Abstrakt
V justičnom priestore sa vyskytuje pomerne veľká množina takzvaných bagateľných peňažných sporov. Bagateľných, samozrejme, iba zo všeobecného hľadiska. V konkrétnom prípade sa totiž málokomu javí jeho vlastný spor ako bagateľný; bez ohľadu na jeho prípadnú minimálnu hodnotu.
V justičnom priestore sa vyskytuje pomerne veľká množina takzvaných bagateľných peňažných sporov. Bagateľných, samozrejme, iba zo všeobecného hľadiska. V konkrétnom prípade sa totiž málokomu javí jeho vlastný spor ako bagateľný; bez ohľadu na jeho prípadnú minimálnu hodnotu.
Procesná legislatíva existenciu takýchto sporov predpokladá a zavádza v danej súvislosti rôzne účelné opatrenia na princípe ratione valoris (z dôvodu hodnoty). Za splnenia ostatných podmienok podľa § 177 ods. 2 písm. a) CSP môže súd napríklad rozhodnúť o žalobe bez pojednávania, ak hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2 000 eur. V spotrebiteľských sporoch je táto hranica znížená na polovicu [porovnaj § 297 písm. b) CSP]. Súčasťou práva Európskej únie je aj nariadenie EP a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (rovnako 2 000 eur v zmysle čl. 2 ods. 1 nariadenia).
Osobitnú pozornosť si vyžadujú legislatívne opatrenia, ktoré na princípe ratione valoris zavádzajú bagateľný cenzus, pokiaľ ide o prípustnosť opravných prostriedkov. Typickým príkladom je zákonné obmedzenie prípustnosti dovolania v zmysle § 422 CSP, ktoré vylučuje možnosť napadnúť rozhodnutie odvolacieho súdu dovolaním podľa § 421 ods. 1 CSP, ak v peňažnom spore nie je prekročená určitá hodnotová hranica. Tou je desaťnásobok minimálnej mzdy bez ohľadu na príslušenstvo, resp. dvojnásobok minimálnej mzdy v sporoch s ochranou slabšej strany. Aktuálne teda 5 200 eur a 1 040 eur. Obdobnú úpravu obsahoval aj § 238 ods. 5 OSP, ktorý prípustnosť dovolania limitoval trojnásobkom a v obchodných veciach desaťnásobkom minimálnej mzdy.
Ústavný súd pre konanie o individuálnych sťažnostiach podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy SR nemá osobitne uzákonený bagateľný cenzus. Takéto obmedzenie neupravoval pôvodný zákon NR SR č. 38/1993 Zb. a neupravuje ho ani súčasný zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZÚS“). Ustanovenie § 62 ZÚS subsidiárne odkazuje iba na primeranú aplikáciu CSP, rovnako ako aj zrušený § 31a ods. 1 zákona NR SR č. 38/1993 Zb.
V rámci konania pred Ústavným súdom SR sa však postupne vyvinula prax, podľa ktorej je opodstatnené aplikovať pravidlo o neprípustnosti individuálnej sťažnosti na princípe ratione valoris rovnako, ako v prípade neprípustnosti dovolania podľa § 238 ods. 5 OSP a aktuálne § 422 ods. 1 CSP. Túto prax už v súčasnosti možno označiť za ustálenú a reprezentuje ju nemalé množstvo uznesení o odmietnutí sťažností, ako zjavne neopodstatnených (napr. IV. ÚS 414/2010, IV. ÚS 251/2011, IV. ÚS 431/2012, I. ÚS 134/2016, III. ÚS 25/2016, III. ÚS 885/2016 a ďalšie).
Ústavný súd v danej súvislosti spravidla uvádza, že ak je v konaní pred dovolacím súdom ex lege vylúčený prieskum bagateľných vecí, bolo by „proti logike“ pripustiť, aby bol ich prieskum automaticky presunutý do roviny ústavného súdnictva. Ústavnoprávna ochrana sa teda v takýchto prípadoch poskytuje iba celkom výnimočne, ak sťažnosť signalizuje, že došlo k zásahu do základných práv alebo slobôd v mimoriadne závažnom rozsahu alebo intenzite.
Do tohto stabilizovaného rozhodovacieho štandardu vnieslo nový názorový trend nedávne rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 27. novembra 2018 vo veci Kľačanová proti Slovenskej republike … …
Celé znenie článku nájdete na nižšie uvedenom zdroji.
Autor
JUDr. František Sedlačko PhD., LL.M.
Zdroj
https://www.sak.sk/web/sk/cms/sak/bulletin/archiv/proxy/list/form/picker/event/page/20