Akciové spoločnosti sú právnickými osobami súkromného práva. Na tejto ich povahe nič nemení, aj keď ide o verejné akciové spoločnosti, t. j. také, ktorých všetky akcie alebo časť akcií boli prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu, ktorý sa nachádza alebo ktorý sa prevádzkuje v niektorom zo zmluvných štátov Dohody o európskom hospodárskom priestore[1] [2]. Ako právnické osoby súkromného práva sú vytvorené zakladateľmi v záujme realizácie ich podnikateľských zámerov a predstavujú právnu formu realizácie týchto podnikateľských zámerov. V akciových spoločnostiach, rovnako ako v iných obchodných spoločnostiach, majú rozhodujúcu pozíciu akcionári, ako spoločníci akciovej spoločnosti. Akcionári rozhodujú o tom, aké konkrétne podnikateľské aktivity, v akom rozsahu, vo vzťahu k akým partnerom, v akých teritóriách a na akých relevantných trhoch bude spoločnosť realizovať tak, aby sa naplnili ich predstavy. Medzi akciovou spoločnosťou a ostatnými formami obchodných spoločností však existujú niektoré podstatné rozdiely. Akciová spoločnosť je považovaná za výhradne kapitálovú spoločnosť, t. j. takú, ktorá ako spoločnosť bola vytvorená kumuláciou kapitálu jej zakladateľov. Rozhodujúcou pre založenie spoločnosti je teda kumulácia kapitálu a nie to, od akých osôb, z akých zdrojov tento kapitál pochádza. Dôsledkom skutočnosti, že rozhodujúce pre založenie spoločnosti a jej riadne fungovanie je dosiahnutie stanoveného objemu kapitálu je okrem iného aj to, že podiel na spoločnosti sa určuje podľa počtu a menovitej hodnoty akcií ako cenných papierov, ktoré možno prevádzať. Prevádzanie akcií, ako cenných papierov, ktoré síce môže byť obmedzené pri akciách na meno, ale ktoré je v zásade celkom voľné, potom vedie k tomu, že sa mení okruh akcionárov, ako spoločníkov akciových spoločností a že často ani jednotliví akcionári nevedia, kto sú v danom okamihu ďalší akcionári tejto spoločnosti. Akciová spoločnosť sa tak môže vyznačovať anonymitou spoločníkov – akcionárov. Takýto stav je v akciových spoločnostiach, ktorých akcie sú rozdrobené medzi väčší počet akcionárov skôr obvyklý, štandardný. Tomu ostatne zodpovedá aj pomenovanie akciovej spoločnosti v niektorých jazykoch, napr. vo francúzštine sa akciová spoločnosť nazýva société anonyme, či v španielčine sociedad anónima.
Zamestnanci akciových spoločností sa na rozdiel od zamestnancov iných obchodných spoločností často ocitajú vo zvláštnej situácii, keď nevedia presne kto, t. j. ktoré osoby majú rozhodujúcu pozíciu v akciovej spoločnosti, ktorá je ich zamestnávateľom. Poznanie, kto má rozhodujúcu pozíciu v spoločnosti, ktorá je zamestnávateľom, je z pohľadu zamestnancov dôležité najmä v krízových situáciách, v ktorých sa spoločnosť môže ocitnúť.
Akciové právo, ktorým rozumieme časť práva obchodných spoločností, ktorá zahŕňa právne normy upravujúce vytváranie a fungovanie akciových spoločností (vrátane európskych akciových spoločností – societas europea – SE), práv a povinností akcionárov ako spoločníkov akciových spoločností a vydávanie akcií a obchodovanie s nimi, ako cennými papiermi, obsahuje niekoľko inštitútov, ktorými môžu zamestnanci akciových spoločností – otázkou je, nakoľko účinne – ochraňovať a presadzovať svoje záujmy. Inštitúty ochrany záujmov zamestnancov sú typické len pre akciové právo. V právnej úprave ostatných foriem obchodných spoločností takéto inštitúty nie sú obsiahnuté.
Prv, než pristúpime k rozboru týchto inštitútov, je potrebné sformulovať, aké sú záujmy zamestnancov akciovej spoločnosti vo vzťahu k tejto spoločnosti. Zamestnanci akciovej spoločnosti nemajú iné záujmy, ako zamestnanci iných zamestnávateľov, avšak majú často zhoršenú pozíciu na ich presadzovanie, najmä z dôvodu, že nevedia predvídať rozhodnutia zamestnávateľa, pretože nepoznajú zloženie akcionárov zamestnávateľa. Medzi záujmy zamestnancov bude patriť predovšetkým záujem na zachovaní pracovných miest u zamestnávateľa, záujem na tom, aby tieto pracovné miesta bolo naďalej na doterajšom mieste alebo v jeho blízkom okolí, záujem na tom, aby spoločnosť prosperovala, rozvíjala sa a dávala im perspektívu uplatnenia sa.
Akciové spoločnosti sa využívajú na realizáciu väčších podnikateľských projektov, a preto majú často veľký počet zamestnancov, a tak je zreteľné, že na rozhodnutiach akciovej spoločnosti ako zamestnávateľa je závislý väčší počet osôb. Osobitne citlivý sa môže tento problém stať vtedy, ak je akciová spoločnosť jediným väčším zamestnávateľom vo svojom okolí a kedy prípadný neúspech v podnikaní akciovej spoločnosti sa bude týkať nielen väčšieho počtu osôb, zamestnancov akciovej spoločnosti, ale aj okolia, v ktorom akciová spoločnosť pôsobí.
Európska únia takto špecifikovanú pozíciu akciových spoločností a tiež zamestnancov týchto spoločností dlhodobo rešpektuje a usiluje o vytvorenie vyváženého modelu vzťahov medzi akciovou spoločnosťou a jej zamestnancami, ktorý by mal zohľadňovať podnikateľské zámery akciových spoločností a záujmy ich zamestnancov. Európska normotvorba v tejto oblasti sa orientuje v prvom rade na európske spoločnosti – societas europea (SE)[3] a na spoločnosti, ktorých ekonomický význam je na úrovni Spoločenstva, ako aj na skupiny spoločností s významom na úrovni Spoločenstva[4], ale neopomína ani akciové spoločnosti, ktoré pôsobia len v jednom štáte najmä tým, že vytvára členským štátom priestor na prijímanie predpisov podporujúcich účasť zamestnancov v obchodných spoločnostiach.
Nariadenie Rady (ES) 2157/2001 o stanovách európskej spoločnosti a najmä Smernica Rady 2009/38/ES, ktorou sa dopĺňa štatút európskej spoločnosti bola prijatá s ohľadom na zapojenie zamestnancov do záležitostí európskych akciových spoločností. Podľa tejto smernice má v procese zakladania európskych spoločností významnú pozíciu osobitný vyjednávací výbor, ktorý zastupuje zamestnancov spoločnosti, ktorí sa podieľajú na založení európskej spoločnosti a aj dotknutých dcérskych spoločností. Osobitný vyjednávací výbor a orgány zúčastnených spoločností musia usilovať o dosiahnutie dohody o úprave zapojenia všetkých zamestnancov európskej spoločnosti.
Nariadenie Rady (ES) 2157/2001 umožňuje v čl. 42 aby v európskej spoločnosti bola až polovica členov dozorného orgánu volená zamestnancami spoločnosti (pri dvojstupňovom systéme) a v čl. 45 aby až polovica členov správneho orgánu spoločnosti bola volená zamestnancami (pri jednostupňovom systéme).
V obchodných spoločnostiach, s významom na úrovni Spoločenstva a v skupinách spoločností s významom na úrovni Spoločenstva [5] ustanovuje smernica európskeho parlamentu a Rady 2009/38/ES predovšetkým povinnosť informovania zamestnancov a porád so zamestnancami, pričom sa precizuje, že informovanie musí zohľadňovať cieľ umožniť zástupcom zamestnancov uskutočniť zodpovedajúce preskúmanie informácií, čo predpokladá, že informovanie sa uskutoční vo vhodnom čase, vhodným spôsobom a s primeraným obsahom. Na druhej strane – a to v záujme zachovania vyváženosti záujmov spoločnosti a zamestnancov – musí byť informovanie realizované tak, aby nedošlo k spomaleniu rozhodovacích procesov. Za účelom posilnenia práv zamestnancov na informovanie a porady, sa v týchto spoločnostiach s významom na úrovni Spoločenstva môže vytvoriť európska zamestnanecká rada alebo sa v nich zavedie systém informovania zamestnancov a uskutočňovania porád s nimi.
Intenciám európskych štandardov ochrany záujmov zamestnancov v akciových spoločnostiach zodpovedá aj naša právna úprava.
Ochrana záujmov zamestnancov akciových spoločností sa realizuje:
– v štandardnom režime fungovania spoločnosti
– v mimoriadnych režimoch fungovania spoločnosti
a) v procese zlučovania či splynutia akciových spoločností
b) v procese cezhraničného zlučovania alebo splynutia akciových spoločnosti
c) v čase hrozby vyhlásenia konkurzu
d) počas reštrukturalizácie
e) počas trvania konkurzu
f) v priebehu likvidácie.
Ochrana záujmov zamestnancov v štandardnom režime fungovania akciovej spoločnosti
V našom akciovom práve sa ochrana záujmov zamestnancov v štandardnom režime fungovania akciovej spoločnosti realizuje:
a) zastúpením zamestnancov v dozornej rade akciovej spoločnosti
b) zamestnancami spoločnosti ako akcionármi zamestnávateľskej akciovej spoločnosti
c) zverejňovaním objektívnych údajov o výsledkoch hospodárenia akciovej spoločnosti
a) Zastúpenie zamestnancov v dozornej rade
Dozorná rada akciovej spoločnosti je prevažne ponímaná ako kontrolný orgán akciovej spoločnosti, napr. M. Patakyová charakterizuje dozornú radu ako jeden obligatórnych orgánov akciovej spoločnosti, ktorá má zákonom vymedzenú kontrolnú pôsobnosť…[6] Obdobne L. Žitňanská uvádza, že dozorná rada plní v spoločnosti predovšetkým kontrolnú funkciu, keďže do jej pôsobnosti patrí dohľad nad činnosťou predstavenstva a celou činnosťou spoločnosti. Podľa L. Žitňanskej ide o všeobecnú kontrolnú pôsobnosť dozornej rady, ktorú dozorná rada vykonáva samostatne[7]. I. Pelikánová charakterizuje dozornú radu ako kontrolný orgán akciovej spoločnosti, pričom zdôrazňuje, že dozornú radu ako kontrolný orgán nemožno zamieňať s inštitúciou kontrolóra účtov[8] . Charakterizovanie dozornej rady ako kontrolného orgánu akciovej spoločnosti však nie je celkom presné, pretože Obchodný zákonník v § 197 ods. 1 ustanovuje, že dozorná rada dohliada na výkon pôsobnosti predstavenstva a uskutočňovanie podnikateľskej činnosti spoločnosti a len v druhom odseku uvedeného ustanovenia ustanovuje, že členovia dozornej rady kontrolujú, či účtovné záznamy sú riadne vedené, v súlade so skutočnosťou a či sa podnikateľská činnosť spoločnosti uskutočňuje v súlade s právnymi predpismi, stanovami a pokynmi valného zhromaždenia. Inštitút dohľadu nie je opodstatnené stotožňovať s inštitútom kontroly. Rozdiel, podľa môjho názoru spočíva v tom, že pri výkone kontroly má kontrolný orgán oprávnenie určovať spôsob nápravy (odstránenia) zistených nedostatkov, kým pri výkone dohľadu má orgán dohľadu len právo navrhovať spôsob odstránenia zistených pochybení či nedostatkov, ale nemôže sám rozhodovať o odstránení týchto nedostatkov. Zo zákonom vymedzenej pozície dozornej rady vyplýva, že dozorná rada je takýmto orgánom dohľadu, ktorý je oprávnený len navrhovať opatrenia či rozhodnutia na odstránenie zistených nedostatkov, prekonanie krízových situácií a pod. Návrh českého zákona o obchodných korporáciách pokračuje v ponímaní dozornej rady ako orgánu dohľadu[9]. Nemecký zákon o akciových spoločnostiach AktG naproti tomu v ustanovení § 111 ustanovuje, že dozorná rada má za úlohu kontrolovať riadenie akciovej spoločnosti a má tiež právo skúšať a kontrolovať knihy a listiny spoločnosti a rovnako časti obchodného imania, najmä pokladňu spoločnosti, stav portfólia a stav tovaru. Dokonca niektoré druhy operácií (úkonov) môžu byť uskutočnené len so schválením dozornej rady[10]. Dozorná rada má podľa našej právnej úpravy (rovnako aj podľa českej právnej úpravy) slabšiu pozíciu než dozorná rada podľa nemeckého akciového práva.
Obchodný zákonník ustanovuje v ustanovení § 200, že v akciových spoločnostiach, ktoré majú viac ako 50 zamestnancov v hlavnom pracovnom pomere, prípadne, ak tak určia stanovy aj v akciových spoločnostiach s menším počtom zamestnancov, volia jednu tretinu členov dozornej rady spoločnosti zamestnanci. V stanovách akciovej spoločnosti však môže byť určené, že zamestnanci spoločnosti volia vyšší počet členov dozornej rady, pričom však platí zákonné obmedzenie, že počet členov dozornej rady volených zamestnancami nesmie byť väčší, než počet členov dozornej rady volených valným zhromaždením spoločnosti.
Zamestnanci akciovej spoločnosti môžu zvoliť za člena dozornej rady len fyzickú osobu, ktorá spĺňa všeobecné predpoklady pre vykonávanie tých činností, ktoré má spoločnosť v predmete podnikania, teda dovŕšila aspoň osemnásty rok veku, je bezúhonná a spôsobilá na právne úkony. Takouto osobou nemusí byť len zamestnanec spoločnosti ale môže to byť akákoľvek iná osoba, ktorej schopnosti ochrániť ich záujmy zamestnanci spoločnosti dôverujú. Osoby, ktoré sa stala na základe voľby zamestnancami spoločnosti členmi dozornej rady majú v dozornej rade rovnakú pozíciu ako tí členovia dozornej rady, ktorí boli zvolení valným zhromaždením spoločnosti. Aj pre týchto členov dozornej rady platí povinnosť vykonávať funkciu člena dozornej rady s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej akcionárov. Členovia dozornej rady volení zamestnancami majú rovnako ako ostatní členovia dozornej rady povinnosť zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie by mohlo spôsobiť spoločnosti škodu alebo ohroziť jej záujmy či záujmy akcionárov. Do kategórie „tretích osôb“ budú patriť aj zamestnanci spoločnosti, preto členovia dozornej nemôžu informovať zamestnancov o svojich konkrétnych postupoch pri rozhodovaní o konkrétnych otázkach, pretože by tým porušili povinnosť mlčanlivosti. Členovia dozornej rady volení zamestnancami sú volení na rovnako dlhé funkčné obdobie ako členovia dozornej rady volení valným zhromaždením. Dĺžka funkčného obdobia členov dozornej rady je určená stanovami spoločnosti, avšak nesmie byť dlhšia ako päť rokov.
Voľba a odvolanie člena dozornej rady, voleného zamestnancami spoločnosti
Voľby, ale i odvolanie členov dozornej rady volených zamestnancami spoločnosti organizuje predstavenstvo spoločnosti v spolupráci s odborovou organizáciou, resp. odborovými organizáciami pôsobiacimi v spoločnosti. V prípade, ak v spoločnosti nie je zriadená odborová organizácia, organizuje voľby členov dozornej rady predstavenstvo v spolupráci so zamestnancami spoločnosti, ktorí majú právo voliť. Teda voľby sú organizované predstavenstvom v spolupráci s oprávnenými voličmi. Voľby prebiehajú podľa volebného poriadku, ktorý schvaľuje odborová organizácia a ak nie je zriadená odborová organizácia, pripravuje a schvaľuje volebný poriadok predstavenstvo v spolupráci s oprávnenými voličmi. Táto úprava je pomerne komplikovaná a navyše nejednoznačná, čo následne umožňuje spochybňovať platnosť volieb. Problematická je najmä formulácia úpravy spolupráce predstavenstva so zamestnancami spoločnosti – oprávnenými voličmi. Dobrá organizácia volieb je jedným z predpokladov úspešného priebehu volieb. Zahŕňa také činnosti, ako je určenie dátumu volieb, trvania volieb, určenie volebných miestností, vytvorenie volebných komisií, prípravu voličských zoznamov atď. Spolupráca medzi predstavenstvom a oprávnenými voličmi by mala byť pružná, t. j. taká, aby bolo možné operatívne vyriešiť všetky problémy, ktoré organizácia volieb prináša. Preto predstavenstvo nemôže spolupracovať so všetkými zamestnancami, ale len s malým počtom zamestnancov, ktorí by mali byť zvolení ostatnými zamestnancami spoločnosti, ako osoby oprávnené spolupracovať s predstavenstvom pri organizácii volieb. Ešte problematickejšia je úprava schvaľovania volebného poriadku v prípade, ak nie je v spoločnosti zriadená alebo zriadené odborová organizácia či odborové organizácie. Schvaľovať volebný poriadok predstavenstvom v spolupráci s oprávnenými voličmi je neštandardné a nedostatočne určité. Nie je predovšetkým jasné, v ktorom okamihu dôjde k schváleniu volebného poriadku – či rozhodnutím samotného predstavenstva alebo spoločným rozhodnutím predstavenstva a zástupcov oprávnených voličov, ktorí sa podieľali na organizácii volieb, čo však nemá žiadnu oporu v zákone. Zákon ustanovuje, že na schválení volebného poriadku by sa mali podieľať oprávnení voliči. To znamená, že volebný poriadok by mal byť schválený predstavenstvom a nadpolovičnou väčšinou oprávnených voličov. Takto schválený volebný poriadok bude možné využívať aj pri ďalších voľbách, resp. odvolaniach členov dozornej rady volených zamestnancami spoločnosti. Návrh na voľbu alebo odvolanie členov dozornej rady volených zamestnancami spoločnosti, je oprávnená podať predstavenstvu odborová organizácia alebo aspoň 10 percent oprávnených voličov. Na platnosť voľby alebo odvolania člena dozornej rady volených zamestnancami spoločnosti, sa vyžaduje, aby takéto rozhodnutie bolo prijaté aspoň polovicou oprávnených voličov alebo ich zástupcov. Voľby členov dozornej rady volených zamestnancami môžu prebehnúť aj dvojstupňovo, a to prostredníctvom zástupcov voličov, teda voliteľov, ktorí budú zvolení zamestnancami spoločnosti. Takto zvolení volitelia potom podľa pravidiel uvedených vo volebnom poriadku, budú voliť členov dozornej rady. Rovnaký postup môže byť uplatnený aj pri odvolaní členov dozornej rady volených zamestnancami.
Práva a povinnosti členov dozornej rady zvolených zamestnancami spoločnosti
Členovia dozornej rady zvolení zamestnancami spoločnosti majú rovnaké práva ale i povinnosti ako členovia dozornej rady zvolení valným zhromaždením spoločnosti. Aj títo členovia dozornej rady majú povinnosť zúčastňovať sa na valnom zhromaždení spoločnosti a sú povinní oboznamovať valné zhromaždenie s výsledkami svojej kontrolnej činnosti. Dozorná rada rozhoduje väčšinou hlasov svojich členov určenou v stanovách spoločnosti, ak to nie je ustanovené, tak väčšinou hlasov všetkých členov. Dozorná rada má právo zvolať valné zhromaždenie, ba dokonca má povinnosť zvolať valné zhromaždenie, ak si to vyžadujú záujmy spoločnosti a navrhnúť potrebné opatrenia. Dozorná rada vykonáva svoju pôsobnosť jednak vo vzťahu k predstavenstvu spoločnosti a jednak vo vzťahu k uskutočňovaniu podnikateľskej činnosti spoločnosti.
Dozorná rada dohliada na výkon pôsobnosti predstavenstva ako štatutárneho orgánu spoločnosti, pričom vo svojej činnosti posudzuje, či predstavenstvo využíva svoje oprávnenia v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej akcionárov, či nedochádza k prekračovaniu pôsobnosti predstavenstva, či nedochádza k zneužívaniu funkcií členov predstavenstva na úkor spoločnosti a jej majetku (§196a ObchZ). Za slabinu súčasnej právnej úpravy ochrany záujmov zamestnancov inštitútmi akciového práva možno označiť predovšetkým to, že táto ochrana neobsahuje explicitne úpravu dohľadu nad činnosťou vrcholových manažérov spoločnosti (obdobne ako voči predstavenstvu), hoci v súčasných akciových spoločnostiach sú to predovšetkým vrcholoví manažéri, ktorí majú najviac informácií o situácii v spoločnosti a ktorí pripravujú podklady na rozhodovanie štatutárneho orgánu či valného zhromaždenia a častokrát sami prijímajú veľmi významné rozhodnutia, ktoré ovplyvňujú ekonomickú situáciu v spoločnosti. Manažéri spoločnosti majú pritom záujem zachovať si svoj spravidla vysoký príjem v spoločnosti čo najdlhšie, a preto sa často snažia o prijímanie takých rozhodnutí, ktoré by im zachovali ich pozíciu v spoločnosti, a to aj na úkor perspektívnych záujmov spoločnosti. Činnosť vrcholových manažérov akciových spoločností možno kontrolovať len v rámci výkonu dohľadu nad uskutočňovaním celkovej podnikateľskej činnosti akciovej spoločnosti a kontrolou všetkých dokladov a záznamov týkajúcich sa činnosti spoločnosti a v rámci kontroly vedenia účtovníctva spoločnosti.
Dohľad nad výkonom pôsobnosti predstavenstva a uskutočňovaním podnikateľskej činnosti spoločnosti vykonáva dozorná rada ako celok. Jednotliví členovia dozornej rady, vrátane členov zvolených zamestnancami spoločnosti, sú oprávnení nahliadať do všetkých dokladov a záznamov týkajúcich sa činnosti spoločnosti, majú právo kontrolovať, či účtovné záznamy sú riadne vedené v súlade so skutočnosťou a či sa podnikateľská činnosť v spoločnosti uskutočňuje v súlade s právnymi predpismi, stanovami a rozhodnutiami valného zhromaždenia. Na to, aby jednotliví členovia dozornej rady využívali svoje kontrolné opatrenia, nepotrebujú žiadne poverenie alebo rozhodnutie dozornej rady, ale môžu tak robiť z vlastnej iniciatívy, či na základe podnetu, napr. zamestnancov spoločnosti. Takto poníma pôsobnosť dozornej rady aj L. Žitňanská keď uvádza, že členovia dozornej rady, ako kolektívneho orgánu, vykonávajú svoju pôsobnosť zásade spoločne (s poukázaním na § 201 ods. 3). Svoju kontrolnú činnosť podľa § 197 ods. 2 však jednotliví členovia môžu uskutočňovať jednotlivo[11] [12]. Takáto úprava umožňuje vykonávať iniciatívne kontrolné opatrenia aj členom dozornej rady zvolenými zamestnancami spoločnosti. Návrh českého zákona o obchodných korporáciách však predpokladá „oklieštenie“ iniciatívneho vykonávania kontrolných oprávnení členmi dozornej rady, keďže navrhuje ustanoviť, že členovia dozornej rady môžu využívať kontrolné oprávnenia len na základe rozhodnutia dozornej rady, s výnimkou situácie, ak dozorná rada nie je spôsobilá plniť svoje funkcie11. Na základe svojich zistení dozorná rada navrhuje prijatie potrebných opatrení, a to či už predstavenstvu alebo na valnom zhromaždení Dozorná rada však nikdy nie je oprávnená rozhodovať sama. Môže iba predkladať návrhy rozhodnutí či opatrení. Členovia dozornej rady volení zamestnancami majú navyše právo požadovať, aby ich odlišný názor, prezentovaný na zasadnutí dozornej rady, bol prezentovaný na valnom zhromaždení spoločnosti. Ďalej majú členovia dozornej rady volení zamestnancami právo, aby ich rozdielny názor na prerokované otázky bol zaznamenaný v zápisnici zo zasadnutia dozornej rady.
Metódy činnosti členov dozornej rady zvolených zamestnancami spoločnosti
Členovia dozornej rady zvolení zamestnancami spoločnosti môžu vo svojej činnosti využívať iba tie metódy, ktoré sú dané zákonom, resp. sú upravené v stanovách spoločnosti. Navyše by si členovia dozornej rady mali dohodnúť s odborovou organizáciou alebo so zástupcami zamestnancov spôsob vzájomnej komunikácie s cieľom získania podnetov pre kontrolnú činnosť a pre pôsobenie v dozornej rade a na druhej strane by si mali vytvoriť postup pre informovanie zamestnancov o svojej činnosti.
Zodpovednosť členov dozornej rady zvolených zamestnancami
Členovia dozornej rady zvolení zamestnancami kontrolujú nakladanie s majetkom, ktorý patrí niekomu inému, s majetkom, ktorého vlastníkom je akciová spoločnosť. Funkciu člena dozornej rady sú preto aj členovia, t. j. členovia zvolení zamestnancami spoločnosti, povinní vykonávať s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej akcionárov, teda nie v súlade so záujmami zamestnancov, pokiaľ sú tieto odlišné od záujmov spoločnosti a jej akcionárov. Výkon funkcie s odbornou starostlivosťou zahŕňa predovšetkým rozhodovanie zohľadňujúce všetky dostupné informácie, ktoré sa týkajú predmetu rozhodnutia, zachovávanie mlčanlivosti o dôverných informáciách a skutočnostiach a neprípustnosť preferovania vlastných záujmov či záujmov niektorých akcionárov alebo záujmov tretích osôb (vrátane zamestnancov spoločnosti) pred záujmami spoločnosti. Dôsledkom porušenia povinnosti vykonávať funkciu s odbornou starostlivosťou, resp. v súlade so záujmami spoločnosti a jej akcionárov, je povinnosť nahradiť spoločnosti škodu, ktorá bola týmto konaním spoločnosti spôsobená.
Odmeňovanie členov dozornej rady zvolených zamestnancami spoločnosti
Výkon funkcie člena dozornej rady je odmeňovaný na základe zmluvy o výkone funkcie, ktorú uzatvára spoločnosť s členom dozornej rady. Zmluvou o výkone funkcie sa zakladá „absolútny“ obchodný záväzkový vzťah podľa ustanovenia § 261 ods. 3 ObchZ. Zmluvu o výkone funkcie uzatvára v mene spoločnosti buď člen predstavenstva alebo členovia predstavenstva, ktorí sú oprávnení spoločne konať v mene spoločnosti na strane jednej a osoba, ktorá je členom dozornej rady na strane druhej. Odmena za výkon funkcie a nárok na ďalšie funkčné požitky dohodnuté v tejto zmluve je nárokom člena dozornej rady voči spoločnosti, a to bez ohľadu na to, či ide o člena dozornej rady zvoleného valným zhromaždením spoločnosti alebo zamestnancami spoločnosti. Akciová spoločnosť je povinná vyplácať odmenu za výkon funkcie aj tomu členovi dozornej rady, ktorý bol zvolený zamestnancami spoločnosti.
b) Ochrana záujmov zamestnancov spoločnosti samotnými zamestnancami spoločnosti ako akcionármi zamestnávateľskej akciovej spoločnosti
Zamestnanci spoločnosti sa môžu stať jej akcionármi, a to buď „klasickým“ nadobudnutím akcií spoločnosti od iných akcionárov alebo v zákonom stanovených prípadoch aj od samotnej spoločnosti. V stanovách akciovej spoločnosti môže byť upravené, že zamestnanci spoločnosti sa môžu podieľať na rozdelení zisku. Stanovy alebo valné zhromaždenia môžu určiť, že tento podiel na zisku možno použiť na získanie akcií zamestnancami spoločnosti (§ 178 ods. 4 ObchZ.). Z pohľadu zamestnancov, ako akcionárov spoločnosti, je dôležité, aby mohli uplatňovať aspoň práva, ktoré patria „minoritným“ akcionárom. Preto, aby mohli takéto práva uplatňovať, napr. domáhať sa zvolania valného zhromaždenia, navrhovať program rokovania alebo navrhovať zaradenie určitých otázok do programu rokovania valného zhromaždenia a pod. sa vyžaduje, aby mali akcie, ktorých menovitá hodnota dosahuje najmenej 5 % základného imania spoločnosti. Takýto akcionári – zamestnanci majú potom ešte viac možností presadzovať záujmy zamestnancov spoločnosti než členovia dozornej rady zvolení zamestnancami spoločnosti.
c) Zverejňovanie objektívnych údajov o výsledkoch hospodárenia akciovej spoločnosti
Všetky obchodné spoločnosti, vrátane akciových spoločností musia mať riadnu účtovnú závierku a mimoriadnu účtovnú závierku overenú audítorom, ak takáto povinnosť vyplýva zo zákona o účtovníctve. Zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v ustanovení § 19 ustanovuje, že riadnu individuálnu účtovnú závierku a mimoriadnu individuálnu účtovnú závierku musí mať overenú audítorom každá akciová spoločnosť bez ohľadu na jej celkovú sumu majetku a čistý obrat. Ak je akciová spoločnosť verejnou akciovou spoločnosťou, s ktorej akciami sa obchoduje na regulovanom trhu, musí mať vytvorený výbor pre audit, ktorý sleduje zostavovanie účtovnej závierky a dodržiavanie osobitných predpisov, sleduje efektivitu vnútornej kontroly a systémy riadenia rizík, sleduje audit individuálnej účtovnej závierky a preveruje a sleduje nezávislosť audítora. Akciová spoločnosť je povinná tiež vyhotovovať výročnú správu, ktorá musí byť v súlade s účtovnou závierkou. Výročná správa spolu s individuálnou účtovnou závierkou a mimoriadnou individuálnou účtovnou závierka sa ukladajú do zbierky listín obchodného registra. Nahliadanie do zbierky listín umožňuje zamestnancom spoločnosti taktiež získanie vierohodných informácií o hospodárskej situácii spoločnosti k stanovenému dátumu. Zamestnanci verejných akciových spoločností, t. j. takých, ktorých akcie alebo časť akcií boli prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu v niektorom zo zmluvných štátov Dohody o Európskom hospodárskom priestore, majú možnosť získavať informácie o aktuálnej hospodárskej situácii spoločnosti aj z informácií, ktoré sú prezentované v periodickej tlači, v ktorej sa uverejňujú burzové správy.
Kontrola manažmentu akciovej spoločnosti zamestnancami spoločnosti
Za slabinu súčasnej právnej úpravy ochrany záujmov zamestnancov inštitútmi akciového práva možno označiť predovšetkým to, že táto ochrana nezahŕňa úpravu kontroly činnosti manažmentu spoločnosti, hoci v súčasných akciových spoločnostiach sú to predovšetkým vrcholoví manažéri, ktorí majú najviac informácií o situácii v spoločnosti a ktorí pripravujú podklady na rozhodovanie štatutárneho orgánu či valného zhromaždenia a častokrát sami prijímajú veľmi významné rozhodnutia, ktoré ovplyvňujú ekonomickú situáciu v spoločnosti. Manažéri spoločnosti majú pritom záujem zachovať si svoj spravidla vysoký príjem v spoločnosti čo najdlhšie, a preto sa často snažia o prijímanie takých rozhodnutí, ktoré by im zachovali ich pozíciu v spoločnosti, a to aj na úkor perspektívnych záujmov spoločnosti.
Ochrana záujmov zamestnancov v mimoriadnych režimoch fungovania spoločnosti
Ochrana záujmov zamestnancov akciových spoločností je veľmi precízne upravená najmä v procese cezhraničného zlučovania či cezhraničného splynutia akciových spoločností. Táto úprava zahŕňa v súlade so Smernicou Rady 78/855 EHS o zlúčení a splynutí akciových spoločností vytvorenie osobitného vyjednávacieho orgánu, zloženého zo zástupcov zamestnancov zúčastnených spoločností a zo zástupcov zamestnancov ich organizačných zložiek, ktorých tento orgán zastupuje na rokovaniach o účasti zamestnancov na riadení. Obchodný zákonník podrobne upravuje zloženie osobitného vyjednávacieho orgánu (§ 218lc). Vyrovnanosť odborných schopností členov štatutárnych orgánov a vrcholových manažérov akciových spoločnosti na strane jednej a osobitného vyjednávacieho orgánu na strane druhej má zabezpečiť možnosť prizvať na rokovania na strane osobitného vyjednávacieho orgánu odborných poradcov, pričom akciové spoločnosti sú povinné uhradiť odmenu náklady na týchto odborných poradcov, a to minimálne na jedného pre príslušnú oblasť. Výsledkom vyjednávania medzi zlučujúcimi sa či splývajúcimi spoločnosťami a osobitným vyjednávacím orgánom by mala byť dohoda o účasti zamestnancov na riadení. Aj v prípade, ak by nedošlo k uzavretiu dohody o účasti zamestnancov na riadení spoločnosti, musia byť v nástupníckej spoločnosti zachované štandardné pravidlá o účasti zamestnancov na riadení v súlade s osobitnou úpravou obsiahnutou v § 218lh. Počas „fungovania“ nástupníckej spoločnosti v záujmy zamestnancov zastupujú jednak zástupcovia zamestnancov v dozornej rade spoločnosti a výbor zamestnancov ako orgán zastupujúci zamestnancov, ktorý je zložený zo zamestnancov alebo zástupcov zamestnancov. Tieto pravidlá o vytváraní a oprávneniach osobitného vyjednávacieho orgánu a tiež o vytváraní a oprávneniach výboru zamestnancov, by mali byť rozšírené aj na prípady vnútroštátneho zlučovania a splynutia akciových spoločností, pričom by sa mali obligatórne týkať zlúčení alebo splynutí, ak aspoň jedna zo spoločností zúčastňujúcich sa na zlúčení alebo splynutí má viac ako 500 zamestnancov. Súčasný limit 50 zamestnancov uvedený v ust. § 200 ObchZ, ktorý určuje obligatórne zastúpenie zástupcov zamestnancov v dozornej rade sa totiž javí ako veľmi prísny.
Z hľadiska ochrany záujmov zamestnancov by bolo vhodné zakotviť minimálne informačnú povinnosť zo strany spoločnosti o tom, že spoločnosti hrozí vyhlásenie konkurzu. Ustáliť, resp. vymedziť, kedy by takáto informačná povinnosť nastala, t. j. kedy sa spoločnosť ocitá v situácii hroziaceho konkurzu, však podľa môjho názoru nemožno zovšeobecniť v normatívnej podobe. Situáciu v každej spoločnosti treba posudzovať individuálne, ponúka sa paralela s individuálnym posúdením zdravotného stavu pacienta, ktorému hrozí závažný zdravotný problém.
Záujmy zamestnancov počas reštrukturalizácie[13] sú chránené ešte viac ako počas riadneho fungovania spoločnosti, pretože popri členoch dozornej rady zvolených zástupcami zamestnancami, vykonáva nad podnikaním dlžníka počas reštrukturalizácie dohľad správca, ktorý má oprávnenie udeľovať súhlas s právnymi úkonmi dlžníka, a to v rozsahu určenom súdom v uznesení o povolení reštrukturalizácie. Počas konkurzu na akciovú spoločnosť sa však pozícia zamestnancov mení tak, že ak prihlásili svoje pohľadávky do konkurzu, stávajú sa veriteľmi úpadcu a svoje záujmy môžu uplatňovať jednak na schôdzi veriteľov a jednak cez veriteľský výbor.
Po ak prihlásili svoje pohľadávky do konkurzu, stávajú sa veriteľmi úpadcu a svoje záujmy môžu uplatňovať jednak na schôdzi veriteľov a jednak cez veriteľský výbor.
Ustanovením likvidátora do funkcie prechádza na neho pôsobnosť štatutárneho orgánu konať v mene spoločnosti. Pozícia dozornej rady sa však nemení a teda členovia dozornej rady zvolení zamestnancami, aj v procese likvidácie sú povinní postupovať v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej akcionárov a majú aj naďalej oprávnenie nahliadať do všetkých dokladov a záznamov týkajúcich sa činnosti spoločnosti a tiež kontrolovať, či účtovné záznamy sú riadne vedené v súlade so skutočnosťou. Dozorná rada je tiež oprávnená dohliadať na výkon pôsobnosti likvidátora spoločnosti a na uskutočňovanie likvidácie.
Autor
prof. JUDr. Ján Husár CSc.