Šport na Slovensku i keď sa niekedy zdá úspešný – skôr dotvára mozaiku príbuzných oblastí školstva, vedy a zdravotníctva – v kríze. Šport nie sú len populárne, vrcholové podujatia a súťaže športových odvetví, ale vo verejnom záujme je to resp. mal by byť aj šport pre všetkých, školský šport a pohybová aktivita obyvateľstva. Aj preto by sa šport v súčasnom poňatí, štruktúre a pre upadajúce výsledky mal vzdať neúspešných praktík a cez filozofickú kinantropológiu a sociokultúrny kontext nájsť racionálny a efektívny model.

Hlavné problémy

Východisku z krízy nepomohol ani dlho očakávaný zákon o športe č. 440/2015 Z .z. ,ktorý v úprimnej snahe o komplexný prístup nabalil na seba rôzne zadania a nakoniec aj byrokraciu. Postupne sa dostal pod politický tlak, čím sa otvorená a konštruktívna kritika takmer celej športovej obce a legislatívy väčšiny rezortov stala bezpredmetná, až nakoniec po vynútených novelizáciách stratil svoju podstatu. Je to signál volajúci po dôkladnej novelizácii alebo novom zákone.

Roztrieštené športové hnutie neakceptovaním vývoja športu vo svete i povrchným prístupom štátu a verejnej správy nespĺňa svoje poslanie v spoločnosti a neuspokojuje ani základné potreby obyvateľov po pohybovej aktivite a dôstojnej reprezentácii štátu. Súvisí to popri problémoch s legislatívou aj v nesystémovosti najmä ignorovaním základných dokumentov športu i Programu vlády SR 2016 -2020. Nefunkčnosťou Rady vlády pre šport a jej komisií sa pozastavilo centrálne angažovanie odborníkov z vedy a praxe čím sa uprednostnila, ale i preťažila štátna administratíva. Zanedbaním programu vlády, jej nadrezortného prístupu a kontroly sa tak otvoril priestor na presadzovanie skupinových záujmov.

Podobne dopadla aj koncepcia štátnej politiky športu 2012 – 2020, ktorá sa v skutočnosti skončila skôr ako začala. Nikto sa podľa nej neriadil ani na ňu neodvolal. Všetko podlieha akémusi „uponáhľanému“ marketingu, ktorý stačí nielen na ospravedlnenie chýb, absolutizáciu úspechov ale i priestor pre lobing.

Nesystémový prístup vidieť aj s najnovších rozhodnutí. Športové poukazy pre zdravotne znevýhodnené deti a šport pre všetkých do 14 rokov (zák. č. 440/2015 Z. z. – § 76 ods. 2) nahradili príspevky na šport detí do 18 rokov a športové poukazy do 23 rokov, na čo sa už poskytuje 15 % z príspevkov od štátu. Pôvodný zámer – pomôcť deťom zdravotne znevýhodneným a v športe pre všetkých – sa v takomto poňatí vytratil.

Namiesto ohlasovaného financovania cez jeden uzol pribudol k ministerstvu školstva Fond na podporu športu takmer aj s ministerstvom športu a financovaním infraštruktúry športu cez Slovenský olympijský a športový výbor, ktorý na to nemá kompetencie. Podobne nesystémovo a bez odborného a verejného pripomienkovania dopadol aj zákon k profesionálnym športovcom, ktorý je tak skôr proti ním, ako i Národný futbalový štadión s finančne nenásytným vysporiadaním. Riešením môže byť vytvorenie centra so všetkými kompetenciami tak ako sa v ČR pripravuje Národná agentúra športu.

Šport sa prezentuje len ako športové odvetvia, zväzy, kluby a ich úspechy. Dostáva sa do izolovanosti, stráca reflexiu, víziu a utápa sa vo vlastných chybách. Stráca sa členstvo, trpí výkonnosť, klesá záujem divákov a ubúdajú úspechy vo svete. Tým sa oslabuje jeho motivačný a výchovný vplyv i celý potenciál. Najväčšie zlyhanie športu na Slovensku a do sveta volajúci problém predstavuje šport pre všetkých. I keď je všade vo svete organickou súčasťou systému športu je u nás zaradený až kdesi za tzv. neuznané športy, kde spolu aj so školským športom dostali v roku 2019 zo štátneho rozpočtu na šport cca 1%.
Takto marginalizovaný šport pre všetkých a priori odsúdený k zániku nemal ani možnosť prezentácie a nenašiel už silu k integrácii a vyjadreniu v synergickej koncepcii a jej realizácii. Neustále je považovaný namiesto – nevyhnutnej súčasti zdravého životného štýlu – len za akúsi voľno – časovú zábavu ponechanú na zanedbané a upadajúce dobrovoľníctvo bez základnej podpory.

Šport a jeho podsystémy

Úspešnosť športu závisí od funkčnosti systému športu v spoločnosti, ktorej základom je vyváženosť oboch podsystémov – výkonnostného s vrcholovým a športu pre všetkých. Šport pre všetkých svojou nenáročnosťou má minimálne nároky na materiálne vybavenie (priestory, výstroj, a pod.) a pre outdoorové prostredie a jednoduché technické zručnosti je najefektívnejšou pohybovou aktivitou i nástrojom popularizácie politiky štátu, resp. jej zlyhania.

Šport pre všetkých je pojem známy vo svete viac ako 50 rokov. U nás má problémy dodnes. Možno aj z obáv mobilizujúceho výrazu – pre všetkých – (namiesto pre našich?!) i s nenáročnosťou v postavení a požiadavkách. Zrejme aj preto bol nahrádzaný inými názvami najmä: masový šport, rekreačný šport, voľnočasová aktivita a pod. až po súčasnosť kde sa po termíne šport pre všetkých mládeže (alogizmus) zachoval pojem šport pre všetkých so zameraním na mládež, čo je v podstate to isté.

Výkonnostný a vrcholový šport

Mladú generáciu u ktorej je dominantnou súčasťou životného štýlu, ešte dokáže, ako tak motivovať k pravidelnému výkonnostnému športovaniu. Športová reprezentácia svojou príťažlivosťou vytvára vzťah k národnému povedomiu je súčasťou politiky štátu i masovou zábavou, čím si udržiava v spoločnosti prednostné postavenie. Jednostranné zvýhodňovanie vo financovaní diferencovaním na uznané, neuznané a ďalšie skupiny je nielen proti verejnému záujmu i ústavnosti, ale šport stále viac atomizuje a neustále viditeľnejšie škodí aj vrcholovému športu.

Od športu pre všetkých je výkonnostný aj vrcholový šport v priamej pôsobnosti (zdravotnej, sociálnej atď.) pre svoju náročnosť na výkon i zabezpečenie menej efektívny. Vyššie náklady a náročnosť ho oprávňujú k väčšej avšak nie k výlučnej podpore od štátu. Športové zväzy a športové organizácie vhodné pre šport pre všetkých by sa mu mali adekvátne venovať. Nie jednorazovými akciami, ale pravidelnou činnosťou v kluboch resp. oddieloch či už u mládeži ktorá sa nedostala do výkonnostnej starostlivosti (aj pre iné záujmy), ako i dospelých a seniorov svojich bývalých aktívnych členov a ďalších záujemcov. Táto činnosť by mala byť dôležitým kritériom pre poskytovanie finančných príspevkov.

Prepojenie na šport vo svete

Šport vo svete sa rozvíja v súlade so svetovými a európskymi dokumentami o športe a závermi medzinárodných športových organizácií prijatých na ich najvyšších orgánoch s účasťou zástupcov zúčastnených krajín, ktoré si ich rozpracujú do svojich podmienok. U nás je to pomaly vzácnosť. Napríklad ostatné zasadnutie ministrov pre šport (MINEPS VI, Kazaň 2017) s orientáciou na: integritu, inklúziu a intervenciu vlád. Integrita u nás prevažne chápaná len, ako osobná nezvládla integritu územnú a tým i štruktúru športu v regiónoch. Namiesto inklúzie obyvateľstva športovaním čo najširších vrstiev, prevláda exklúzia venovaniu sa len minoritnej skupine (6% obyvateľstva Eurobarometer 2018). Intervencia vlády končí už len neplnením programu vlády v športe nehovoriac o medzirezortnej koordinácii. Aj aktuálny Strategický plán ENGSO (Európske mimovládne športové organizácie) na roky 2020-2023 schválený 14.-16.6.2019 , ktorý sa opiera najmä o rozvoj športu pre všetkých nenachádza u nás odozvu. Zanedbanie najviac pociťujú nie odstrčené zbytky organizácií športu pre všetkých – čím by to mohlo byť zametené pod koberec – ale celé obyvateľstvo naše deti, rodičia, starí rodiča – my všetci.

Zotrvávanie prekrývaním symbolickými dotáciami a kampaňovitosťou v športe pre všetkých vytvára o Slovensku vo svete (medzinárodné akcie, oficiálne štatistiky) obraz zaostalej krajiny s nepochopením významu športu. Zanedbávanie má negatívne dopady na celý sociokultúrny systém, ekonomiku štátu a kvalitu života obyvateľstva. Je to vážny politický a spoločenský problém, ktorému by si mali plne venovať štátne a verejnoprávne orgány, ako i športová veda, médiá a všetky športové organizácie.

Niektoré východiská pre náš šport

Východisko sa ukazuje v koncepcii športu do novej dekády s programom akceptujúcom podmienky a potreby spoločnosti za podpory komplexnej reformy športu. Šport si musí svoje poňatie zosúladiť so svetovým športom a usporiadaným politickým systémom s vyjadrením miesta, postavenia a funkcie v spoločnosti od centra cez regióny, obce, školy, pracoviská až po zdravý životný štýl obyvateľov.

Reforma by mala aktualizovať legislatívu, inštitucionalizovať vedu a vzdelávanie, skvalitniť lekársku starostlivosť, zaviesť programové financovanie, popularizovať osvetu s pohybovou gramotnosťou, vytvoriť komplexnú organizačnú štruktúru, proporcionálnu infraštruktúru, realistický informačný systém, cez otvorený a trvalý dialóg celej športovej obce nahradzujúci pretrvávajúcu izolovanosť.
Získané skúsenosti a reálny pohľad na náš neustále upadajúci šport môžu byť východiskom programu novej vlády spoluvytváraného s pomocou odborníkov z praxe i akademickej obce zo všetkých oblastí a to i z vrcholového a výkonnostného športu, ako i športu pre všetkých. Komplexný prístup a spoločné úsilie, môžu byť základom novej koncepcie športu i jej úspešnej realizácii.

STANISLAV MORAVČÍK 

„Celý život sa venujem športu, predovšetkým športu pre všetkých v čom sa snažím hľadať radosť, spokojnosť aj s možnosťou byť užitočný pre každého. V súčasnosti pôsobím v Slovenskom bežeckom spolku (SBS) a Asociácii športu pre všetkých SR (AŠPV SR) kde sa podľa dostupných možností a podmienok snažíme zo všetkých síl aspoň udržať šport pre všetkých v povedomí spoločnosti. Po zrušení pracovných miest v športe pre všetkých – asi pred desiatymi rokmi – už len, ako dobrovoľník dôchodca.“ 

Stanislav Moravčík

Zdroj: http://www.ucps.sk/Nas_sport_potrebuje_radikalne_zmeny