TRESTNOPRÁVNA OCHRANA SÚKROMIA[1]

Úvod

Právom na súkromie sa zaručuje ochrana hodnôt uznaných za súkromné pred verejnou mocou, fyzickými aj právnickými osobami. Ochrana nemateriálnych hodnôt súkromnej povahy sa zaručuje ústavou. Právo na súkromie sa vzťahuje na koncepciu, že osobné informácie osoby sú chránené pred verejnou kontrolou. Sudca Najvyššieho súdu USA Louis Brandeis nazval právo na súkromie „právom byť ponechaný sám“.(2)

Právo na súkromie treba chápať vo viacerých rovín. V rovine priestorovej dimenzie pôjde o nedotknuteľnosť obydlia a súkromie osôb v ňom sa nachádzajúcich, v rovine ochrany informačného súkromia zasa ochrana správ podávaných telefónom, telegrafom alebo iným podobným zariadením, t. j. ochrana pred neoprávneným odpočúvaním a záznamom telekomunikačnej prevádzky(3).

Právo na súkromie je chránené Všeobecnou deklaráciou ľudských práv, v ktorej sa v čl. 12 uvádza, že nikto nesmie byť vystavený svojvoľnému zasahovaniu do súkromného života, do rodiny, domova alebo korešpondencie, ani útokom na svoju česť a povesť. Každý má právo na právnu ochranu proti takým zásahom alebo útokom. Právo na súkromie patrí medzi základné ľudské práva garantované medzinárodnými zmluvami.

Účel priznaného práva na súkromie musí zodpovedať účelu tohto práva podľa čl. 17 ods. 1 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach, ako aj podľa čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len“ Dohovor“).

V čl. 8 ods.1 Dohovoru je právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života nasledovne:

  • – každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie,
  • – štátny orgán nemôže do výkonu tohto práva zasahovať s výnimkou prípadov, keď je to v súlade so zákonom a nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajiny, predchádzania nepokojom alebo zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo na ochranu práv a slobôd iných.

Právo na súkromie je širšia kategória zložená z niekoľkých samostatných základných práv, ktoré upravujú najmä články 16, 19 a 21 Ústavy Slovenskej republiky(4) (ďalej len „Ústava“).

Právo na súkromie je vnútorne diferencované a preto je upravené vo všeobecnej rovine i v konkrétnejších ustanoveniach, ktoré upravujú a chránia rôzne vzťahy vyplývajúce z práva na súkromie. Všeobecnú úpravu ochrany súkromia možno nájsť v čl. 16 Ústavy; v ďalších spomenutých ustanoveniach sú potom konkretizované ďalšie práva.

Podľa čl. 16 ods. 1 Ústavy je zaručená nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia. Podľa čl. 19 ods. 2 Ústavy má každý právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života. V zmysle čl. 19 ods. 3 Ústavy má každý právo na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe a čl. 21 Ústavy upravuje nedotknuteľnosť obydlia, do ktorého nie je dovolené vstúpiť bez súhlasu toho, kto v ňom býva. Domová prehliadka je prípustná len v súvislosti s trestným konaním, a to na písomný a odôvodnený príkaz sudcu. Iné zásahy do nedotknuteľnosti obydlia možno zákonom dovoliť iba vtedy, keď je to v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu života, zdravia alebo majetku osôb, na ochranu práv a slobôd iných alebo na odvrátenie závažného ohrozenia verejného poriadku.

Pojem súkromný život je pojem široký a nemožno ho vyčerpávajúcim spôsobom definovať, najmä ho nemožno obmedziť na intímnu sféru, v ktorej každý môže viesť svoj osobný život podľa svojej chuti, a úplne z neho vylúčiť vonkajší svet tejto sféry.(5)

Účelom Ústavou priznaného práva na súkromie je nielen poskytnúť ochranu práv priznaných podľa § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka, ale zároveň aj zabrániť štátnym orgánom i orgánom územnej samosprávy, aby zasahovali do správania jednotlivca nad nevyhnutnú mieru a príliš neprimerane riadili jeho súkromný život. Právom na súkromie sa zaručuje ochrana hodnôt uznaných za súkromné pred verejnou mocou, fyzickými aj právnickými osobami. Ochrana nemateriálnych hodnôt súkromnej povahy sa zaručuje podľa čl. 19 ods. 2 Ústavy. Týmto ustanovením sa nezaručuje absolútna ochrana súkromného a rodinného života, ale priznáva sa len ochrana pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života. Ústava teda umožňuje také zásahy do súkromného a rodinného života, ktoré sú oprávnené.(6)

Vnútroštátna úprava ochrany práva na súkromie vychádza z práva každej fyzickej osoby na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.(7)

Za osobné údaje možno považovať údaje týkajúce sa fyzickej osoby, pričom takou osobou je osoba, ktorú možno určiť priamo alebo nepriamo, najmä na základe všeobecne použiteľného identifikátora alebo na základe jednej či viacerých charakteristík alebo znakov, ktoré tvoria jej fyzickú, fyziologickú, psychickú, mentálnu, ekonomickú, kultúrnu alebo sociálnu identitu.(8)

1.Trestno-právna ochrana súkromia

Teoreticky možno vyčleniť dve základné skupiny trestno-právnej ochrany súkromia. Kprvej skupine patrí trestno-právna ochrana pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života zo strany štátnych orgánov, vrátane orgánov činných v trestnom konaní a súdov.

K druhej skupine zaraďujeme trestnoprávnu ochranu súkromia proti útokom páchateľov fyzických osôb. Vo svojom príspevku by som rád venoval trestnoprávnej ochrane súkromia pred útokmi fyzických osôb.

Trestný zákon vymedzil viacero trestných činov, ktoré zasahujú do súkromia osôb. Dovolím si uviesť len niektoré najdôležitejšie:

Porušenie dôvernosti ústneho prejavu a iného prejavu osobnej povahy (§ 377 TZ). Daného trestného činu sa dopustí ten, kto poruší dôvernosť neverejne prednesených slov alebo iného prejavu osobnej povahy tým, že ho neoprávnene zachytí záznamovým zariadením a takto zhotovený záznam sprístupní tretej osobe alebo ho iným spôsobom použije a inému tým spôsobí vážnu ujmu na právach.

Nebezpečné prenasledovanie (§ 360a TZ), tento trestný čin spácha ten, kto iného dlhodobo prenasleduje takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu o jeho život alebo zdravie, život alebo zdravie jemu blízkej osoby alebo podstatným spôsobom zhoršiť kvalitu jeho života, tým, že sa vyhráža ublížením na zdraví alebo inou ujmou jemu alebo jemu blízkej osobe, vyhľadáva jeho osobnú blízkosť alebo ho sleduje, ho kontaktuje prostredníctvom tretej osoby alebo elektronickej komunikačnej služby, písomne alebo inak proti jeho vôli, zneužije jeho osobné údaje na účel získania osobného alebo iného kontaktu, alebo ho inak obmedzuje v jeho obvyklom spôsobe života.

Nebezpečné elektronické obťažovanie (§ 360b TZ) páchateľ spácha tým, že úmyselne prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby, počítačového systému alebo počítačovej siete podstatným spôsobom zhorší kvalitu života iného tým, že ho dlhodobo ponižuje, zastrašuje, neoprávnene koná v jeho mene alebo dlhodobo inak obťažuje, alebo neoprávnene zverejní alebo sprístupní tretej osobe obrazový, zvukový alebo obrazovo-zvukový záznam jeho prejavu osobnej povahy získaný s jeho súhlasom, spôsobilý značnou mierou ohroziť jeho vážnosť alebo privodiť mu inú vážnu ujmu na právach.

Trestný čin porušovania domovej slobody (§194 TZ), spočívajúci v neoprávnenom vniknutí páchateľa do obydlia iného alebo v neoprávnenom zotrvaní v obydlí iného. Domová sloboda patrí medzi najvýznamnejšie práva a slobody. Chránené je nie len právo vlastníka nehnuteľnosti ale aj akéhokoľvek oprávneného užívateľa domu alebo bytu. Užívateľ domu alebo bytu je chránený aj proti vlastníkovi bytu alebo domu(9) Objektívna stránku daného trestného činu možno naplniť dvomi spôsobmi a to neoprávneným vniknutím do obydlia iného alebo neoprávneným zotrvaním v obydlí iného. Do obydlia iného možno vstúpiť, okrem v ústave uvedených prípadov (čl. 21 ods. 2 a 3 ústavy) výlučne so súhlasom oprávnenej osoby. Oprávnenou osobou je nielen vlastník nehnuteľnosti, ale aj nájomník resp. podnájomník.(10) Za neoprávnené vniknutie do obydlia je treba považovať každé nežiadúce, bez súhlasu alebo proti vôli oprávneného užívateľa uskutočnené vojdenie do obydlia, ktorým sa prakticky zasahuje do domovej slobody(11)

Neoprávneným zotrvaním sa rozumie situácia, keď sa páchateľ dostane do obydlia oprávnene, ale potom sa vzoprie vôli oprávneného užívateľa a bez oprávnenia obydlie odmieta opustiť. Táto vôľa oprávneného užívateľa môže byť prejavená výslovne alebo konkludentne(12).

Ochrana súkromia v obydlí osôb (§ 194a TZ).
Ochrana súkromia v obydlí osôb v obydlí bola posilnená zakotvením skutkovej podstaty trestného činu Ochrany súkromia v obydlí osôb v obydlí (§ 194a TZ)(13). Daný trestný čin spočíva v porušení práva iného na jeho súkromie v obydlí, t. j. v porušení práva na jeho súkromný a rodinný život vedený v obydlí.

Najskôr treba spomenúť, že tento trestný čin bol zakotvený do TZ na základe iniciatívy poslancov NR SR. Zo spoločnej správy poslancov (tlač 342) vyplýva konštatovanie, že „právo na súkromie je základné ľudské právo, ktorého ochrana a uplatnenie sú zaručené ústavou“. Štát má povinnosť zabezpečiť, aby súkromie bolo chránené pred neoprávnenými zásahmi štátnych orgánov a zároveň je štát aj nositeľom povinnosti vytvoriť v rámci svojej pôsobnosti také právne prostredie, ktoré zaručí ochrana súkromia pred akýmikoľvek neoprávnenými zásahmi.

Ako ďalej je v spoločnej správe poslancov konštatované „v súčasnosti vyspelými technikami disponujú a môžu disponovať aj iné subjekty než štátne orgány a môžu ich použiť, či používať na nedovolené nekontrolovateľné a závažné zasahovanie do súkromia iných osôb a pritom ani nemusia fyzicky vniknúť do ich obydlia.“

Zakotvením ochrany súkromia obydlia (§ 194a TZ) sa vytvorila možnosť nielen občianskoprávnej, ale aj trestnoprávnej ochrany tohto základného ľudského práva na súkromie, najmä na súkromie v obydlí.

Najskôr by som citoval znenie predmetného trestného činu„Ochrana súkromia v obydlí“. Daného trestného činu sa dopustí ten „kto úmyselne poruší právo iného na jeho súkromie v obydlí, právo na jeho súkromný a rodinný život vedený v obydlí tým, že bez jeho súhlasu zadovažuje pre seba alebo iné osoby neoprávneným sledovaním jeho obydlia poznatky o jeho živote a živote osôb, ktoré sa zdržiavajú v jeho obydlí, a s využitím informačno-technických prostriedkov a iných technických prostriedkov vyhotovuje z tohto pozorovania záznamy alebo inú dokumentáciu, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok“.

Domnievam sa, že ochrana súkromia v obydlí nemôže byť trestným činom práve naopak trestným činom je však porušovanie, resp. narušovanie súkromia v obydlí nezákonnou činnosťou, spočívajúcou v získavaní poznatkov o živote osôb, ktoré sa zdržiavajú v sledovanom obydlí. Vhodnejším pomenovaním predmetného trestného činu by bolo zrejme „Narušovanie súkromia v obydlí.“

Poznatky o živote osôb, ktoré sa zdržiavajú v obydlí, páchateľ, ktorým môže byť len fyzická osoba, získava neoprávneným sledovaním, pod ktorým chápeme získavanie informácií o pohybe a činnosti osôb v obydlí utajovaným spôsobom. O danej trestnej činnosti osoby v obydlí často nemusia mať vôbec vedomosti. Motív konania páchateľa tu môže byť rôznorodý. Medzi prevažujúce motívy možno zaradiť sexuálny motív, v danom prípade môže ísť o voyerizmus, motív získania údajov o frekvencii prítomnosti osôb v obydlí v rámci prípravy páchateľa na spáchanie iného trestného činu (napríklad krádeže vlámaním, lúpeže a pod.), resp. motívy vychádzajúce zo snahy získať kompromitujúce údaje využiteľné na riešenia možných problematických rodinných vzťahov (nevera rozvod a pod).

Samotné vniknutie páchateľom do cudzieho obydlia predstavuje spáchanie trestného činu porušovania domovej slobody (§ 194 TZ), ktorého sa dopustí ten kto neoprávnene vnikne do obydlia iného alebo tam neoprávnene zotrvá. Vychádzajúc z časovej následnosti právnej úpravy, je zrejmé, že trestný čin narušovania súkromia v obydlí bol prijatý ako lex specialis k trestnému činu porušovania domovej slobody zaradením do skutkovej podstaty účelu narušenia súkromia cudzieho obydlia bez potreby vniknutia do obydlia zo strany páchateľa.

Treba konštatovať, že samotné sledovanie života osôb v cudzom obydlí bez ich súhlasu s cieľom zadovážiť poznatky o ich živote nepredstavuje spáchanie trestného činu podľa § 194a TZ nakoľko objektívna stránka daného trestného činu vyžaduje, aby páchateľ súčasne nelegálne získané poznatky o živote osôb v cudzom obydlí zaznamenal s využitím informačno-technických prostriedkov ainých technických prostriedkov, resp. vyhotovil z tohto pozorovania inú dokumentáciu.

Práve nevyhnutnosť vyhotovenia záznamov z neoprávneného sledovania osôb v obydlí trestnej činnosti páchateľom špecifikuje daný trestný čin. Ako príklad by som mohol uviesť, že nepostačuje keď sused sleduje susedu na záhrade pomocou ďalekohľadu, čo je samozrejme tiež obťažujúce pre túto susedu, jej ochrana je tu však na úrovni občianskoprávnej(14), ale trestný útok vyžaduje aby súčasne z tohto sledovania ozískaných údajov, (napríklad obrazových) vyhotovil záznam. Zákonodarca predurčuje aj spôsoby tohto zaznamenávania cestou využívania informačno-technických prostriedkov a iných technických prostriedkov.

Pre páchanie narušovania súkromia osôb v obydlí ich sledovaním je charakteristický tzv. neinvazívny spôsob páchania, t. j. páchateľ nevnikne fyzicky do obydlí, nakoľko osoby sleduje a zaznamenáva ich činnosť z primeraného vonkajšieho odstupu. Technické prostriedky využívané páchateľom sú tu na základnej úrovni digitálneho fotoaparátu, resp. digitálnej kamery (väčšinou zamontovaných v mobilom telefóne), ktoré slúžia páchateľovi na sledovanie činnosti osôb v obydlí a súčasne na vyhovovanie a prenos digitálnych fotografií resp. digitálnych záznamov.

V rovine trestnoprávnej ochrany informačného súkromia môže uviesť prípady, keď páchateľ nelegálne poznatky o živote osôb v cudzom obydlí získal a zaznamenal s využitím informačno-technických prostriedkov. Medzi informačno- technické prostriedky zaraďujeme najmä elektrotechnické, rádiotechnické, fototechnické, optické, mechanické, chemické a iné prostriedky a zariadenia alebo ich súbory používané utajeným spôsobom s cieľom:

– vyhľadávania, otvárania, skúmania a vyhodnocovania poštových zásielok,

– získavania obsahu správ prenášaných prostredníctvom elektronických komunikačných sietí vrátane odpočúvania telefónnej komunikácie,

– vyhotovovanie obrazových, zvukových, obrazovo-zvukových alebo iných záznamov. (15)

Z hľadiska neoprávneného sledovania osôb v obydlí je typické odpočúvanie telefónnej komunikácie osôb prítomných v obydlí, (uskutočňovanej cestou pevných liniek či mobilných telefónov) a vyhotovovanie. obrazových, zvukových, obrazovo- zvukových alebo iných záznamov(16).

Pre tretiu skupinu spôsobov páchania trestného činu ochrany súkromia v obydlí je charakteristické využívanie výpočtovej techniky. V prípade, že páchateľ používa počítačovú techniku na páchanie môžeme páchanie trestného činu ochrany súkromia v obydlí zaradiť medzi počítačovú kriminalitu.

Počítačovú kriminalitu môže charakterizovať ako nelegálne, nemorálne a neoprávnené konanie, ktoré zahŕňa zneužitie údajov získaných prostredníctvom výpočtovej techniky alebo ich zmenu(17). Pri páchaní trestného činu podľa § 194a TZ pôjde predovšetkým protiprávne zachytávanie údajov z počítača umiestneného v obydlí, ktoré spočíva v získavaní obsahu údajov buď priamo, a to prostredníctvom prístupu a využívania informačného systému, alebo nepriamo, a to prostredníctvom využívania elektronického odpočúvania alebo odpočúvacieho zariadenia technickými prostriedkami.

Počítačovú trestnú činnosť zasahovania do súkromia osôb v obydlí, v zmysle princípu špeciality treba kvalifikovať ako trestné činy, zaradené do osobitnej časti TZ transpozíciou Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/40/EÚ o útokoch na informačné systémy. V dôsledku tejto transpozície bol bývalý trestný čin poškodenia a zneužitia záznamu na nosiči informácií a rozdelený do samostatných trestných činov(18), ktorými sú:

  • – Neoprávnený prístup do počítačového systému (§ 247 TZ), kde objektívna stránka spočíva v tom, že páchateľ prekoná bezpečnostné opatrenie, a tým získa neoprávnený prístup do počítačového systému alebo jeho časti,
  • – Neoprávnený zásah do počítačového systému (247a TZ), keď páchateľ obmedzí alebo preruší fungovanie počítačového systému alebo jeho časti neoprávneným vkladaním, prenášaním, poškodením, vymazaním, zhoršením kvality, pozmenením, potlačením alebo zneprístupnením počítačových údajov, alebo tým, že urobí neoprávnený zásah do technického alebo programového vybavenia počítača a získané informácie neoprávnene zničí, poškodí, vymaže, pozmení alebo zníži ich kvalitu
  • – Neoprávnený zásah do počítačového údaja (§ 247b TZ), t. j. páchateľ úmyselne poškodí, vymaže, pozmení, potlačí alebo zneprístupní počítačové údaje alebo zhorší ich kvalitu v rámci počítačového systému alebo jeho časti.
  • – Neoprávnené zachytávanie počítačových údajov(§ 247c TZ), kde objektívna stránka spočíva v trom, že páchateľ neoprávnene zachytáva počítačové údaje prostredníctvom technických prostriedkov neverejných prenosov počítačových údajov do počítačového systému, z neho alebo v jeho rámci vrátane elektromagnetických emisií z počítačového systému, ktorý obsahuje takéto počítačové údaje.

– Výroba a držba prístupového zariadenia, hesla do počítačového systému alebo iných údajov (§ 247d TZ), keď páchateľ neoprávnene zachytáva počítačové údaje prostredníctvom technických prostriedkov neverejných prenosov počítačových údajov do počítačového systému, z neho alebo v jeho rámci vrátane elektromagnetických emisií z počítačového systému, ktorý obsahuje takéto počítačové údaje.

2. Osobitné prípady ochrany súkromia v USA(19) Súkromie online (Online privacy)

Prehliadače a platformy sociálnych médií, ako sú Facebook a Twitter, umožňujú používateľom vybrať si úrovne nastavení ochrany osobných údajov, od zdieľania všetkého cez zdieľanie iba s priateľmi až po zdieľanie len minima, ako je vaše meno, pohlavie a profilový obrázok. Ochrana osobných údajov je dôležitá na zabránenie krádeži identity.

Právo na publicitu (Right of publicity)

Rovnako ako má osoba právo na utajenie osobných údajov, má tiež právo kontrolovať používanie svojej identity na komerčnú propagáciu. Neoprávnené použitie vlastného mena alebo podoby sa považuje za narušenie súkromia. Existujú štyri typy narušenia súkromia: narušenie, privlastnenie si mena alebo podoby, neprimeraná publicita a falošné svetlo. Ak spoločnosť použije fotografiu osoby v reklame, ktorá tvrdí, že táto osoba podporuje určitý produkt, táto osoba by mohla podať žalobu na spreneveru.

Zákon o ochrane súkromia detí online (COPPA) (The Children’s Online Privacy Protection Act (COPPA) presadzuje právo rodičov kontrolovať, aké informácie webové stránky zhromažďujú o ich deťoch. Webové stránky, ktoré sa zameriavajú na deti mladšie ako 13 rokov alebo vedome zhromažďujú informácie od detí, musia uverejňovať zásady ochrany osobných údajov, získať súhlas rodičov pred zhromažďovaním informácií od detí, umožniť rodičom rozhodnúť sa, ako sa tieto informácie použijú, a poskytnúť možnosť odhlásenia pre budúce zhromažďovanie informácií o dieťati.

Záver

Hranice definície práva na súkromie sú pohyblivé. Ako vyhlásil Najvyšší súd USA treba pristupovať k právu na súkromie a osobnú autonómiu od prípadu k prípadu. Ako sa mení verejná mienka týkajúca sa vzťahov a aktivít, menia sa aj hranice osobného súkromia, najmä vďaka sociálnym sieťam a atmosfére „zdieľania“, sa definícia práva na súkromie neustále mení(20).P

Poznámky

  • 1) Táto práca bola podporovaná Agentúrou na podporu výskumu a vývoja na základe Zmluvy č. APVV-19-0050.
  • 2) SHARP, T.: Right to Privacy: Constitutional Rights & Privacy Laws. https://www.livescience.com/37398-right-to-privacy.htmlIn: (stiahnuté 12.5.2022).
  • 3) DESET, M.: Právo na súkromie v judikatúre Európskeho súdu pre ľudské práva. In: Európske výzvy trestného práva“ Trnava, Wolters Kluwert 2016, s. 81
  • 4) Zákon č. 460/1992 Zb.
  • 5) Nález Ústavného súdu SR, sp. zn. PL. ÚS 5/93, Nález Ústavného súdu SR, sp. zn. PL. ÚS 15/98.
  • 6) Nález Ústavného súdu SR, sp. zn. II. ÚS 1/97.
  • 7) § 11 Zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník
  • 8) § 4 ods. 1 zákona č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
  • 9) R 30/1965
  • 10) IVOR, J., POLÁK, P., ZÁHORA, J.: Trestné právo hmotné. Osobitná časť. Bratislava, Wolters Kluwert 2016, s. 70
  • 11) R 11/1997.
  • 12) IVOR, J., POLÁK, P., ZÁHORA, J.: Trestné právo hmotné. Osobitná časť. Bratislava, Wolters Kluwert 2016, s. 70
  • 13) Zákon č. 262/2011 Z. s účinnosťou od 1.9.2011.
  • 14) Fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy. (§ 11 zák. č. 40/1964 Zb.)
  • 15) ZÁHORA, J. et al.: Obrazové a zvukové záznamy v trestnom konaní. Bratislava, Wolters Kluwer 2018 s. 56
  • 16) IVOR, J.: Obrazovo-zvukový záznam ako dôkazný prostriedok v trestnom konaní. In: ZÁHORA, J. Teoretické a praktické problémy dokazovania. Bratislava: BVŠP, 2008, p. 73
  • 17) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/40/EÚ o útokoch na informačné systémy.
  • 18) ZÁHORA, J.: Trestnoprávna ochrana súkromia v kybernetickom procese. In: PORADA, V., RAIS, K. a kol. Právní, kriminalistické a kybernetické aspekty kybernetické kriminality a bezpečnosti. Pocta Vladimírovi Smejkalovi. Brno, Akademické nakladatelství CERM 2021, s. 130
  • 19) SHARP, T.: Right to Privacy: Constitutional Rights & Privacy Laws. https://www.livescience.com/37398-right-to-privacy.htmlIn: (stiahnuté 12.5.2022).
  • 20) SHARP, T.: Right to Privacy: Constitutional Rights & Privacy Laws. https://www.livescience.com/37398-right-to-privacy.htmlIn: (stiahnuté 12.5.2022).

Autor
prof. JUDr. Ivan Šimovček CSc.

Zdroj
https://unibook.upjs.sk/img/cms/2022/pravf/hodnotove-smerovanie-trestneho-prava.pdf