blankozmenka
Zákon – Zákon zmenkový a šekový 191/1950 | Paragrafy: § 10
V príspevku sú predmetom skúmania predovšetkým analýza povahy blankozmenky vychádzajúc z historického kontextu, ako aj jej postavenia v súčasnosti, základné charakteristické znaky blankozmenky v kontexte ženevskej doktríny a inštitút spojený s blankozmenkou – vyplňovacie právo, vznik a zánik a výkon vylňovacieho práv, a napokon námietky spojené s nesprávnym vyplnením blankozmenky, ktoré autor analyzuje z hľadiska subjektu, ktorý ich uplatňuje.
6. Námietka nesprávneho vyplnenia blankozmenky
Rozsah námietok závisí od toho, kto uplatňuje námietku nesprávneho vyplnenia blankozmenky. Nesprávne vyplnenie blankozmenky nemá za následok neplatnosť zmenky. Ak vyplnená blankozmenka, hoci aj v rozpore so zmluvou o vyplňovacom práve, má všetky podstatné náležitosti vlastnej zmenky alebo cudzej zmenky, ide o formálne platnú zmenku. Námietkou nesprávneho vyplnenia blankozmenky sa majiteľ zmenky bráni voči plateniu zmenky z dôvodu porušenia zmluvne dohodnutého vyplňovacieho práva. To znamená, že ide o relatívnu námietku vyplývajúcu zo zmluvy o vyplňovacom práve.
Je potrebné rozlišovať, či námietku nesprávneho vyplnenia blankozmenky uplatňuje bezprostredne zmenkový dlžník pred indosáciou skriptúry, t. j. uplatňuje ju voči prvému majiteľovi zmenky (remitentovi), alebo námietku uplatňuje zmenkový dlžník po indosácii, t. j. voči ďalšiemu nadobúdateľovi. Na základe uvedeného je možné diferencovať námietku nesprávneho vyplnenia blankozmenky, ktorú uplatňuje zmenkový dlžník voči 1) prvému majiteľovi zmenky alebo 2) voči ďalšiemu majiteľovi zmenky, ktorý na základe indosácie nadobudol blankozmenku (a sám ju doplnil na zmenku), alebo už na základe indosácie nadobudol vyplnenú zmenku (ktorá bola pôvodne blankozmenka).
6.1. Námietka nesprávneho vyplnenia blankozmenky smerujúca voči prvému majiteľovi zmenky
Ak nárok zo zmenky uplatňuje jej prvý majiteľ (remitent), t. j. listina nebola indosovaná na tretiu osobu, zmenkový dlžník je oprávnený uplatňovať všetky námietky vyplývajúce zo zmluvy o vyplňovacom práve blankozmenky uzavretej medzi ním ako zmenkovým dlžníkom a prvým majiteľom blankozmenky. Z povahy veci je totiž zrejmé, že ak prvý majiteľ nedodrží zmluvu o vyplňovacom práve, koná v rozpore so zmluvnými dojednaniami, a preto je možné bez ďalšieho vyvodzovať námietky vyplývajúce zo zmluvy o vyplňovacom práve. Je potrebné zdôrazniť, že podstata námietok nesprávneho vyplnenia blankozmenky má povahu relatívnych námietok vyplývajúcich z kauzy založenej medzi zmluvnými stranami zmluvy o vyplnení blankozmenky, t. j. ide o kauzálne námietky. Nesprávne vyplnenie blankozmenky znamená, že prázdne miesta, ktoré sa mali doplniť neskôr v zmysle zmluvy o vyplňovacom práve, boli vyplnené v rozpore so zmluvnými dojednaniami, t. j. nesprávne.
Ako bolo už uvedené, nesprávnym vyplnením blankozmenky môže dôjsť ku kvantitatívnemu alebo kvalitatívnemu excesu.
Ak dôjde ku kvantitatívnemu excesu, a to k nadvyplneniu prázdnych miest tým, že napríklad namiesto zmenkovej sumy 10 000 eur vyplývajúcej zo zmluvy o vyplňovacom práve je vyplnená zmenková suma 25 000 eur alebo pri vistazmenke je namiesto dohodnutého úroku 7,00 % p. a. vyplývajúceho zo zmluvy o vyplňovacom práve vyplnený úrok 15,00 % p. a., zmenkový dlžník je oprávnený v súdnom konaní sa účinne brániť, že došlo k nadvyplneniu zmenkovej sumy, resp. úroku. Zmenkový dlžník, ktorý uplatňuje námietku nadvyplnenia zmenkovej sumy, bude v súdnom konaní čiastočne úspešný, a to v rozsahu vyplývajúcom z časti nadvyplnenia prázdnych miest s kvantitatívnym charakterom. Z pohľadu majiteľa zmenky aj tento bude v súdnom konaní čiastočne úspešný v rozsahu, v akom mali byť správne vyplnené prázdne miesta s kvantitatívnym charakterom (t. j. úspech v prospech žalobcu v časti 10 000 eur, resp. v časti úroku 7,00 % p. a.).
Ak dôjde ku kvantitatívnemu excesu, a to k podvyplneniu prázdnych miest tým, že napríklad namiesto zmenkovej sumy 10 000 eur vyplývajúcej zo zmluvy o vyplňovacom práve je vyplnená zmenková suma 3000 eur alebo pri vistazmenke je namiesto dohodnutého úroku 7,00 % p. a. vyplývajúceho zo zmluvy o vyplňovacom práve vyplnený úrok 4,00 % p. a., zmenkový dlžník nie je oprávnený v súdnom konaní sa účinne brániť, keďže sa uplatňuje menej, než by bol inak zmenkový dlžník povinný plniť. Majiteľ zmenky totiž nevyužil v plnom rozsahu vyplňovacie právo, čo mu, prirodzene, nemôže byť na škodu.[1]
Ak dôjde ku kvalitatívnemu excesu, a to k nesprávnemu vyplneniu prázdnych miest, ktoré nie je možné kvantifikovať, zastávame názor, že ide o vadné uplatnenie vyplňovacieho práva, t. j. nie je možné hovoriť ani o nadvyplnení vyplňovacieho práva, ani o podvyplnení vyplňovacieho práva.[2] Údaje, ako sú najmä dátum vystavenia, miesto vystavenia, miesto splatnosti, dátum splatnosti, označenie remitenta, nie je možné z povahy veci kvantifikovať, t. j. matematicky určovať množstvo tak, ako je to, naopak, pri zmenkovej sume alebo pri úrokovej doložke. Ak je v zmluve o vyplňovacom práve dohodnuté, že ako miesto splatnosti bude vyplnené na blankozmenke miesto, kde bude dodaný tovar (tento je predmetom kúpnej zmluvy, ktorej zaplatenie je zaistené blankozmenkou), pričom tovar bol dodaný do Bratislavy, ale do blankozmenky bol doplnený ako údaj miesta splatnosti „Trenčín“, potom je možné konštatovať, že miesto splatnosti bolo vyplnené nesprávne. Na základe zmluvného dojednania v zmluve o vyplňovacom práve toto bolo porušené, a preto ide o vadné vyplnenie miesta splatnosti, ktoré nie je možné akceptovať ako správne vyplnené miesto na blankozmenke. Zmenkový dlžník by sa v tomto prípade úspešne ubránil voči plateniu zmenky námietkou nesprávneho vyplnenia údaja miesta splatnosti. Zmenka je síce platná, ale bola vyplnená v časti miesta splatnosti nesprávne, a to v rozpore so zmluvou o vyplňovacom práve.
V súlade s uvedeným aj novodobá zmenková judikatúra pripustila, že v prípade, ak vystaviteľ a avalista podpísal zmenku, na ktorej okrem iného chýbal dátum vystavenia, pričom s remitentom uzavretá zmluva o vyplňovacom práve upravovala výlučne podmienky na vyplnenie iných údajov, ale nie podmienky ohľadom vyplnenia dátumu vystavenia, remitent ani iná osoba, odlišná od osoby vystaviteľa, nebol oprávnený vyplniť dátum vystavenia (samotné odovzdanie listiny remitentovi nie je možné považovať za udelenie vyplňovacieho práva). V uvedenom prípade vystaviteľ nevystavil platnú zmenku a táto sa stala platnou až nedovoleným doplnením chýbajúceho dátumu vystavenia. Zmenku je možné považovať za platnú len voči tým, ktorí zmenku nadobudli už vyplnenú s dátumom vystavenia, t. j., keď zmenka už mala všetky podstatné náležitosti (Rozsudok Vrchného súdu v Prahe zo dňa 14. 10. 2013, sp. zn.: 9 Cmo 75/2013. In: Právní rozhledy 2014, č. 2, s. 71 a nasl.).
Najčastejšie sa v súčasnosti stretávame s námietkou nesprávneho vyplnenia dátumu splatnosti. Treba uviesť, že v otázke nesprávne vyplneného dátumu splatnosti sú prezentované aj odchylné závery. Niektorí autori[3] uvádzajú, že je potrebné skúmať, aký by mal nesprávne vyplnený údaj dátumu splatnosti efekt na postavenie zmenkového dlžníka. Ak neskorší dátum splatnosti nemá negatívny efekt na práva zmenkového dlžníka, najmä na posun splatnosti a kratšiu dobu úročenia podľa čl. I § 48 ods. 1 bod 2 ZZŠ, čím je zmenkový dlžník povinný plniť nižšiu dlžnú sumu, potom aj dátum splatnosti vyplnený v rozpore so zmluvou o vyplňovacom práve by sa mal akceptovať (napr. namiesto dátumu splatnosti vyplývajúceho zo zmluvy o vyplňovacom práve, ktorý sa má vyplniť v rozmedzí od 17. novembra 2016 do 31. decembra 2016, bude na zmenke vyplnený dátum splatnosti 2. januára 2017). Uvedené však podľa týchto názorov neplatí, ak pri správnom vyplnení dátumu splatnosti (napr. namiesto dátumu splatnosti vyplývajúceho zo zmluvy o vyplňovacom práve, ktorý sa má vyplniť v rozmedzí od 17. novembra 2016 do 31. decembra 2016, bude na zmenke vyplnený dátum splatnosti 2. január 2019) by žalovaný (zmenkový dlžník) mohol úspešne namietať premlčanie zmenkovej sumy podľa čl. I § 70 ZZŠ. Sami autori však pripúšťajú, že zovšeobecniť prípustnosť odklonu od zmluvy o vyplňovacom práve nie je možné, t. j. treba ho vždy posudzovať individuálne. S uvedenými opačnými závermi nesúhlasíme z nasledujúcich dôvodov. Voči argumentu, že zmenkový dlžník bude povinný plniť dlžnú sumu nižšiu o úroky, je možné zase oponovať, že čím neskôr bude dátum splatnosti doplnený, tým neskôr môže zmenkový dlžník vzniesť námietku premlčania. Ďalej je potrebné uviesť, že zmenkový dlžník môže mať eminentný záujem na vyplnení údaja splatnosti v súlade so zmluvným dojednaním. Dátum splatnosti je totiž významný údaj, od ktorého sa odvodzujú ďalšie súvislosti týkajúce sa uplatňovania práv zo zmenky, pričom s tým úzko súvisia najmä prezentačné dni a protestačné dni. Zmenkový dlžník vychádzajúc zo zmluvne dohodnutého dojednania týkajúceho sa dátumu splatnosti je v legitímnom očakávaní, že dátum splatnosti na blankozmenke bude v súlade so zmluvou o vyplňovacom práve aj doplnený, pričom očakáva, že od uvedeného dátumu môže odvodzovať prezentačné dni, ako aj protestačné dni. To znamená, že nie je možné stotožniť sa s opačnými stanoviskami, že posunutie dátumu splatnosti v rozpore so zmluvou o vyplňovacom práve je v prospech zmenkového dlžníka. Len úzko vymedzené posudzovanie platenia výšky dlžnej sumy nie je namieste, ak sa neberú do úvahy ostatné zmenkové súvislosti týkajúce sa zložitej spleti zmenkových vzťahov odvíjajúcich sa od dátumu splatnosti, ako sú najmä prezentačné dni a protestačné dni. Predovšetkým však je potrebné zdôrazniť, že ak vychádzame z toho, že vyplňovacie právo má svoj základ v zmluve uzavretej medzi zmenkovým dlžníkom a majiteľom blankozmenky, potom platí zásada, že zmluvu je potrebné dodržať. Ak majiteľ blankozmenky zmluvu nedodrží a odchýli sa od nej, potom si musí byť vedomý rizika vadného uplatnenia vyplňovacieho práva. Ak majiteľ blankozmenky nesprávne vyplní dátum splatnosti bez ohľadu na to, že vyplní neskorší dátum splatnosti, než bol zmluvne dohodnutý, zastávame názor, že ide o kvalitatívnu vadu v uplatnení vyplňovacieho práva, a preto je námietka nesprávneho vyplnenia dátumu splatnosti zo strany zmenkového dlžníka opodstatnená.[4] Zmenkový dlžník by sa aj v tomto prípade úspešne ubránil voči plateniu zmenky námietkou nesprávneho vyplnenia údaja splatnosti.
…
Celé znenie článku nájdete na nižšie uvedenom zdroji.
Autor
JUDr. Branislav Jablonka PhD.
Zdroj
https://www.sak.sk/web/sk/cms/sak/bulletin/archiv/proxy/list/form/picker/event/page/10