Súčasný stav diskusie a najmä
prijímaných opatrení pre zvládnutie pandémie nepochybne postavilo nie
len pre odbornú ale aj pre laickú verejnosť viacero zásadných otázok a
to najmä pre úlohy štátu a jeho miesto pri prijímaní zásadných opatrení.
V stručnosti exkurz do právnej úpravy po zániku sústavy národných
výborov, ktoré v pozícii miestnej štátnej správy pôsobili až do prijatia
zákona o obecnom zriadení č. 369/1990 Zb. v platnom znení.
Citovaný zákon o obecnom zriadení vytvoril duálnu sústavu verejnej
správy na troskách národných výborov, keď obce a mestá v Slovenskej
republike boli reprezentované obecnými zastupiteľstvami, starostami /
primátormi, a na druhej strane vznikla široko rozvetvená sústava
miestnej štátnej správy, ktorú prezentovali predovšetkým okresné úrady v
počte 38, obvodné úrady v počte 121 a 17 špecializovaných druhov
štátnej správy zriadené na základe dožívajúceho územnosprávneho členenia
SR, t.j. okresov v počte 38 a 3 krajských národných výborov, pričom
osobitná úprava je pre Hlavné mesto SR Bratislavu a mesto Košice.
Zásadným prelomom proti existujúcemu stavu, ktorý prezentovala
roztrieštená miestna štátna správa bol v roku 1996 prijatý zákon č. 222/1996 Z. z. a tiež zákon č. 221/1996 Z. z..
Pozornosť teba upriamiť len na zákon č. 222/1996 Z. z.,
ktorý v danej časovej realite uskutočnil miestnu koncentráciu štátnej
správy, keď pod okresné úrady subsumoval všetky špecializované štátne
správy s výnimkou daňových a policajných orgánov s cieľom sprehľadniť
sústavu orgánov verejnej správy predovšetkým pre jeho adresáta, t.j. pre
občanov SR a právnické osoby pôsobiace na území SR, tak aby boli
pokryté rozhodujúce funkcie orgánov verejnej správy pre všetky
alternatívy, ktoré sa v živote štátu vyskytnú nielen v čase mieru, ale
aj mimoriadnych situácii.
Okresné úrady v danom prípade boli
nie len pôsobiace paralelne popri organizácii ústrednej štátnej správy,
teda ústredné orgány štátnej správy priamo oslovovali okresné úrady a
postavenie štatutárneho zástupcu okresných úradov malo za základnú úlohu
a cieľ koordinačnú funkciu na príslušnom území okresu voči občanom,
právnickým osobám a tiež voči ústredným orgánom štátnej správy i
krajským úradom.
Uvedený model bol zrušený na základe zásadnej novelizácie zákona č. 222/1996 Z. z.
a to tým spôsobom, že okresné úrady boli zrušené, boli nahradené
sústavou 50-tich obvodných úradov bez právnej subjektivity, pričom tieto
úrady nekopírovali územnosprávne členenie SR, ktoré bolo zavedené
zákonom č. 221/1996 Z. z..
Následne keď sa preukázal model obvodných úradov a následných vznik
špecializovanej štátnej správy z odborov okresných úradov ako nefunkčný
postupne nastal proces obnovovania, kreovania okresných úradov v
pôvodnom konštrukte len s tou výnimkou, že v podmienkach Hlavného mesta
Bratislava vznikol jeden okresný úrad, rovnako tak aj v podmienkach
mesta Košice jeden okresný úrad.
V súčasnosti je možné
konštatovať, že prenos niektorých kompetencií zo zrušených okresných
úradov na obce a mestá práve pre také citlivé oblasti ako sú mimoriadne
situácie medzi ktoré patrí pandémia vytvoril stav, keď sa vyžaduje
zvýšené úsilie oboch častí verejnej správy, teda miestnej štátnej správy
a obcí a miest, aby sa prekonali disproporcie pri umelom prekonávaní
kompetenčných otázok.
Starostovia a primátori obcí a miest SR
majú unisono jednoznačne známu realitu, že to čo nie je upravené pre
oblasť činnosti miestnej štátnej správy patrí obciam.
Až po
tomto exkurze je možné polemizovať s oprávnenosťou záverov publikovaných
v dennej tlači, konkrétne v denníku SME dňa 17.04.2020 na strane 11 s
bývalým splnomocnencom vlády SR Viktorom Nižňanským o jeho názore, keď
kladie rečnícku otázku či bude štát ochotný vzdať sa moci, ktorú vsunul
pod základný názov článku „Všemohúci štát sa vyčerpal“.
Pri
zrušení okresných úradov bývalý vládny zmocnenec stál od počiatku pri
zrode. Už v tom čase vo svojom projekte decentralizácie určil limity
moci štátu a zároveň limity pre obce a mestá, ale bez náležitého
finančného krytia. Uvedený projekt tak ako bol postupne uvedený do
života a mal krátku životnosť len determinoval slabosť miestnej štátnej
správy pre mimoriadne situácie. Aj preto je na mieste otázka či vyčerpal
štát projekt zrušenia okresných úradov a zriadenia obvodných úradov,
projekt Viktora Nižňanského, alebo až projekt Koronavírus.
Na
takto položenú otázku dávajú odpoveď udalosti, ktoré v tejto mimoriadnej
situácii sú, keď sa ukazuje, že len silná organizačná jednotka dokáže
zvládnuť bez chaotických prvkov túto pandémiu a ukazuje sa, že
koordinačná funkcia prednostov okresných úradov a tiež aj krajských
úradov (ak je mimoriadna situácia nad rámec jedného okresu) bola tým
konštrukčným momentom, keď prednosta koordinoval všetky odbory okresného
úradu tak, aby sa sústredili sily i finančné prostriedky na zvládnutie
mimoriadnej situácie. Aj preto neobstojí súčasný stav, že ministerstvo
zdravotníctva a pod neho podliehajúce subjekty vie vybaviť pracovníkov
zdravotníctva príslušnými zdravotnými prostriedkami a domovy sociálnej
starostlivosti (bývalé domovy dôchodcov) vzhľadom na to, že sú pod
gesciou ministerstva sociálnych vecí a rodiny, túto prioritu nemajú.
Z uvedeného teda vyplýva, že keď pozeráme na ústavu SR konštruktívnym
pohľadom, z ktorej vyplýva, že všetci sú si pred zákonom rovní a štát
môže konať len na základe zákona sa ponúka záver, že štát sa nevyčerpal,
ale štát bol oslabený nezmyselnou rekonštrukciou štátnej správy
prezentovanú zrušením okresných úradov podľa zákona č. 222/1996 Z.z..
Dávam do pozornosti, že prednostovia okresných úradov boli menovaný
vládou SR , účty skladali vláde SR a vláda SR mohla sa oprieť o
funkčnosť zákona č. 222/1996 Z.z., čo sa potvrdilo pri zvládnutí povodňových situácii v časovom úseku rokov 1996 – 1998.
Zlepšovať v činnosti miestnych orgánov štátnej správy je vždy tvorivý
priestor, ale znefunkčňovanie nastaveného modelu, ktorý vo svojom
zákonnom vyjadrení mal aj poistku v tom slova zmysle, že pre všetky
okresné úrady bol stanovený časový rámec dvoch kalendárnych rokov, aby
sa vyhodnotila opodstatnenosť modelu ako celku a územného riadenia
osobitne. K tomuto vyhodnoteniu nedošlo, ale nastúpil prvok deštrukcie
od roku 2004, ktorý následne ukázal svoju neživotaschopnosť.
Záverom sa žiada poznamenať, že múdry sa učí na chybách iných subjektov
s tým, že aby sa pochybenia z minulosti neopakovali pre súčasnosť
napríklad cez pôdu Únie miest ako nového subjektu popri Združení miest a
obcí (ZMOS).
Poznámky
Autor
JUDr. Marián Ševčík CSc.