Uznesením vlády SR č. 587 z 30.9.2020 bol k 1.10.2020 vyhlásený núdzový stav na postihnutom území SR na obdobie 45 dní, čím mal núdzový stav skončiť k 14.11.2020. Ešte predtým, než vláda rozhodla o predĺžení núdzového stavu o ďalších 45 dní (11.11.2020), v médiách sa objavila informácia, že ústredný krízový štáb odporúča vláde predĺžiť núdzový stav o ďalších 90 dní; slovo rozhodla sa pritom hodí dať skôr do úvodzoviek, lebo technika akou to vláda urobila, keď ako keby novelizovala právny predpis „číslo 45 sa nahrádza číslom 90“ vyvoláva vážne pochybnosti o tom, či vôbec má tento akt vlády povahu riadneho rozhodnutia, alebo je to opäť len ďalší v poradí zmätočných úkonov.

Podľa čl. 5 ods. 1 a 2 ústavného zákona č. 277/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového a výnimočného stavu:

„(1) Núdzový stav môže vláda vyhlásiť len za podmienky, že došlo alebo bezprostredne hrozí, že dôjde k ohrozeniu života a zdravia osôb, a to aj v príčinnej súvislosti so vznikom pandémie, životného prostredia alebo k ohrozeniu značných majetkových hodnôt v dôsledku živelnej pohromy, katastrofy, priemyselnej, dopravnej alebo inej prevádzkovej havárie; núdzový stav možno vyhlásiť len na postihnutom alebo na bezprostredne ohrozenom území.

(2) Núdzový stav možno vyhlásiť v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas, najdlhšie na 90 dní.“

Citované znenie ústavného zákona explicitne neupravuje možnosť vyhlásený núdzový stav predĺžiť. Upravuje iba maximálnu dobu, na ktorú môže byť núdzový stav vyhlásený. Napriek predĺženiu núdzového stavu o 45 dní, čo možno považovať stále za predĺženie núdzového stavu v rámci maximálne prípustnej doby 90 dní, vynára sa otázka, čo v prípade, ak predĺžený núdzový stav uplynie? Bude možné vyhlásiť núdzový stav opätovne?

Vychádzame práve z odporúčania ústredného krízového štábu, ktorý odporúčal vláde SR, aby núdzový stav predĺžila o ďalších 90 dní, čo, ako sa domnievame, nie je prípustné, a to jednak formálne, keďže táto možnosť predĺženia (na rozdiel od napríklad výnimočného stavu, kde je v zákone explicitne vyjadrené, že výnimočný stav možno predĺžiť, avšak aj tu je maximum trvania 90 dní) nie je v ústavnom zákone vyjadrená. Už jazykovým výkladom (ako východiskovým výkladovým pravidlom) ustanovení ústavného zákona možno dospieť k záveru, že núdzový stav nemožno predĺžiť na viac ako 90 dní, a teda, že núdzový stav môže trvať najviac 90 dní.

Vláda SR v tejto súvislosti ešte v júni 2020 uvažovala o tzv. „znovuvyhlásení“ núdzového stavu, a to v nadväznosti na prvé vyhlásenie núdzového stavu v tomto roku v súvislosti s pandémiou COVID-19, keď sa predseda vlády SR vyjadril v tom zmysle, že „stačí počkať minútu a núdzový stav vyhlásime nanovo.“

Takéto vyjadrenia vychádzajú z hlbokého nepochopenia danej právnej úpravy a, žiaľ, ako sa zdá aj nepochopenia princípov demokratického a právneho štátu (viď najmä článok 1 Ústavy Slovenskej republiky).Núdzový stav po uplynutí súčasného núdzového stavu by bolo možné samozrejme vyhlásiť ivo vzťahu k inej krízovej situácii,napr. živelnej pohrome, či ekologickej katastrofe,teda inej udalosti vyvolávajúcej krízový stav, nie však vo vzťahu ku (trvajúcej) krízovej situácii COVID-19, vo vzťahu ku ktorej už bol aktuálne vyhlásený núdzový stav.

Núdzovým stavom sa:

(i) jednak posilňujú kompetencie orgánov krízového riadenia (predovšetkým vlády SR) na základe osobitných právnych predpisov (zákon č. 179/2011 Z. z. o hospodárskej mobilizácii a zákon č. 387/2002 Z. z. o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny);

(ii) jednak oprávňujú štátne orgány k širšiemu zásahu do základných ľudských práv a slobôd jednotlivcov.

Účelom zákonodarcu, resp. ústavodarcu (keďže ideo ústavný zákon) bolo úpravou núdzového stavu dočasne a v nutnom rozsahu posilniť kompetencie štátnych orgánov na úkor základných ľudských práv a slobôd, a to za účelom odvrátenia krízovej situácie, ktorá nastala na určitom území. Aby zásah do základných ľudských práv a slobôd nebol úplne bezbrehý, ústavodarca upravil dve základné podmienky vyhláseného núdzového stavu, a to aby tento bol vyhlásený v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas, najviac však na 90 dní.Úpravou konkrétneho časového rámca tak ústavodarca predpokladal, že štátne orgány v danom čase vykonajú nevyhnutné efektívne opatrenia na odvrátenie krízovej situácie, pričom 90 dní považoval za optimálny časový rámec na dosiahnutie daného účelu.

Špekulácie ohľadom opakovaného vyhlasovania núdzového stavu, a to dokonca bez akéhokoľvek časového obmedzenia, sa zrejme opierajú o chybný názor, že v právnom poriadku nemáme žiaden obdobný inštitút, ktorým by bolo možné riešiť danú krízovú situáciu, nakoľko ústavodarca pri prijímaní ústavného zákona nepočítal s tým, že môže nastať situácia, ktorú svet prežíva dnes. S uvedeným sa však nemožno stotožniť, a už vôbec prijímať ako výhovorku a zámienku na predlžovanie núdzového stavu, ktorý – ako vyplýva z ústavného zákona a jeho účelu, nemožno v súvislosti s konkrétnou krízovou situáciou spôsobom, aký zvažuje vláda, takto predlžovať. Slovenská republika je stále právnym a demokratickým štátom (článok 1 Ústavy Slovenskej republiky), nie totalitným režimom. Navyše, už i antické rímske právo poznalo inštitút tzv. diktátora (nezamieňať s novodobými samozvancami ako Hitler, Stalin a pod., išlo o riadny orgán republiky), ktorý v čase nebezpečenstva rímskej republiky hroziaceho zvnútra či zvonku prevzal v krajine moc (bol senátom schválený a konzulom poverený mimoriadnymi právomocami), avšak to len na obdobie polroka, teda opäť na určitý časovo vymedzený rámec, ktorý mal rovnakýúčel, ako má časové obmedzenie núdzového stavu u nás, a teda predpoklad, že v rámci uvedeného obdobia budú prijaté efektívne mimoriadne opatrenia na odvrátenie tohto nebezpečenstva. Už antickí Rimania teda boli v tomto smere dostatočne obozretní a práve neskorší koniec ich republiky je mementom pre nás, že ak stratíme ostražitosť (ako ju napokon stratili Rimania), stratíme aj republiku (ako sa to stalo Rimanom) a jej demokratický a právny charakter; historia magistra vitae.

V súvislosti s domnelou „nedokonalosťou“ právnej úpravy sa v médiách objavili vyhlásenia členov vlády SR, že vláda pripravuje novelu ústavného zákona, ktorá by mala tento domnelý nedostatok v ústavnom zákone odstrániť. Akákoľvek iniciatíva takéhoto typu však už vo svojom zárodku môže byť protiústavná, nakoľko tak núdzový stav, ako i výnimočný stav predstavujú právne režimy, vyznačujúce sa svojou dočasnosťou a nevyhnutnosťou. Právna úprava počítajúca s režimom trvajúcim čo i len rok je lámaním ústavných princípov Slovenskej republiky, ako právneho a demokratického štátu v zmysle čl. 1 ods. 1 Ústavy SR.

Výkladovým pravidlom argumentum ad absurdum, a teda dovedením veci k nezmyselnému, ale logicky správnemu záveru, by tak núdzový stav (či iný právny režim, obsahovo totožný s núdzovým stavom) na Slovensku mohol v dôsledku možného predlžovania takýmto pokútnym spôsobom, aký zvažuje vláda, trvať pokojne i najbližších 10 rokov (i keby to však malo byť len rok, bolo by to prelomením ústavných princípov), keďže stále nie je možné predpovedať, koľko bude COVID-19 kríza reálne trvať. Vláda by tak každých 90 dní opätovne vyhlasovala núdzový stav, čím by na obdobie uvedených 10 rokov (roka) bol úplne popieraný princíp právneho a demokratického štátu, a v konečnom dôsledku i základné ľudské práva a slobody, čím by nastal stav horší, ako v antickej rímskej republike.

Na tomto mieste je vhodné poukázať na právnu úpravu núdzového stavu v Českej republike, kde možno badať prísnejšie podmienky vyhlasovania núdzového stavu. V zmysle čl. 5 a 6 ústavného zákona č. 110/1998 Sb. o bezpečnosti České republiky môže vláda ČR vyhlásiť núdzový stav v súvislosti s konkrétnou krízovou situáciou najdlhšie na 30 dní, pričom zákon priznáva možnosť uvedenú lehotu predĺžiť, to však len za predchádzajúceho súhlasu Poslaneckej snemovne. Zaujímavý je i čl. 6 ods. 1 predmetného ústavného zákona, podľa ktorého je vláda ČR povinná súčasne s núdzovým stavom vymedziť, ktoré práva stanovené v osobitnom zákone a v akom rozsahu sa obmedzujú a ktoré povinnosti a v akom rozsahu sa ukladajú. Ústavodarca v Českej republike bol tak ešte prísnejší, keď núdzový stav obmedzil lehotou 30 dní, pričom podmienkou vymedzenia obmedzovaných práv a ukladaných povinností už v čase vyhlásenia núdzového stavu zároveň podčiarkol nevyhnutnosť, ako základný znak núdzového stavu, čím zároveň reaguje na požiadavku efektívneho riešenia krízovej situácie, čo je už spomínaným účelom núdzového stavu.

V súvislosti so spomínaným účelom núdzového stavu, ktorým je prijatie efektívnych nástrojov a opatrení na odstránenie krízovej situácie dávame do pozornosti prehľad právnych aktov, ktoré boli prijaté vládou SR práve v súvislosti s vyhláseným núdzovým stavom:

6 uznesení o schválení skráteného legislatívneho konania:

– Uznesenie vlády SR č. 676/2020 k návrhu na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu v znení neskorších predpisov v súvislosti s ochorením COVID-19

– Uznesenie vlády SR č. 670/2020 k návrhu na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 213/2019 Z. z. o odplatách a o poskytovaní príspevku v civilnom letectve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 90/2020 Z. z.

– Uznesenie vlády SR č. 660/2020 k návrhu na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov

– Uznesenie vlády SR č. 652/2020 k návrhu na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v pôsobnosti Ministerstva kultúry Slovenskej republiky v súvislosti s druhou vlnou pandémie ochorenia COVID-19

– Uznesenie vlády SR č. 647/2020 k návrhu na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

– Uznesenie vlády SR č. 643/2020 k návrhu na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 361/2014 Z. z. o dani z motorových vozidiel a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

(pre zaujímavosť, počas 1. núdzového stavu ich bolo schválených 48)

6 uznesení o opatreniach v súvislosti s krízovou situáciou (v rámci opatrení obsiahnutých v núdzovom stave)

– Uznesenie vlády SR č. 587/2020 k návrhu na vyhlásenie núdzového stavu podľa čl. 5 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov

– Uznesenie vlády SR č. 624/2020 návrhu nariadenia vlády Slovenskej republiky na vykonanie niektorých opatrení hospodárskej mobilizácie v súvislosti s vyhlásením núdzového stavu na zabezpečenie riešenia druhej vlny pandémie koronavírusu COVID-19

– Uznesenie vlády SR č. 671/2020 k návrhu nariadenia vlády Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 269/2020 Z. z. na vykonanie niektorých opatrení hospodárskej mobilizácie v súvislosti s vyhlásením núdzového stavu na zabezpečenie riešenia druhej vlny pandémie koronavírusu COVID-19

– Uznesenie vlády SR č. 678/2020 k návrhu na rozšírenie opatrení v rámci vyhláseného núdzového stavu podľa čl. 5 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov vyhláseného uznesením vlády Slovenskej republiky č. 587 z 30. septembra 2020

– Uznesenie vlády SR č. 693/2020 k návrhu na ďalšie rozšírenie opatrení v rámci vyhláseného núdzového stavu podľa čl. 5 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov vyhláseného uznesením vlády Slovenskej republiky č. 587 z 30. septembra 2020

– Uznesenie vlády SR č. 704/2020 k návrhu na ďalšie rozšírenie opatrení v rámci vyhláseného núdzového stavu podľa čl. 5 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov vyhláseného uznesením vlády Slovenskej republiky č. 587 z 30. septembra 2020

2 nariadenia v súvislosti s vyhlásením hospodárskej mobilizácie

– Nariadenie vlády SR č. 269/2020 Z. z. na vykonanie niektorých opatrení hospodárskej mobilizácie v súvislosti s vyhlásením núdzového stavu na zabezpečenie riešenia druhej vlny koronavírusu COVID-19

– Nariadenie vlády SR č. 291/2020 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 269/2020 Z. z. na vykonanie niektorých opatrení hospodárskej mobilizácie v súvislosti s vyhlásením núdzového stavu na zabezpečenie riešenia druhej vlny koronavírusu COVID-19

V prípade opatrení vlády SR prijatých práve v súvislosti s krízovou situáciou (a hosp. mobilizáciou), pri týchto možno uvažovať, že bez vyhlásenia núdzového stavu by ich obsah nebolo možné zrealizovať, stále však ostáva otázkou, či išlo o zásah do základných ľudských práv a slobôd legitímny. V súlade s čl. 13 ods. 4 Ústavy SR je totiž pri obmedzovaní základných ľudských práv a slobôd nutné dbať na ich podstatu a zmysel, pričom obmedzenia základných ľudských práv a slobôd možno použiť len na ustanovený cieľ. V tejto súvislosti je nutné dať do pozornosti, že otázka legitimity zásahu do základných ľudských práv a slobôd vyššie uvedenými opatreniami vlády SR je stále vysoko diskutabilná, nakoľko mnohými z nich vláda so základnými ľudskými právami a slobodami tancovala na veľmi, veľmi tenkom ľade.

Zároveň poukazujeme na to, že uvedené opatrenia boli vo všeobecnosti kritizované ako neefektívne a chaotické, bez toho aby boli akokoľvek vyhodnotené, čo vo všeobecnosti vlastne znemožňuje akýkoľvek test proporcionality zásahu do základných ľudských práv a slobôd jednotlivcov vykonať; ak sú opatrenia chaotické, málo efektívne a najmä riadne nevyhodnotené, už na prvý pohľad nespĺňajú kritéria proporcionality, lebo sa o to príslušné orgány ani nesnažia.

V prípade skráteného legislatívneho konania však uvedené neplatí. Skrátené legislatívne konanie môže prebehnúť aj bez toho, aby bol vyhlásený núdzový stav. Podľa čl. 13 ods. 7 legislatívnych pravidiel vlády SR: „„Ak nastanú mimoriadne okolnosti (najmä ohrozenie ľudských práv a základných slobôd alebo bezpečnosti, ak hrozia štátu značné hospodárske škody, v prípade vyhlásenia núdzového stavu alebo opatrení na riešenie mimoriadnej situácie), ak hrozí nesplnenie záväzkov vyplývajúcich zo Zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii nedodržaním lehoty určenej na prebratie smernice Európskej únie, implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia Európskej únie, alebo ak ide o návrh zákona predkladaný mimo plánu legislatívnych úloh vlády z dôvodu jeho naliehavosti v termíne, ktorý neumožňuje lehotu uvedenú v odseku 6 dodržať, je možné pripomienkové konanie uskutočniť v skrátenej forme. V tomto prípade lehotu na oznámenie pripomienok určí predkladateľ; táto lehota však nesmie byť kratšia ako sedem pracovných dní a začína plynúť dňom zverejnenia návrhu zákona na portáli.“

Súčasný núdzový stav tak mal svoj zmysel, bol vyhlásený v čase, keď sa situácia s COVID-19 zhoršovala, pričom v rámci vyhláseného núdzového stavu boli prijaté opatrenia práve za účelom zmiernenia nárastu počtov nakazených, čo možno s ohľadom na aktuálne výsledky hodnotiť ako primerané. Ústavný súdSR sa v náleze PL. ÚS 22/2020-104 zo 14.10.2020, v súvislosti s návrhom generálneho prokurátora a skupiny poslancov NRSR proti uzneseniu o vyhlásení súčasného núdzového stavu, už vyjadril v tom zmysle, že vláda je tým subjektom, ktorý vie najlepšie zhodnotiť potrebu vyhlásenia núdzového stavu, s čím nemožno nesúhlasiť; Ústavný súd SR tým však v zásade len povedal, že je to v pôsobnosti vlády, čo nespochybňujeme. Vláda však nemôže svojvoľne predlžovať núdzový stav, bez ohľadu na pravidlá a odvolávať sa na to, že nemá inú možnosť. V rámci aktuálne platného núdzového stavu vláda SR mala svoj potenciál prijímať opatrenia na odvrátenie nebezpečenstva, resp. na odvrátenie potreby opätovného vyhlásenia núdzového stavu, v rámci ktorého mohla a malavymyslieť a prijať efektívne opatrenia, ktorými by sa predišlo súčasnému stavu bezmocného vajatania. Súčasný postup vlády pripomína bezradného topiaceho sa, ktorý sa aj slamky chytá. Úvahy o možnej zmene ústavného zákona, ktorá by vyššie kritizovaný postup vlády mala legitimizovať, treba – z rovnakých dôvodov ako je uvedené vyššie – odmietnuť. Ak vláda (alebo akýkoľvek štátny orgán) zlyhá pri uplatňovaní svojich právomocí, nemôže to byť legitímny dôvod na zmenu právnej úpravy, aby sa toto zlyhanie nejako zaonačilo. Predovšetkým musí urobiť vyhodnotenie opatrení a projekciu do budúcnosti, potom uplatniac kritéria testu proporcionality prijať (ďalšie) vhodné opatrenia; nie špekulovať ako sprepáčením vekslák z 80-rokov dvadsiateho storočia kdesi na Miletičke, ako so systémom vybabrať.

Autor
JUDr. Dušan Ďurík

Zdroj
http://www.pravnelisty.sk/clanky/a900-nudzovy-stav-nie-je-ziaden-kolotoc-1-cast