres-tné ozná-me-nie v sú-la-de s us-ta-no-ve-ním § 62 ods. 2 mož-no po-va-žo-vať, za špe-ci-fic-ký pod-net ob-sa-hu-jú-ci ob-li-ga-tór-ne ná-le-ži-tos-ti. Prá-ve k uve-de-né-mu pod-ne-tu mož-no na-via-zať nás-led-ný pos-tup pod-ľa § 196 Tres-tné-ho po-riad-ku. Až tres-tné ozná-me-nie s ná-le-ži-tos-ťa-mi uve-de-ný-mi v us-ta-no-ve-ní § 62 ods. 2 Tres-tné-ho po-riad-ku a to či už v pí-som-nej po-do-be za-zna-me-na-nej v zá-pis-ni-ci o tres-tnom ozná-me-ní ale-bo v pí-som-nom pod-ne-te kto-rý, ob-sa-hu-je pred-met-né ná-le-ži-tos-ti, mož-no po-va-žo-vať za tres-tné ozná-me-nie na kto-ré sa via-žu ďal-šie us-ta-no-ve-nia pod-ľa § 196, § 198, § 199 a ďal-šie.

Pod-net po-da-ný pod-ľa § 62 ods. 1 Tres-tné-ho po-riad-ku pod-ľa ná-zo-ru auto-ra člán-ku po-dlie-ha ho-reu-ve-de-nej auto-kon-tro-le a v prí-pa-de vzbu-de-nia re-le-van-tné-ho po-doz-re-nia (OČTK) mož-no pos-tu-po-vať pod-ľa us-ta-no-ve-ní § 62 ods. 1, 196 ods. 2 Tres-tné-ho zá-ko-na resp. mož-no za-čať tres-tné stí-ha-nie v sú-la-de s us-ta-no-ve-ním § 199 ods. 2 Tres-tné-ho po-riad-ku. Nao-pak, ak ta-ký-to pod-net nespĺňa „pod-mien-ku“ re-le-van-tné-ho po-doz-re-nia, mož-no pod-net vy-hod-no-tiť ako „poz-na-tok“. Us-ta-no-ve-nie § 62 ods. 1 Tres-tné-ho po-riad-ku, te-da pria-mo sa-mo o se-be neak-ti-vi-zu-je zá-sa-du ex of-fo pod-ľa § 2 ods. 6 TP prí-pad-ne pos-tup pod-ľa § 196 Tres-tné-ho po-riad-ku, ale pred-sta-vu-je zdroj in-for-má-cií na zá-kla-de kto-ré-ho mô-že OČTK v od-ôvod-ne-ných prí-pa-doch (napr. neod-klad-nosť, dô-vod-nosť pod.) za-čať tres-tné stí-ha-nie aj bez to-ho, aby bo-li spl-ne-né pod-mien-ky uve-de-né v us-ta-no-ve-ní § 62 ods. 2 TPtj. Tres-tným po-riad-kom ak-cep-to-va-ný in-for-mač-ný zdroj pre pot-re-by OČTK.

Sa-moz-rej-me s uve-de-ný-mi vý-kla-do-vý-mi té-za-mi mož-no ne-súh-la-siť a autor uví-ta od-ôvod-ne-né opo-nen-tú-ry. V zá-sa-de, ale autor po-va-žu-je za ne-vyh-nut-nú pre-mi-su, že v práv-nom štá-te, ne-mô-žu OČTK po-va-žo-vať kaž-dú sku-toč-nosť naj-prv za trest-ný čin, kým sa nep-reu-ká-že opak, za jed-noz-nač-nú. Pred-kla-da-ný po-le-mic-ký vý-klad sa sna-ží o al-ter-na-tív-ne rie-še-nie uve-de-né-ho prob-lé-mu ar-gu-men-tač-ne, na-koľ-ko zá-kon-ná úp-ra-va vy-ža-du-je vý-klad práv-nej nor-my. Cie-ľom OČTK má byť funkč-ný vý-klad práv-nej nor-my. Zá-klad-ná lo-gi-ka ozná-me-ní za-kla-da-jú-cich po-doz-re-nie z tres-tné-ho či-nu mu-sí vy-chá-dzať z pre-mís, že ur-či-té sku-toč-nos-ti v sú-bo-re s ďal-ším in-for-má-cia-mi za-kla-da-jú re-le-van-tnosť toh-to po-doz-re-nia. Ne-ma-li by sme pre-to ak-cep-to-vať opač-ný prís-tup, tj. exis-ten-ciu ur-či-tej sku-toč-nos-ti, nás-led-ne úva-hou sa sna-ží-me-vyv-rá-tiť sku-toč-nosť, že k tres-tné-mu či-nu ne-moh-lo vô-bec dôjsť (na čo zväč-ša nie sú pr-vot-né in-for-má-cie), a v prí-pa-de ak sa nám tie-to „po-doz-re-nia“ ne-po-da-rí vy-vrá-tiť (v úpl-nos-ti), exis-tu-je tým pá-dom re-le-van-tné po-doz-re-nie zo spá-chania tres-tné-ho či-nu, kto-ré mu-sí pre-ve-riť OČTK a to je-di-ne v tres-tnom ko-na-ní a pros-tried-ka-mi tres-tné-ho ko-na-nia.

Zá-ver

Zá-sa-da ex of-fo nie je man-tra a nie je ani ma-gic-ké za-klí-nad-lo. Je to zá-sa-da, jed-na z mno-hých, kto-ré sú ob-siah-nu-té v tres-tnom ko-na-ní. Jej po-zí-cia však nie je v po-do-be „je-den vlád-ne všet-kým“. Aj ona sa-mot-ná mu-sí po-dlie-hať sys-te-ma-ti-ke tres-tné-ho prá-va.

Zá-ve-rom je-den prík-lad nad zla-to, pa-ni po-dá nas-le-du-jú-ci pod-net[9]: „chcem po-dať tres-tné ozná-me-nie na tú ma-fián-sku ban-du z X. Už 4 ro-ky mi tu ich stí-hač-ky lie-ta-jú nad do-mom, strie-ľa-jú do mňa la-se-rom, aby som dos-ta-la ra-ko-vi-nu. Aj môj ne-bo-hý brat zom-rel pred 4 rok-mi z to-ho žia-re-nia, to oni ho za-bi-li. Chcú ma vy-hnať z môj-ho do-mu, aby tu ma-li la-bo-ra-tó-rium, pre NA-SA a tak…v od-pad-ko-vom ko-ši mám o tom ve-ľa dô-ka-zov.“[10]

A te-raz pár otá-zok pre za-ry-tých zá-stan-cov ab-so-lút-nej zá-sa-dy ex of-fo: Akým spô-so-bom a aké dô-ka-zy bu-dú v rám-ci pos-tu-pu z úrad-nej po-vin-nos-ti vy-hľa-dá-vať, aké tres-tné či-ny bu-dú ob-jas-ňo-vať, ako plá-nu-jú kon-ci-po-vať skut-ko-vú ve-tu a s akým od-ôvod-ne-ním bu-dú v da-nej ve-ci roz-ho-do-vať (mu-sí byť lo-gic-ky kon-zis-ten-tné a ob-sa-ho-vať ná-le-ži-tos-ti uz-ne-se-nia pod-ľa § 174 TP[11]) a pre prí-pad, že by vo ve-ci od-miet-li ko-nať, tak s akým od-ôvod-ne-ním a prí-pad-ne na zá-kla-de aké-ho zá-kon-né-ho dô-vo-du by od-miet-li pos-tu-po-vať pod-ľa zá-sa-dy ex of-fo?

Úče-lom pos-led-né-ho prík-la-du bo-lo naj-mä po-ba-viť či-ta-te-ľa, ho-ci v praxi sa mož-no stret-núť aj s exklu-zív-nej-ší-mi prí-pad-mi s kto-rý-mi si práv-ny po-ria-dok skrát-ka mu-sí ve-dieť zá-kon-ne po-ra-diť. Pri po-su-dzo-va-ní po-doz-re-nia z tres-tné-ho či-nu mu-sí hrať ne-zas-tu-pi-teľ-nú úlo-hu pro-fes-ný, kva-lit-ný a poc-ti-vý prís-tup zo stra-ny OČTK. Ob-dob-ne ako le-ká-ra, kto-rý po-čas chríp-ko-vé-ho ob-do-bia na príz-na-ky chríp-ky nas-ta-ví pa-cien-to-vi lie-čeb-ný pro-ces pro-ti chríp-ke, ne-mož-no vi-niť za po-ru-še-nie je-ho po-vin-nos-tí, keď sám ne-vy-lú-či „ex of-fo“ ri-zi-ko ra-ko-vi-ny hru-bé-ho čre-va, roz-vra-tu vnú-tor-né-ho pros-tre-dia či zá-pa-lu sle-pé-ho čre-va a ne-na-ria-di pri príz-na-koch zá-pa-lu hor-ných dý-cha-cích ciest, „pre is-to-tu“ ko-lo-nos-ko-pic-ké vy-šet-re-nie pa-cien-ta.

Zá-me-rom člán-ku nie je ob-ha-jo-ba laxné-ho prís-tu-pu zo stra-ny OČTK, ani vy-jad-re-nia „ne-chu-ti“ pre-ve-ro-vať spor-né tres-tné ozná-me-nia. Skôr sa jed-ná o pou-kaz na za-cho-va-nie nor-mál-nos-ti pri ap-li-ká-cií pros-tried-kov tres-tné-ho prá-va a úče-lu tres-tné-ho prá-va ako ta-ké-ho a ne-po-dlie-ha-nie tla-ku for-ma-liz-mu a ali-biz-mu v tres-tnom prá-ve pri zjav-ne neo-pod-stat-ne-ných tres-tných pod-ne-toch. Tak ako po-ža-du-je-me od le-ká-rov vzhľa-dom k ich vzde-la-niu a praxi,aby bo-li schop-níur-čiť di-ag-nó-zu-pa-cien-ta, tak mu-sí-me po-ža-do-vať aby aj OČTK, vzhľa-dom k svo-jim skú-se-nos-tiam a eru-do-va-nos-ti-bo-li schop-né ro-zoz-nať,čo je a čo nie je re-le-van-tné po-doz-re-nie z tres-tné-ho či-nu. Z uve-de-né-ho kri-té-ria kva-li-ty OČTK jed-no-du-cho ne-mô-že-me po-ľa-viť.

Poznámky

• 1) http://www.prav-ne-lis-ty.sk/roz-hod-nu-tia/a91-od-miet-nu-tie-tres-tne-ho-ozna-me-nia-pre-ne-jas-ne-ob-ry-sy-skut-ku
• 2) http://www.prav-ne-lis-ty.sk/clan-ky/a405-kde-su-hra-ni-ce-ap-li-ka-cie-prin-ci-pu-ul-ti-ma-ra-tio-v-tres-tnom-pra-ve
• 3) http://www.prav-ne-lis-ty.sk/za-ko-ny/a676-ano-nym-ne-tres-tne-ozna-me-nia-navrh-zme-ny-tres-tne-ho-po-riad-ku
• 4) De fac-to by to zna-me-na-lo, že OČTK a súd „pot-re-bu-jú“po-doz-re-nie inej oso-by ako svo-je vlas-tné na spl-ne-nie svo-jej po-vin-nos-ti, kto-rá im vy-plý-va zo zá-sa-dy ex of-fotj. zo zá-ko-na, čo mož-no po-va-žo-vať za nez-my-sel.
• 5) BUR-DA, E. et al. Trest-ný po-ria-dok, Bra-tis-la-va: C.H. Beck, s. 137. ISBN 978-8074-003-240
• 6) Pre vý-kla-do-vé cie-le by sme ho moh-li poj-mo-vo ob-me-dziť na: „ta-ký stu-peň po-doz-re-nia, kto-rý je re-le-vant-ný z hľa-dis-ka za-uží-va-nej praxe“. Sa-moz-rej-me nej-de o pres-né kri-té-rium, ale o lo-gic-ký pou-kaz na va-li-di-tu poj-mu po-doz-re-nie v ap-li-kač-ných in-ten-ciách tres-tné-ho prá-va.
• 7) Jed-na zo zá-klad-ných úloh PZ !
• 8) Pod tým-to iným pod-ne-tom by sme moh-li náj-sť, napr. po-kyn pro-ku-rá-to-ra, re-le-van-tné pod-ne-ty štát-nych in-šti-tú-cií či me-dia-li-zo-va-né in-for-má-cie a pod.
• 9) Pre sprá-ve po-cho-pe-nie prob-le-ma-ti-ky je ne-vyh-nu-té mať na pa-mä-ti, že tres-tné ozná-me-nie ne-po-dá-va-jú len oso-by poc-ti-vé, prav-dov-rav-né, dob-ro-my-seľ-né, či na as-poň prie-mer-nej psy-chic-kej a so-ciál-nej úrov-ni. Tak-tiež je dob-ré si uve-do-miť, že tres-tné ozná-me-nie auto-ma-tic-ky nez-na-me-ná, že doš-lo ku skut-ku, tak ako je to uve-de-né v tres-tnom ozná-me-ní a že ten-to sku-tok je tres-tným či-nom v sú-la-de s Tres-tným zá-ko-nom. Rov-ni-ca: Tres-tné ozná-me-nie = trest-ný čin, pod-ľa skú-se-nos-tí auto-ra nep-la-tí ani v po-lo-vi-ci prí-pa-dov.
• 10) Reál-na ca-suis-ti-ka
• 11) Autor pri-po-mí-na, že sna-ha lo-gic-ky od-ôvod-niť ne-lo-gic-ké po-da-nia na zá-kla-de dô-ka-zov je v niek-to-rých prí-pa-doch na hra-ni-ci zdra-vé-ho ro-zu-mu.

Autor
npor. JUDr. Miroslav Srholec

Zdroj
http://www.pravnelisty.sk/clanky/a688-trestnopravny-formalizmus-nas-kazdodenny-no-8