Ústavný súd SR uznesením sp. zn. II. ÚS 772/2016 zo dňa 27. októbra 2016 odmietol sťažnosť obvineného, ktorou tento namietal porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu a spravodlivé súdne konanie, z toho dôvodu, že tak všeobecné súdy SR ako aj Najvyšší súd Slovenskej republiky vychádzali pri svojom rozhodovaní, a uznaní jeho viny zo spáchania skutku, len z jeho priznania urobeného do zápisnice pri výsluchu v prípravnom konaní, ktoré však obvinený urobil len pre účely podmienečného zastavenia trestného stíhania podľa § 216 Trestného poriadku.

Ústavný súd sa však stotožnil s argumentáciou všeobecných súdov SR, ako aj Najvyššieho súdu SR, v tom, že priznanie obvineného k spáchaniu skutku pri výsluchu urobenom procesne bezchybným spôsobom v prípravnom konaní nemožno zamieňať s vyhlásením obvineného pre účely podmienečného zastavenia trestného stíhania podľa § 216 Trestného poriadku, a preto je takéto priznanie použiteľné pre všetky štádiá trestného konania, a to bez ohľadu na to, ako obvinený pri výsluchu subjektívne svoje vyjadrenia chápal.

V prejednávanej veci sa v spise, okrem zápisnice o výsluchu obvineného urobenej v prípravnom konaní, obsahujúcej priznanie obvineného, nachádzalo aj osobitné písomné vyhlásenie obvineného podľa § 216 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku, podľa ktorého v konaní o prečine, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica neprevyšuje päť rokov, môže prokurátor so súhlasom obvineného po vznesení obvinenia do podania obžaloby na návrh policajta alebo aj bez návrhu podmienečne zastaviť trestné stíhanie, ak obvinený vyhlási, že spáchal skutok, za ktorý je stíhaný, a nie sú odôvodnené pochybnosti o tom, že jeho vyhlásenie bolo vykonané slobodne, vážne a zrozumiteľne.

V odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal ÚS SR na argumentáciu Krajského súdu v Trenčíne a Najvyššieho súdu SR, z ktorej vyplýva že:

1. Trestný poriadok pozná (okrem iného) dva rôzne inštitúty, na ktorých možno založiť meritórne rozhodnutie. Jednak je to výsluch obvineného, ako tzv. všeobecný dôkazný prostriedok a jednak v prípade odklonu formou podmienečného zastavenia trestného stíhania je to vyhlásenie obvineného, ako špecifický inštitút. Oba inštitúty sú rozdielne, pričom vyhlásenie obvineného (teda špecifické „priznanie sa“) možno použiť výlučne pre potreby podmienečného zastavenia trestného stíhania.“

2.  Ak zo zápisnice o výsluchu obvineného nevyplýva, že sa jedná o špecifický procesný úkon, ktorý by mohol byť chápaný výlučne len ako vyhlásenie obvineného podľa § 216 ods. 1 Trestného poriadku, je potrebné ju chápať ako všeobecný dôkazný prostriedok v zmysle § 119 ods. 2 Trestného poriadku.

3.  V zmysle zákonných ustanovení Trestného poriadku, je potrebné chápať ako všeobecný dôkazný prostriedok v zmysle § 119 ods. 2 Trestného poriadku (za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť na náležité objasnenie veci a čo sa získalo z dôkazných prostriedkov podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona) aj výsluch obvineného, ak bol urobený procesne bezchybným spôsobom. Okrem toho existuje aj špecifický inštitút, ktorým je vyhlásenie obvineného v prípade odklonu formou podmienečného zastavenia trestného stíhania. Priznanie obvineného k spáchaniu skutku zaprotokolované v zápisnici o jeho výsluchu, ak z neho nie je nepochybne jasné, že ide o vyhlásenie podľa § 216 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku, je použiteľné pre všetky štádiá trestného konania, a to bez ohľadu na to, ako obvinený pri výsluchu subjektívne svoje vyjadrenia chápal.

JUDr. Renáta Endrödyová, advokátka
www.endrodyova.sk

Všetci tí, ktorí nedokážu splácať svoje dlhy, môžu od 01.03.2017 riešiť svoju situáciu oddlžením, teda tzv. osobným bankrotom.

Doteraz bolo oddlženie pre mnohých dlžníkov nedostupné najmä kvôli vysokým poplatkom a podmienkam, ktoré dlžník musel splniť, aby proces oddlženia mohol vôbec začať. V prvom rade musel dlžník najskôr podať návrh na vyhlásenie konkurzu a už pri podaní tohto návrhu zložiť preddavok na odmenu správcu vo výške 663,88 Eur, pričom zároveň musel vlastniť majetok najmenej v hodnote 1 659,70 Eur. Až po ukončení konkurzu a speňažení dlžníkovho majetku, mohol súd povoliť oddlženie, v rámci ktorého musel dlžník tri roky odvádzať 70% svojho celkového ročného príjmu na úhradu svojich dlhov a odmenu správcu.

Od 01. marca sa podmienky oddlženia podstatne menia. Už nie je potrebné aby dlžník disponoval nejakým majetkom, dokonca pri procese oddlženia ani nemusí byť všetok jeho majetok speňažený, teda dlžník nemusí nevyhnutne prísť o všetko, čo doteraz nadobudol.

Oddlženie môže dlžník dosiahnuť dvomi spôsobmi, a to konkurzom, alebo splátkovým kalendárom.

Na to, aby dlžník mohol podať návrh na vyhlásenie konkurzu, alebo na určenie splátkového kalendára musí spĺňať tri podmienky:

a) dlžník musí mať aspoň jeden peňažný záväzok 180 dní po lehote splatnosti,
b)  voči dlžníkovi musí byť vedené exekučné konanie alebo obdobné vykonávacie konanie,
c)  dlžník musí byť zastúpený Centrom právnej pomoci (CPP), alebo advokátom určeným  CPP, pričom dlžník môže požiadať aj o pridelenie konkrétneho advokáta, zapísaného v zozname CPP.

Ak sa rozhodne dlžník pre oddlženie konkurzom, tak k návrhu na vyhlásenie konkurzu musí doložiť životopis spolu s opisom aktuálnej životnej situácie, zoznam osôb spriaznených s dlžníkom, zoznam aktuálneho majetku a zoznam majetku väčšej hodnoty, ktorý vlastnil v posledných troch rokoch, zoznam veriteľov, vyhlásenie dlžníka o platobnej neschopnosti a doklad nie starší ako 30 dní preukazujúci, že voči dlžníkovi sa vedie exekučné konanie alebo obdobné vykonávacie konanie.

Ak návrh na vyhlásenie konkurzu spĺňa všetky zákonom predpísané náležitosti, súd do 15 dní odo dňa jeho doručenia, vyhlási konkurz. Pri konkurze dôjde k speňaženiu dlžníkovho majetku, rozdeleniu výťažku zo speňaženia medzi dlžníkovych veriteľov a k oddlženiu dlžníka. Oddlžením sa pohľadávky veriteľov, ktoré neboli uspokojené v rámci konkurzného konania z výťažku zo speňaženia majetku dlžníka, stávajú nevymáhateľnými.

Zákon zavádza aj inštitút tzv. „nepostihnuteľnej hodnoty obydlia“, ktorý má slúžiť k tomu, aby v procese oddlženia prostredníctvom konkurzu, bola dlžníkovi ponechaná aspoň taká hodnota majetku, ktorá má slúžiť na zabezpečenie jeho bývania. Zavádza sa aj inštitút „práva vykúpenia majetku z konkurznej podstaty“ na základe ktorého, má zákonom určený okruh osôb (najmä dlžníkovi príbuzní) právo so súhlasom dlžníka vykúpiť ktorúkoľvek časť majetku dlžníka z konkurznej podstaty, za cenu stanovenú znaleckým posudkom.

Ak sa dlžník rozhodne pre oddlženie formou splátkového kalendára, tak k návrhu na určenie splátkového kalendára musí dlžník doložiť životopis spolu s opisom jeho aktuálnej životnej situácie, zoznam osôb spriaznených s dlžníkom, zoznam aktuálneho majetku a zoznam majetku väčšej hodnoty, ktorý vlastnil v posledných troch rokoch, zoznam záväzkov, prehľad doterajších príjmov a výdavkov dlžníka za uplynulých päť rokov, prehľad očakávaných výdavkov a príjmov dlžníka v nasledujúcich piatich rokoch a posledných päť daňových priznaní dlžníka, ak boli podané, vyhlásenie dlžníka o platobnej neschopnosti a doklad nie starší ako 30 dní preukazujúci, že voči dlžníkovi sa vedie exekučné konanie alebo obdobné vykonávacie konanie.

Ak návrh spĺňa všetky zákonom predpísané náležitosti súd najneskôr do 15 dní od doručenia návrhu na určenie splátkového kalendára poskytne dlžníkovi ochranu pred veriteľmi a ustanoví správcu.

Poskytnutím ochrany pred veriteľmi sa odkladajú všetky exekúcie, ktoré sa vedú voči dlžníkovi ohľadom pohľadávok, ktoré môžu byť uspokojené iba splátkovým kalendárom.

Návrh splátkového kalendára zostavuje súdom ustanovený správca. Horná hranica splátok nesmie presiahnuť predpokladaný príjem dlžníka znížený o:
a)   nevyhnutné výdavky potrebné na zabezpečenie bývania a základných životných potrieb dlžníka a osôb voči ktorým má vyživovaciu povinnosť,

b) nevyhnutné výdavky spojené s plnením vyživovacej povinnosti dlžníka,
c)     nevyhnutné výdavky spojené s plnením pohľadávok, ktoré oddlžením nie sú dotknuté.

Návrh splátkového kalendára musí obsahovať aspoň o 10 % vyššie uspokojenie nezabezpečených veriteľov ako by dosiahli v konkurze.

Zákon o konkurze a reštrukturalizácii stanovuje aj termíny splátok pre nezabezpečených veriteľov (teda veriteľov, ktorých pohľadávka nie je zabezpečená napr. záložným alebo iným právom zabezpečujúcim splnenie pohľadávky), v ktorých je dlžník povinný súdom určené splátky platiť. Ak celkové plnenie pre nezabezpečeného veriteľa:

a) presiahne sumu 6 000 eur, dlžník je povinný poskytovať splátky veriteľovi mesačne, najneskôr k poslednému dňu príslušného kalendárneho mesiaca,

b) nepresiahne sumu 6 000 eur, ale presiahne sumu 1 200 eur, dlžník je povinný poskytovať splátky veriteľovi polročne, najneskôr k poslednému dňu príslušného kalendárneho polroka,
c) nepresiahne sumu 1 200 eur, ale presiahne sumu 100 eur, dlžník je povinný poskytovať splátky veriteľovi ročne, najneskôr k poslednému dňu príslušného kalendárneho roka,
d) nepresiahne sumu 100 eur, dlžník je povinný poskytnúť splátku veriteľovi jedným plnením, najneskôr posledný deň piateho roku plnenia splátkového kalendára.

O oddlžení rozhodne súd v uznesení o vyhlásení konkurzu alebo v uznesení o určení splátkového kalendára tak, že dlžníka zbavuje všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze alebo splátkovým kalendárom.

Ak chce dlžník dosiahnuť oddlženie musí uhradiť pri podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu alebo určenie splátkového kalendára preddavok na odmenu správcu vo výške 500,00 Eur. Za nemajetných dlžníkov môže tento preddavok zaplatiť Centrum právnej pomoci, s tým, že v nasledujúcich 3 rokoch po oddlžení mu ich dlžník splatí.

Dlžník sa bude môcť domáhať oddlženia raz za desať rokov.

Je potrebné si zároveň uvedomiť, že niektoré pohľadávky bude musieť dlžník splácať aj po oddlžení. Ide o také pohľadávky, ktoré s ohľadom na dôvod ich vzniku nie je možné dlžníkovi odpustiť. Takými sú napríklad pohľadávky dieťaťa na výživné či pohľadávky zo zodpovednosti za škodu spôsobenú na zdraví. Oddlžením nedotknuté zostávajú aj pohľadávky fyzických osôb, ktoré neboli písomne upovedomené o tom, že bol vyhlásený konkurz či zabezpečené pohľadávky v rozsahu, v ktorom sú kryté hodnotou predmetu zabezpečovacieho práva.

JUDr. Renáta Endrödyová, advokátka
www.endrodyova.sk