Úvod
Príslušníci Policajného zboru v dôsledku zabezpečenia ochrany spoločnosti a osobitne jej jednotlivcov disponujú taxatívne vymedzeným súborom oprávnení, ktoré na dennej báze používajú pri vykonávaní služobnej činnosti a plnení úloh Policajného zboru. Niektoré v sebe obsahujú aj kontrolné prvky, presne ako tomu je aj pri oprávnení na zastavovanie a prehliadku dopravného prostriedku. Uvedené oprávnenie má v podstate dve aliney, pričom každá z nich v sebe obsahuje iný cha- rakter vykonávanej činnosti, konkrétne zastavenie dopravného prostriedku a pre- hliadku dopravného prostriedku. Nikde však nie je striktne vymedzené, že uvedené oprávnenia príslušník Policajného zboru je povinný zrealizovať vždy spoločne obi- dve. Právny rámec mu umožňuje vybrať jednu z predmetných činností, teda zasta- venie alebo prehliadku dopravného prostriedku, alebo v logickej postupnosti obi- dve možnosti za sebou za predpokladu splnenia zákonných podmienok. Uvedený príspevok bude analyzovať výlučne len jednu z činností, a to zastavenie dopravného prostriedku v kontexte aktuálnej judikatúry a komparačných aspektov vybraných členských štátov EÚ. Aplikačné problémy zdôrazňujú aj pohľadu garancie právnej ochrany policajtov, že jednotný výklad a realizácia uvedeného oprávnenia je pre samotnú prax nevyhnutná.
Analýza oprávnenia na zastavovanie dopravného prostriedku
Právnym základom pre oprávnenie na zastavovanie a prehliadku dopravného prostriedku je v prvom rade:
- − § 23 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpi- sov (ďalej zákon o Policajnom zbore),
- − § 63 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestne premávke v znení neskorších predpisov (ďalej zákon o cestnej premávke).
Oprávnením policajta rozumieme zákonný prostriedok, ktorý využíva pri pl- není úloh Policajného zboru podľa § 2 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v rámci svojej pôsobnosti, za predpokladu, že sú splnené zákonné podmienky a spô- sobom ustanoveným v uvedenom zákone. Z hľadiska zaradenia oprávnenia na za- stavovanie dopravného prostriedku ide o všeobecné oprávnenie, keďže ním dispo- nuje každý príslušník Policajného zboru a predstavuje nielenže frekventované používanie, ale zároveň je realizované viacerými službami pri hliadkovej službe (služba dopravnej polície, poriadkovej polície), tzn. pre jeho použitie nie je po- trebné ani špeciálne zaradenie, ani špeciálne miesto výkonu služobnej činnosti a ani špeciálne povolenie, prípadne preškolenie. V rámci kategorizácie podľa predmetu, ktorý má byť dosiahnutý aplikáciou uvedeného oprávnenia, patrí medzi také, kto- rými sa zabezpečuje priestor, resp. miesto (ak predstavuje predchádzajúci krok pred vykonaním prehliadky dopravného prostriedku) alebo oprávnenie na získavanie potrebných informácií, resp. poznatkov.2
Ak pozeráme na zastavovanie dopravného prostriedku širších súvislostiach, ne- pochybne ho zaraďujeme aj do kontrolných činností vykonávaných príslušníkmi Policajného zboru. Policajt pri zastavovaní dopravného prostriedku je povinný brať do úvahy splnenie zákonných a formálnych požiadaviek, ale aj bezpečnostných pra- vidiel, tzn. dbať na bezpečnosť svoju vlastnú, ako aj bezpečnosť kontrolovanej osoby. Okrem kontrolných prvkov samotné zastavovanie dopravných prostriedkov plní aj významnú preventívnu funkciu, ktorej cieľom je zvýšenie bezpečnosti na cestnej premávke a pozemných komunikáciách.
Podľa § 23 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších pred- pisov je policajt oprávnený dávať pokyny na zastavenie dopravného prostriedku, zakázať jazdu, plavbu alebo let na nevyhnutne potrebný čas alebo prikázať smer do- pravného prostriedku pri plnení úloh vyplývajúcich zo zákona č. 171/1993 Z. z o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov.
Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov rozumieme pod zastavením vozidla prerušenie jazdy z dôvodu nezávis- lého od vôle vodiča. Z toho vyplýva, že vodič je nútený zastaviť vozidlo bez pred- chádzajúceho plánu a z nešpecifikovaného dôvodu mimo jeho rozhodnutia. Takým môže byť aj uposlúchnutie pokynu policajta na zastavenie vozidla. Zastaviť teda môže policajt len také vozidlo, ktoré je v pohybe a nie vozidlo, ktoré je napr. zapar- kované.3
Legálna definícia dopravného prostriedku v zákonoch upravujúcich cestnú pre- mávku alebo prevádzku vozidiel v cestnej premávke v aktuálnej právnej úprave ab- sentuje. Určitú podporu nachádzame v zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, v ktorom je nielenže precizované, čo rozu- mieme dopravným prostriedkom, ale aj novým dopravným prostriedkom. Podľa § 11 zákona o dani z pridanej hodnoty je dopravným prostriedkom:
− Pozemné motorové vozidlo so zdvihovým objemom motora viac ako 48 cm3 alebo s výkonom väčším ako 7,2 kW určené na prepravu osôb a nákladov,
− Plavidlo dlhšie ako 7,5 m určené na prepravu osôb a nákladov,
− Lietadlo, ktorého štartovacia hmotnosť je väčšia ako 1 550 kg, určené na prepravu osôb a nákladov.
− Podľa § 11 ods. 12 zákona o dani z pridanej hodnoty je novým dopravným prostriedkom:
− pozemné motorové vozidlo spĺňajúce kritéria vyššie uvedené, ak nemá najazdených viac ako 6 000 km alebo v čase jeho dodania neuplynulo šesť mesiacov od jeho prvého uvedenia do prevádzky,
− plavidlo v súlade s vyššie uvedenými kritériami, ak nebolo prevádzkované na vode viac ako 100 hodín alebo v čase jeho dodania neuplynuli tri mesiace od jeho prvého uvedenia do prevádzky,
− lietadlo s vyššie uvedenými splnenými kritériami, ak nenalietalo viac ako 40 prevádzkových hodín alebo v čase jeho dodania neuplynuli tri mesiace od jeho prvého uvedenia do prevádzky.
Napriek tomu, že v inom právnom predpise nie je expressis verbis uvedený po- jem dopravný prostriedok, je potrebné mať na zreteli, že vyššia uvedená definícia má primárne význam pre daňové účely a nemožno ju striktne akceptovať.
Zovšeobecnene je dopravný prostriedok taký prostriedok, ktorý umožňuje pre- pravovať osoby, zvieratá a veci. Podľa § 2 zákona č. 106/2018 Z. z. o prevádzke vo- zidiel v cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov rozumieme pod vozidlom:
- − motorové vozidlo (pohybuje sa vlastnými prostriedkami na základe vlast- ného pohonu) navrhnuté a vyrobené na prevádzku v cestnej premávke,
- − nemotorové vozidlo navrhnuté a vyrobené na prevádzku v cestnej premávke(bez vlastného pohonu),
- − zvláštne vozidlo (napr. kolesové traktory, prípojné vozidlá za traktory, pracovné stroje samohybné, snežné skútre, a pod.)
Zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke precizuje v § 2 motorové a nemotorové vozidlo, konkrétne motorovým vozidlom je nekoľajové vozidlo poháňané vlastným motorom s výnimkou prípadov vymedzenia chodca ako účastníka premávky podľa § 2 ods. 1 písm. f) tohto zákona a trolejbus. Nemotorovým vozidlom rozumieme prípojné vozidlo, vozidlo pohybujúce sa pomocou ľudskej sily alebo zvieracej sily opäť s výnimkou prípadov definície chodca, samovyvažovacie vozidlo a bicykel vy- bavený pomocným motorom so zdvihovým objemom valcov nepresahujúcim 50 cm3 s konštrukčnou rýchlosťou neprevyšujúcou 25 km h-1 alebo bicykel vybavený pomocným elektrickým motorom s trvalým menovitým výkonom do 0,25 kW, ktorého výkon sa progresívne znižuje a nakoniec sa preruší, keď vozidlo dosiahne rýchlosť 25 km h-1 alebo keď vodič prestane šliapať do pedálov. Z pohľadu realizá- cie oprávnenie na zastavenie dopravného prostriedku je nutná nepísaná zákonná podmienka, že vozidlo musí byť v čase zadania pokynu policajtom v pohybe, teda nemožno uplatniť takéto oprávnenie na vozidlo, ktoré stojí, alebo je zaparkované.
Podľa zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov je účastník cestnej premávky, ktorý sa jej priamo zúčastňuje, povinný dodržiavať pravidlá cestnej premávky a teda aj rešpektovať pokyn policajta, výzvu alebo jeho príkaz súvisiaci s výkonom jeho oprávnení pri dohľade nad bezpečnosťou a plynu- losťou cestnej premávky, strpieť výkon jeho oprávnení, ako aj oprávnenia na zasta- venie a prehliadku dopravného prostriedku vykonávané podľa zákona o Policaj- nom zbore. Dohľad vykonávajú hliadky, ktoré sú zložené spravidla z policajtov služby dopravnej polície Policajného zboru, služby poriadkovej polície Policajného zboru, služby železničnej polície
Policajt pri realizovaní služobnej činnosti a vykonávaní oprávnenia na zastavo- vanie dopravného prostriedku plní zverené úlohy Policajného zboru taxatívne uve- dené v § 2 zákona o Policajnom zbore, a to v danom prípade napr. dohliada na bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky, odhaľuje priestupky a zisťuje ich páchate- ľov, spolupôsobí pri zabezpečovaní ochrany civilného letectva, dohliada na bezpeč- nosť a plynulosť železničnej dopravy v obvode železničných dráh a pod.
Oprávnenie na zastavovanie dopravného prostriedku taktiež predstavuje zásah do práv a slobôd človeka a preto jeho právne zakotvenie v zákone o Policajnom zbore má bez akýchkoľvek pochybností opodstatnenie. Policajt je povinný obme- dziť slobodu pohybu osobe len na nevyhnutne potrebný čas, a následne po vyko- naní oprávnenia prepustiť dopravný prostriedok, ak neexistujú na to iné zákonné obmedzenia. Príslušník Policajného zboru pri vykonaní oprávnenia na zastavova- nie dopravného prostriedku rešpektuje zásady taktnosti, slušnosti, bdelosti, ostra- žitosti a žiadnym spôsobom neznižuje dôstojnosť účastníka cestnej premávky, prí- padne iných osôb.
Policajt môže zastaviť dopravný prostriedok ako uvádzame podľa § 23 zákona o Policajnom zbore. Obdobné oprávnenie mu však poskytuje aj zákon o cestnej premávke. Pri dohľade nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky je poli- cajt podľa § 69 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke oprávnený
− zakázať vodičovi jazdu na nevyhnutne potrebný čas alebo mu prikázať smer jazdy, ak to vyžaduje bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky,
– zakázať vodičovi jazdu po diaľnici a vyzvať ho, aby opustil diaľnicu na naj- bližšom výjazde alebo vozidlo odstavil na parkovisku, ak vozidlo nedosahuje stanovenú rýchlosť,
– požadovať predloženie dokladov ustanovených na vedenie a premávku vo- zidla a na dopravu osôb a nákladu,
– vyzvať vodiča, aby sa podrobil vyšetreniu, či nie je ovplyvnený alkoholom alebo inou návykovou látkou, alebo liekmi, ktoré môžu znížiť jeho schopnosť bezpečne viesť vozidlo,
– kontrolovať technickú spôsobilosť vozidla a úplnosť jeho výstroja a výbavy alebo vyzvať vodiča, aby sa podrobil takejto kontrole, ako aj porovnať údaje uvádzané v osvedčení o evidencii časti I alebo časti II, evidenčnom do- klade vydanom v cudzine alebo technickom osvedčení vozidla s údajmi na vozidle,
– merať rozmery a hmotnosti vozidla,
– kontrolovať dodržiavanie povinností účastníka cestnej premávky alebo iných osôb podľa zákona o cestnej premávke.
Pri voľbe taktiky vykonania zastavenia dopravného prostriedku vychádza policajt zo zákona o cestnej premávke, vyhlášky MV SR č. 9/2009, ktorou sa vykonáva zákon o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ako aj inter- ných predpisov. Podľa § 63 zákona o cestnej premávke je policajt oprávnený dávať pokyn na zastavenie vozidla, avšak aj daný postup má jasné pravidlá. Uvedené zna- menie musí dať včas, jasne a zreteľne s ohľadom na aktuálne okolnosti cestnej pre- mávky, aby vodič mohol bezpečne zastaviť vozidlo a zároveň aby nedošlo k ohro- zeniu cestnej premávky.
Postup zastavovania vozidla závisí od aktuálnej viditeľnosti, času, stavu cesty, poveternostných podmienok, situácií na cestnej premávke, bezpečnosti prípadne ostatných individuálnych okolností. Napr. zastavené vozidlo v nočnej dobe by malo byť na osvetlenom mieste alebo v zastavanej obci tak, aby bolo viditeľné pre ostat- ných účastníkov cestnej premávky. V statickej situácii dáva policajt znamenie na zastavenie vozidla:
- − zdvihnutím ruky alebo
- − zdvihnutým zastavovacím terčom
- − svietidlom vyžarujúcim svetle červenej farby, ktorým pohybuje v hornom polkruhu.
Popri uvedenom dávaním pokynu policajt druhou rukou ukazuje miesto, kde má vozidlo zastaviť a súčasne ustupuje na ten kraj cesty, kde má zastaviť.
V rámci dynamického zastavenia z idúceho služobného vozidla môže policajt:
- − kývaním ruky zvisle hore a dolu
- − vysunutým zastavovacím terčom
- − rozsvietením nápisu STOP umiestneného na vozidle.
Ak si to situácia vyžaduje a policajt potrebuje zdôrazniť jeho pokyn, použite zvláštne výstražné svetlo, prípadne dá aj zvláštne zvukové znamenie. Zákonnou podmienkou ich použitia je povinnosť mať absolvované také oprávnenie v služob- nom kupóne zapísané kódom “RS”, aby policajt mohol legálne využiť VRZ na zasta- venie iného motorového vozidla a využiť na právo prednostnej jazdy.
Pokyn na zastavenie možno dať pri dynamickej situácii pred zastavovaným vo- zidlo, ale aj za ním a to tak, aby bola garantovaná bezpečnosť osôb a bolo to zrejmé účastníkovi cestnej premávky, voči ktorému pokyn na zastavenie dopravného pro- striedku smeruje. Ak disponuje služobné motorové vozidlo záznamovým systém na dokumentovanie činnosti policajta, pri zastavení vozidla dbá, aby bolo umož- nené jeho využitie. Ak však chýba akýkoľvek kamerový záznam o skutku alebo iný relevantný hmatateľný dôkaz (napr. fotografia), platí princíp prezumpcie správ- neho postupu správneho orgánu a teda za objektívne dôkazy považujeme aj listinné dôkazy, napr. správu o objasňovaní priestupku, úradné záznamy policajtov a pod. Povinnosť zdokumentovať dopravnú situáciu pri zastavovaní motorového vozidla kamerovým systémom, fotografiou alebo inými technickým spôsobom policajnej hliadke neukladá žiadny zákon.4
Z hľadiska príspevku je relevantný aj postup policajta, po zastavení vozidla. V prvom rade vykoná kontrolu dopravného prostriedku z vonka, spravidla z pravej strany vozidla pričom neustále vizuálne sleduje správanie osôb nachádzajúcich a vo vozidle. Požiada vodiča o vypnutie motora. Bezprostredne po zastavení doprav- ného prostriedku oznámi vodičovi dôvod zastavenia (môže to byť aj len základná kontrola, osobitná kontrola, teda nie je povinnosť špecifikácie porušenia konkrét- nej právne normy) a vyžiada si predloženie predpísaných dokladov na vedenie a prevádzku vozidla. Neustále je policajt povinný sledovať správanie ostatných osôb vo vozidle, ako aj správanie sa samotného vodiča a jeho ruky. Ak sa vodič dopustil priestupku, na jeho prejednanie ho policajt vyzve, aby vystúpil z vozidla s tým, že následne s ním jedná na bezpečnom mieste, ak je to možné, pred dostupným zá- znamovým systémom, čo je efektívne z pohľadu zdokumentovania.
Policajt je oprávnený po zastavení kontrolovať napr.:
- a) platnosť predložených dokladov predpísaných na vedenie a prevádzku vo- zidla, ako aj dokladu totožnosti,
- b) údaje o vozidle v dokladoch a porovná ich s údajmi na vozidle, aj v prípade prevážaného vozidla alebo pracovného stroja a pokiaľ nevie nájsť identifi- kačné číslo vozidla VIN, zistí to v Európskej databáze identifikácií vozidiel,
- c) či vodič nie je ovplyvnený alkoholom a inou návykovou látkou alebo liekom,
- d) spôsobilosť a technickú spôsobilosť vozidla, úplnosť a stav jeho výstroja a povinnej výbavy, uloženie a upevnenie nákladu, a podobne.
Predovšetkým je dôležité uviesť, že v cestnej premávke orgány Policajného zboru zabezpečujú plynulosť a bezpečnosť cestnej premávky uplatňovaním opráv- není uvedených v zákone a vykonávacích predpisoch. Zákon ani vykonávacie pred- pisy nepredpokladajú zneužívanie jeho ustanovení, avšak z dôvodu, aby nevzniklo podozrenie, že sa tak predsa len nestalo, musia byť oprávnenia policajta na úseku plynulosti a bezpečnosti cestnej premávky (a rovnako tak i na iných úsekoch čin- nosti) používané striktne v súlade so zákonom. Zo znenia zákona o cestnej pre- mávke vyplýva nielen to, že upravuje práva a povinnosti osôb v súvislosti s cestnou premávkou, pôsobnosť orgánov verejnej správy na úseku organizácie riadenia cest- nej premávky, ale aj to, že sa v súlade so zásadou právneho štátu uvedeného v čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky nepoužije svojvoľne a dokonca v rozpore s vý- znamom a účelom zákona.
Avšak napriek jasnému vymedzenie uvedeného oprávnenia policajta je zvláštne, že sa pri analýze vybraných rozsudkov a úradných záznamov stretávame s určitými aplikačnými problémami. Práve na základe nich som sa rozhodla zana- lyzovať výlučne prvú alineu, a teda len zastavenie dopravného prostriedku bez pre- hliadky dopravného prostriedku, s ktorou sa úzko spája taktiež rozsiahle penzum nezrovnalostí a otázok.
Význam problémom je nesprávne pochopenie, kedy môže policajt vykonať oprávnenie na zastavenie dopravného prostriedku. Je absolútne mylné, bez akého- koľvek zákonného podloženia tvrdenie, že príslušník Policajného zboru môže dať pokyn na zastavenie dopravného prostriedku len pri vykonaní služobného zá- kroku5. V porovnaní s inými krajinami by takéto vysvetlenie zákona bolo vysoko nad rámec legálnej úpravy a obmedzovalo by to možnosť príslušníka Policajného zboru vykonať dané oprávnenie pri plnení úloh Policajného zboru a jeho služobnej činnosti. Tu je dôležité pochopiť rozdiel medzi služobnou činnosťou a služobným zákrokom a najmä, že dané pojmy nie sú v žiadnom prípade synonymá.6 A možno práve absencia pochopenia uvedených terminologicky rozdielnych aktivít dokáže eliminovať nesprávny výklad a často nadbytočnú činnosť policajtov pri zastavovaní dopravného prostriedku a odôvodňovaní takéhoto zastavovania v úradnom zá- zname.
Uvedieme niekoľko prípadov. Krajský súd Košice uvádza v svojom rozhodnutí, že dôvodom na vykonania oprávnenia na zastavovanie a prehliadku dopravného prostriedku bolo, že vodičovi nesvietilo ľavé zadné obrysové svetlo.7 V ďalšom ko- naní ohľadom nezákonnosti postupu policajtov pri zastavovaní motorového vo- zidla je uvedené, že hliadka zastavila dopravný prostriedok pretože vodič nedal zna- menie o zmene jazdy, čím sa dopustil priestupku na úseku cestnej premávky. Okrem uvedeného súd v svojom odôvodnení neustále spája zastavovanie doprav- ného prostriedku s vykonaním služobného zákroku, na ktorý bol zákonný dôvod, keďže účastník cestnej premávky sa dopustil priestupku.8 Najvyšší súd SR dokonca v odôvodnení uvádza síce na jednej strane argumentačne logické vyjadrenie, že hliadka PZ pri plnení úloh PZ pri realizácií dohľadu nad bezpečnosťou a plynulos- ťou cestnej premávky má oprávnenie kontrolovať účastníka cestnej premávky alebo iné osoby. Na druhej strane však konštatuje:“ služobný zákrok policajta zákon po- voľuje aj za situácie, keď je dôvodné podozrenie z páchania priestupku. Žalobkyňa bola priestupkovo postihnutá za nerešpektovanie pokynov hliadky. Okolnosť, že za- registrovala pokyn na zastavenie až po tom, ako ju policajné vozidlo predbehlo, je irelevantná, keďže jej povinnosťou bolo sledovanie situácie v cestnej premávke aj za vlastným motorovým vozidlom (§ 4 ods.1 písm. c/ zákona č. 8/2009 Z.z.). Zastavenie vozidla až po vynútení si jeho splnenia (až keď hliadka dosiahla úroveň rýchlosti ža- lovanej), bolo preto vyhodnotené ako priestupok v súlade so zákonom.“ 9 V inom konaní taktiež Najvyšší súd SR uvádza, že hliadka PZ na základe plnenia povinností vyplývajúcich zo zákona o Policajnom zbore je oprávnená zastaviť motorové vo- zidlo, pričom v tomto prípade bola osoba zastavená na základe zistenia priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, osoba nebola pripútaná bezpeč- nostným pásom a následne nereagovala na výzvu zastavenie vozidla, ktorá mu bola dávaná pomocou svetelného a zvukového výstražného znamenia. Príslušníci PZ konali v súlade so zákonom, so služobnou prísahou, na veci nemali iný záujem a vy- konávali iba svoju služobnú povinnosť.10
Výňatkom z jedného rozhodnutia je aj takéto konštatovanie: „ Logicky sa preto natíska otázka, v čom spočíva činnosť hliadky PMJ PZ OPP KR PZ, ak vozidlo, kto- rého spôsob jazdy ani správanie vodiča nejavia žiadne známky spáchania, či dopúš- ťania sa priestupku, je vytipované ako vozidlo potenciálneho priestupcu a je náhle, z popudu hliadky a jej vlastnej úvahy, objektom prenasledovania. Ak dôvod spočíval v skutočnosti, ktorá má ostať utajená, alebo z iných neznámych dôvodov, mala hliadka v súlade so zákonom postupovať pri zasahovaní proti potenciálnemu prie- stupcovi a vozidlo tohto zastavovať a zastaviť v súlade s citovaným ustanovením § 13 ods. 1, 2 Vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 9/2009 Z. z. z 20. de- cembra 2008, ktorou sa vykonáva zákon o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov.11 Dokonca prezentuje, že také konanie vyvoláva pochybnosti o dôvodnosti a účelnosti postupu policajtov. Takýchto právnych názorov a vyjad- rení nachádzame viacero. Pričom logicky negatívnym dopadom je limitácia zákon- nej činnosti policajtov, ktorá sa prejavuje aj v úradných záznamoch. Konajú v sú- lade s postupmi, ktoré odporúčajú súdy, avšak zákon nám uvádza niečo iné. Na poslednom prípade je relevantná logická argumentácia, a to, že v prvom rade poli- cajt pri vykonávaní služobnej činnosti nekoná z vlastného popudu a objekty nepre- nasleduje. Podľa § 8 ods. 3 zákona o Policajnom zbore, policajt vykonáva činnosť spojenú s plnením úloh podľa zákona o Policajnom zbore alebo iných všeobecne záväzných predpisov.
Z § 23 ods. 1 zákona o Policajnom zbore nikde nevyplýva, že uvedené oprávne- nie môže policajt realizovať len pri vykonaní služobného zákroku, v celej aliney sa nevyžaduje odôvodnenie, ktoré musí uviesť, aby mohol vôbec uplatniť takéto oprávnenie. Uvedené usmerňovanie možno označiť za zbytočne formalizované a byrokratické voči policajtovi, ktorý dané oprávnenie na zastavovanie dopravného prostriedku použije a dokonca daný výklad je značne nad rámec zákona. Zákon jasne dáva policajtovi právo dať pokyn na zastavenie dopravného prostriedku, za- kázať ďalšiu jazdu, plavbu alebo let na nevyhnutne potrebný čas alebo prikázať smer dopravného prostriedku pri plnení úloh PZ. V celom ustanovení nie je zmienka o tom, že dané oprávnenie môže realizovať len pri vykonaní služobného zákroku a taktiež nikde nie je uvedené, že na použitie daného oprávnenia musí byť konkrétny dôvod. Predpokladáme, že nesprávny výklad vznikol práve zamenením pojmu slu- žobný zákrok a služobná činnosť. Podľa § 9 ods. 1 zákona o Policajnom zbore je policajt povinný v službe vykonať služobný zákrok, ak je páchaný trestný čin alebo priestupok alebo je dôvodné podozrenie z ich páchania. Avšak aj tu treba zdôrazniť, že ustanovenie neuvádza kumulatívne podmienky, ale umožňuje výber z možností. Bez ohľadu na uvedené, oprávnenie na zastavovanie dopravného prostriedku rea- lizuje policajt pri vykonávaní služobnej činnosti a teda policajt ho môže využiť v zá- konných medziach bez vyššie uvádzaných povinností, ktoré sú nad rámec zákona.
Pozitívne možno označiť vyjadrenie NS SR, ktorý sa stotožnil s názorom okres- ného súdu, že príslušníci PZ zastavili motorové vozidlo v rámci vykonania kontroly cestnej premávky. Pri zastavovaní sa zdalo policajtom podozrivé správanie spo- lujazdca, ktorý sa snažil niečo schovať. Na základe osobnej a miestnej znalosti upo- vedomil kolegu, že spoznal osobu spolujazdca, ktorý bol známy v minulosti drogo- vou trestnou činnosťou. Následne uplatnili oprávnenie na prehliadku dopravného prostriedku.12 Z uvedeného príspevku je relevantná akceptácia použitia oprávnenia bez predchádzajúceho dôvodu, ktorí policajti uvádzajú vždy v úradných zázna- moch a taktiež sú analyzované a riešené v súdnom konaní.
Porovnanie použitia oprávnenie na zastavovanie dopravného prostriedku s právnou úpravou v ČR a PR
Vzhľadom k aplikačným nezrovnalostiam v podmienkach SR sme si položili otázku, či obdobný problém majú s využívaním oprávnenia na zastavovanie do- pravného prostriedku aj v iných krajinách. V českej právnej úprave je zastavenie a prehliadka dopravného prostriedku upravená v § 42 zákona č.273/2008 Sb. O Po- licii České republiky v znení neskorších predpisov. Oprávnenie na zastavovanie a prehliadku dopravného prostriedku v podmienkach ČR vôbec nie je koncipované ako v SR, a to z dôvodu, že priamo kumulatívne upravuje zastavenie a prehliadku dopravného prostriedku. Tzn. nemožno podľa § 42 uvedeného zákona vykonať vý- lučne len zastavenie dopravného prostriedku. Policajt je oprávnený zastaviť do- pravný prostriedok a vykonať prehliadku:
- − ak prenasleduje páchateľa úmyselného trestného činu, alebo
- − pátra po páchateľovi úmyselného trestného činu alebo po veciach pochádzajúcich z takéhoto trestného činu alebo súvisiacimi s ním,
- − ak má dôvodné podozrenie, že sa v dopravnom prostriedku tento páchateľ alebo vec nachádza.Policajt je taktiež oprávnený zastaviť dopravný prostriedok a vykonať jeho pre- hliadku ak má dôvodné podozrenie, že jeho používaním, alebo na dopravnom pro- striedku alebo v súvislosti s ním bol spáchaný trestný čin. Okrem uvedeného poli- cajt má právo zastaviť dopravný prostriedok a vykonať jeho prehliadku, ak pátra po hľadaných, alebo nezvestných osobách alebo takých, ktoré sa nelegálne zdržiavajú na území ČR, alebo zbraniach, strelive, výbušninách, omamných a psychotropných látkach a jedoch alebo veciach pochádzajúcich z trestnej činnosti alebo ak s ňou súvisia, ak má dôvodné podozrenie, že v dopravnom prostriedku sa takáto osoba alebo vec nachádza.Možno je otázne, či spojenie dôvodné podozrenie a jeho vymedzenie pri uplat- není oprávnenia zastavovať dopravných prostriedok podľa zákona o Policajnom zbore nebolo inšpirované práve českou právnou úpravou, kde je zdôraznené. Tu je však potrebné doplniť, že ich právna úprava je odlišná od našej, aj z dôvodu kumu- lovaniach zastavenie a prehliadky dopravného prostriedku.Oprávnenie na zastavovanie dopravného prostriedku má v českej právnej úprave policajt v služobnej rovnošate priznané § 79 zákona č. 361/2000 Sb. o pro- vozu na pozemních komunikacích a o zmenách nekterých zákonu v znení neskor- ších predpisov. Policajt je oprávnený zastavovať dopravné prostriedky za účelom dopravnej kontroly a uvedené oprávnenie je súčasť dohľadu nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky. Oprávnenie na zastavovanie dopravného pro- striedku má podľa českej právnej úpravy povahu správneho dozoru, teda policajt pri jeho uplatnení má status správneho orgánu a nie bezpečnostného zboru, tzn. na zastavovanie dopravného prostriedku (ak jeho súčasťou nebude vykonanie pre- hliadky) nie je potrebné dôvodné podozrenie ako to je u oprávnenia podľa § 42 zákona o Policii ČR.13 Policajt teda môže uplatniť svoje oprávnenie námatkovo (po- zri 6Aps 3/2011) a následne vykonať kontrolu dokladov, previesť orientačné vyšet- renie na alkohol, omamné a psychotropné látky alebo skontrolovať povinnú výbavu vozidla.V poľskej právnej úprave je tomu veľmi podobne. Policajt v služobnej rovnošate je oprávnený zastaviť dopravný prostriedok na základe čl.129 zákona o cestnej pre- mávke14. Podľa uvedeného ustanovenia má policajt právo identifikovať účastníkacestnej premávky, požiadať ho o doklady (o osobe, ale aj vozidle – napr. aj doklad potvrdzujúci právo užívať vozidlo ak nie je registrované na meno vodiča), kontro- lovať vozidlo (identifikátory, tachograf, technický stav a pod.), testovať požitie al- koholu alebo iných návykových látok a podobne. Špecifikom poľskej úpravy je roz- dielnosť pohľadu na použite oprávnenia zastavovať dopravný prostriedok, a to:
- − v prvom rade poznáme uplatnenie uvedeného oprávnenia za tzv. osobitnej situácie vo vzťahu k spáchaniu trestného činu alebo priestupku vodičom, kontrola vozidla a či je odôvodnené podozrenie o ohrození bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky (to môže byť aj napr. zlý technický stav, reakcia na správanie osoby),
- − druhá situácia má preventívny charakter, čiže policajt použije uvedené oprávnenie ak je dôvodné podozrenie, že vozidlom bol spáchaný trestný čin, alebo na ňom alebo v súvislosti s ním, alebo ak osoby v ňom sa dopustili trestného činu alebo v ňom sú predmety z trestnej činnosti,
- − kontrolná činnosť.
Autor: Doc. JUDr. Mgr., Jana Šimonová, PhD.
Zdroj: https://www.ceeol.com/search/article-detail?id=878710