Dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov je bežnou súčasťou právnej agendy mnohých advokátskych kancelárii na Slovensku. V prípade, ak jej predmetom sú nehnuteľnosti, zväčša k podaniu návrhu na vklad do katastra dochádza bezodkladne po jej uzavretí. Napokon je v záujme oboch zmluvných strán, zavŕšiť vecno-právne účinky dohody prakticky čo najskôr. Účelom tohto článku je však analyzovať právnu situáciu, ak už z akýchkoľvek dôvodov, dôjde k podaniu návrhu na vklad do katastra po uplynutí zákonnej prekluzívnej 3 ročnej doby stanovujúcej nevyvrátiteľnú právnu domnienku o vysporiadaní zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva, avšak za podmienky, že samotná dohoda bola záväzkovo-právne účastníkmi uzavretá ešte pred uplynutím tejto doby.

Úvod

Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov ako právny režim zakladajúci vecné absolútne právo k veciam, právam, resp. iným majetkovým hodnotám nadobudnutým oboma manželmi, resp. niektorým z nich počas manželstva za podmienok stanovených v § 143 Občianskeho zákonníka, možno po jeho zániku vyporiadať spôsobom stanoveným v zákone troma spôsobmi: 1) dohodou oboch manželov, 2) na základe rozhodnutia súdu, t. j. autoritatívnym spôsobom a 3) nastúpením nevyvrátiteľnej právnej domnienky podľa § 149, ods. 4 Občianskeho zákonníka po márnom uplynutí zákonnej prekluzívnej 3-ročnej lehoty plynúcej odo dňa zániku bezpodielového spoluvlastníctva.

V prípade, ak sú predmetom vyporiadania nehnuteľnosti, ktoré spadajú pod režim zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej ako „katastrálny zákon“), vyžadujú si takéto dohody v zmysle § 149a Občianskeho zákonníka okrem písomnej formy aj vklad do katastra nehnuteľností príslušným správnym orgánom. V tejto súvislosti však treba v prvom rade poukázať na nepresnosť v tomto ustanovení, nakoľko zákon uvádza, že takéto dohody nadobúdajú účinnosť vkladom do katastra, čo však nie je z právneho hľadiska správna formulácia, ako to uvádzam nižšie.

Pokiaľ manželia do 3 rokov od zániku ich bezpodielového spoluvlastníctva (napr. nadobudnutím právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva, právoplatnosti rozsudku o zrušení bezpodielového spoluvlastníctva a pod.) nevyporiadajú svoje zaniknuté bezpodielové spoluvlastníctvo dohodou, prípadne nepodajú návrh na súd, nastáva v zmysle § 149, ods. 4 Občianskeho zákonníka nevyvrátiteľná právna domnienka vo vzťahu k nehnuteľnostiam tak, že sú v podielovom spoluvlastníctve manželov v rovnakých spoluvlastníckych podieloch. Hnuteľné veci sú vo vlastníctve toho z manželov, ktorý ich pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník užíva. Ostatné hnuteľné veci, ku ktorým žiadny z manželov nevykonáva takéto užívacie práva, ostávajú v podielovom spoluvlastníctve, ako to platí v prípade nehnuteľných vecí. Nastúpenie takejto právnej domnienky už nemožno nijakým spôsobom zvrátiť.

Účinky zmluvy o prevode vlastníctva k nehnuteľnosti vo všeobecnosti

Odlišovanie obligačno-právnych a vecno-právnych účinkov zmluvy o prevode vlastníctva k nehnuteľnosti vo všeobecnosti už možno považovať za skutočnosť, ktorá tak v právnej teórii, ako aj v právnej praxi požíva zhodu.[1] Vo všeobecnosti možno povedať, že právny úkon ako taký platnosť a účinnosť čo do účinkov, t. j. nastúpenia práv a povinností z neho vyplývajúcich pre zmluvné strany (inter partes) nadobúda dňom uzavretia tohto právneho úkonu, teda v zásade momentom, kedy sa stretnú zhodné prejavy vôle uzavrieť takýto právny úkon u oboch, resp. viacerých zmluvných stranách. Pri nehnuteľnostiach, pre ktoré zákon vyžaduje obligatórne písomnú formu, je takýmto stretom prejavov vôle fyzické podpísanie písomného právneho úkonu, predmetom ktorého je prevod vlastníckeho práva, resp. zriadenie, zmena alebo zrušenie iného vecného práva (napr. práva zodpovedajúceho vecnému bremenu a pod.) jednotlivými zmluvnými stranami. Nieto sporu, že v momente fyzického podpísania takejto zmluvy nastávajú jej obligačno-právne účinky, pokiaľ si zmluvné strany nedohodnú niečo iné. Jednoducho povedané, zmluva je nielen platným právnym úkonom, ale stáva sa aj účinným právnym úkonom, teda pre zmluvné strany začínajú z nej vyplývať určité práva a povinnosti a právne ich zaväzuje. Na nadobudnutie vecného práva k nehnuteľnosti (tzv. modus) však zákon vyžaduje aj kladné rozhodnutie príslušného správneho orgánu na úseku katastra nehnuteľností v podobe vkladu. Týmto momentom, teda vykonaním vkladu príslušného vecného práva do katastra nehnuteľností nastávajú aj tzv. vecno-právne účinky samotnej zmluvy a tým je prevod vecného práva zavŕšený.

Účinky dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti vo vzťahu k 3-ročnej prekluzívnej lehote a podanie návrhu na vklad po tejto lehote z pohľadu právnej doktríny a judikatúry

Judikatúra slovenských súdov stabilne judikuje, že uzavretím dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov dochádza k prevodu vlastníctva. Ide o zmluvný prevod aj napriek tomu, že pri tomto prevode právna úprava poskytuje určité úľavy, prípadne s ním nespája tie povinnosti, ktoré platia všeobecne pri ostatných prevodoch. Z uvedeného dôvodu katastrálny odbor okresného úradu musí postupovať podľa zásad platných pre vkladové konanie .[2]

Aj v prípade dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva, predmetom ktorej sú nehnuteľnosti, musíme dôrazne rozlišovať jej obligačno-právne účinky a jej vecno-právne účinky tak, ako to uvádzam vyššie. Uzavretím písomnej dohody oboma manželmi, teda momentom, kedy k dohode pripojí vlastnoručný podpis druhý z manželov, nastávajú jej obligačno-právne účinky a dohoda zaväzuje oboch manželov – účastníkov zmluvy, pokiaľ sa nedohodnú inak. Vecno-právne účinky takejto dohody nastávajú s poukazom na § 28 katastrálneho zákona v spojitosti s § 149a Občianskeho zákonníka vkladom do katastra nehnuteľností vykonaného na základe právoplatného rozhodnutia príslušného okresného úradu – katastrálneho odboru. Až po katastrálnom konaní, t. j. po právoplatnom vyhovujúcom rozhodnutí správneho orgánu o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností môžeme hovoriť o právnom zavŕšení prevodu vlastníckeho práva na základe dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

Do tejto roviny možno konštatovať, že výklad jednotlivých účinkov dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva, predmetom ktorej je nehnuteľnosť nie je sporný.

To, čo sa však javí v právnej doktríne sporným a judikatúrou Najvyššieho súdu SR zatiaľ v zásade neriešeným je otázka, aké účinky dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov na nehnuteľnosti musia nastať do uplynutia zákonnej prekluzívnej 3-ročnej lehoty tak, aby nenastala zákonná nevyvrátiteľná domnienka vyporiadania.

Občiansky zákonník v § 149, ods. 4 zakladá tzv. zákonné vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov v prípade, ak medzi manželmi nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou do 3 rokov od jeho zániku (prípadne, ak v tomto čase nebol podaný niektorým z manželom návrh na vyporiadanie prostredníctvom rozhodnutia súdu).

Právna doktrína sa rozchádza v tom, či v prípade nehnuteľností musí dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov v lehote do 3 rokov nadobudnúť „iba“ obligačno-právne účinky, alebo aj účinky vecno-právne tak, aby nenastala nevyvrátiteľná zákonná domnienka vyporiadania.

Kolektív autorov pod vedením doc. JUDr. Števčeka sa v komentári k Občianskemu zákonníku prikláňajk názoru, že ak v prekluzívnej trojročnej lehote plynúcej od zániku bezpodielového spoluvlastníctva nebola dohoda o vyporiadaní predložená na vklad do katastra nehnuteľností, nastali účinky vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva uplatnením zákonnej domnienky podľa § 149, ods. 4 OZ, t. j. vzniklo podielové spoluvlastníctvo manželov k nehnuteľnosti, a tým zanikla možnosť, aby nastali vecno-právne účinky vyporiadania na základe dohody manželov, a to aj keď dohoda o vyporiadaní bola uzavretá v zákonnej lehote. Uvedený výklad rešpektuje znenie zákonnej úpravy a je v súlade so zásadou právnej istoty a ochrany práv tretích osôb.[3]

Obdobne uvádza aj JUDr. Fekete, že v prípade ak bol návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe dohody bývalých manželov o vyporiadaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, tvoriacim bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, podaný po uplynutí troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva, bol podaný v dobe, kedy už nastala nevyvrátiteľná právna domnienka vzniku podielového spoluvlastníctva bývalých manželov, teda právny vzťah vylučuje, aby jeho účastníci (už v tom čase podieloví spoluvlastníci) uzavreli dohodu o vyporiadaní (v tejto dobe už neexistujúceho) bezpodielového spoluvlastníctva. Správa katastra preto vklad práva na základe tejto dohody nepovolí.[4]

Na druhej strane JUDr. Krajčo uvádza, že v súvislosti s posúdením včasnosti uzavretia dohody týkajúcej sa vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, zákon expressis verbis neuvádza, či lehota na uzavretie zmluvy je dodržaná bez zreteľa na podanie takejto dohody na vklad vlastníctva katastrálnemu úradu. Poukazuje na to, že slovenská právna úprava spája účinky vkladu vlastníctva až s právoplatnosťou rozhodnutia o vklade vlastníctva. Vychádzajúc z obsahu právnej úpravy vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov (a bezpodielovosť tohto spoluvlastníctva), zápis v katastri by mal plniť iba evidenčnú funkciu. Pre platnosť zmluvy týkajúcej sa vyporiadania spoluvlastníctva k nehnuteľnosti pritom stačí, ak písomná forma …

Celé znenie článku nájdete na nižšie uvedenom zdroji.

Autor
JUDr. Dušan Serek

Zdroj
https://www.sak.sk/web/sk/cms/sak/bulletin/archiv/proxy/list/form/picker/event/page/10