„Skutočnosť, že listina obsahujúca závet pozostáva z viacerých listov, ktoré nie sú spojené, nezakladá bez ďalšieho neplatnosť závetu. Záver o platnosti takéhoto závetu je ale opodstatnený len ak sú vylúčené pochybnosti o pravosti, pravdivosti, súvislosti a nadväznosti jednotlivých listov závetu.“
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 28. júla 2010 zrušil rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa 27. novembra 2008, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku vo veci samej určujúcom neplatnosť alografného závetu a listiny o vydedení, ako aj vo výroku o trovách konania. Vec v rozsahu zrušenia vrátil Najvyšší súd Slovenskej republiky Krajskému súdu v Trnave na ďalšie konanie.
Úplné znenie uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je k dispozícii – platnosť závetu“>TU
Žalobou podanou na Okresnom súde Trnava sa žalobcovia domáhali určenia neplatnosti alografného závetu a listiny o vydedení, obsiahnutých v jednej listine. Neplatnosť závetu napísaného na písacom stroji odôvodňovali tým, že v listine závetu je až pod podpismi poručiteľa a svedkov umiestnené vyhlásenie svedkov, že poručiteľ pred nimi ako súčasne prítomnými prejavil, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu. Dôvodom neplatnosti mala byť aj pochybnosť, či prvá strana listiny závetu je prejavom vôle poručiteľa, keďže túto stranu mohla žalovaná kedykoľvek prepísať a pripojiť k druhej strane listiny závetu, na ktorej sa nachádzajú podpisy, ako aj skutočnosť, že dva listy formátu A4, z ktorých pozostáva listina závetu, neboli spojené tak, aby nebolo možné prvý list vymeniť (keďže listy boli spojené tromi spinkami). Žalobcovia tiež namietali, že v závete sa uvádza, že ho závetca spisuje za prítomnosti svedkov, hoci svedkovia potvrdili, že pri spisovaní závetu neboli prítomní, ako aj skutočnosť, že je vylúčené, aby poručiteľ spísal predložený závet a podpis poručiteľa nie je pravý. Zároveň rozšírili žalobu aj o určenie, že dôvody vydedenia nie sú dané, pričom súd prvého stupňa túto zmenu pripustil.
Okresný súd Trnava rozsudkom zo dňa 5. júna 2007, č. k. 116/2005 – 102, žalobe v časti o určenie neplatnosti závetu a listiny o vydedení vyhovel a vo zvyšku (v časti o určenie, že dôvody vydedenia nie sú dané) žalobu zamietol.
Proti uvedenému rozsudku podali odvolanie žalobcovia i žalovaná.
Krajský súd v Trnave ako odvolací súd rozsudkom zo dňa 27. novembra 2008, sp. zn. 9 CoD 31/2008, rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalobu o určenie neplatnosti závetu a listiny o vydedení zamietol a určil, že dôvody vydedenia žalobcov v listine o vydedení nie sú dané. Samostatným výrokom rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Rozsudok odvolacieho súdu napadli žalobcovia dovolaním.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako dovolací súd bez nariadenia dovolacieho pojednávania preskúmal rozsudok odvolacieho súdu a dospel k záveru, že je potrebné ho zrušiť.
Z ODÔVODNENIA
„Pokiaľ preto odvolací súd tú okolnosť, že až pod podpismi svedkov sa nachádzal text, obsahom ktorého bolo potvrdenie svedkov, že poručiteľ pred nimi výslovne prejavil, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu, nepovažoval za dôvod neplatnosti závetu, resp. túto klauzulu považoval za nadbytočnú, bol tento jeho právny záver správny. Nesprávnym však bol jeho záver podľa ktorého je pre platnosť závetu bez ďalšieho dostatočné spojenie dvoch listov závetu spinkami pomocou spínacieho strojčeka.“
„Podľa názoru dovolacieho súdu neprichádza do úvahy riešenie tejto otázky (* spojenie viacerých listov tvoriacich listinu) obdobným spôsobom, akým bola riešená judikatúrou v súvislosti s listinou obsahujúcou zmluvu o prevode nehnuteľnosti v stanovisku publikovanom v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, ročník 2001, zošit 4, pod č. 69, v zmysle ktorého pokiaľ zmluvu o prevode nehnuteľnosti, vrátane jej nedielnych príloh, tvorí viac ako jeden list, musia byť všetky tieto jednotlivé hárky pevne spojené (zošité) tak, aby tvorili technickú jednotu listiny, a to pod následkom neplatnosti právneho úkonu, ak by tomu tak nebolo.“
„Výklad, ktorý by vyžadoval, aby jednotlivé listy závetu boli pevne spojené (zošité) a to pod následkom neplatnosti závetu, ak by takéto pevné spojenie nebolo urobené, by presahoval rámec platnej právnej úpravy určujúcej náležitosti závetu a zasiahol by do právnej istoty účastníkov občianskoprávnych vzťahov pre oblasť dedenia. Zároveň by prakticky znamenal faktické zúženie možnosti zriadenia závetu so zreteľom na skutočnosť, že pojem listiny nie je právom výslovne definovaný, a že pokiaľ pre listinu je všeobecným ekvivalentom slovo písomnosť, teda čokoľvek písané, potom podľa právnej teórie aj praxe spôsobilou náhradou listiny v klasickom slova zmysle (papierovej, pergamenovej a pod.) je akékoľvek iné hmotné médium, na ktorom možno zachytiť písomný prejav, napr. aj drevo, umelá hmota, textilná látka. Je zrejmé, že povaha niektorých takýchto hmotných médií by pevné spojenie spôsobom zošitia, resp. ani iným spôsobom neumožňovala.“
„Výklad vyžadujúci pevné spojenie (zošitie) jednotlivých listov závetu nemožno vyvodiť ani s použitím analógie poukazujúcej na výslovné riešenie tejto otázky v § 44 ods. 3 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok)(1) , podľa ktorého ak notársku listinu tvorí niekoľko listov alebo hárkov, musia byť zošité šnúrou, ktorej voľné konce sa prekryjú nálepkou opatrenou odtlačkom úradnej pečiatky. Notárske listiny majú totiž povahu verejných listín a sú spisované notármi v rámci výkonu notárskej činnosti, ktorí pre dodržanie postupu vyplývajúceho z uvedeného ustanovenia majú potrebné technické možnosti. Okrem toho táto úprava len pre prípady notárskych listín nasvedčuje tomu, že jej absencia v prípade závetu nie je medzerou zákona, ale zámerom nesťažovať technické možnosti zriadenia závetu.“
„Otázku právnych následkov spojenia jednotlivých listov závetu, ktoré nie sú pevne spojené, resp. nie sú vôbec spojené, možno riešiť použitím historického výkladu porovnávajúceho zároveň rozdielnosť právnych úprav v období právneho dualizmu súkromného práva, existujúceho v bývalej Čsl. republike do 31.12.1950.“ „To znamená, že ak listina závetu pozostáva z viacerých listov, ktoré nie sú pevne spojené (spojenie kovovou sponou – spinkou – nie je takýmto spojením), alebo nie sú vôbec spojené, právnym následkom tejto skutočnosti nie je bez ďalšieho neplatnosť ale ani platnosť závetu. Záver o platnosti závetu v takomto prípade vyžaduje splnenie podmienky, že tu nie sú pochybnosti o pravosti, pravdivosti, súvislosti a nadväznosti jednotlivých listov závetu.“
„Nesprávne preto vyhodnotil (* odvolací súd) rozpor medzi textom závetu na prvom liste, v ktorom sa uvádza, že poručiteľ ho spisuje v prítomnosti svedkov, a skutkovým zistením vyplývajúcim z vykonaného dokazovania, podľa ktorého tomu tak nebolo. Nezaoberal sa okolnosťou spochybňujúcou súvislosť listov závetu z toho hľadiska, že na prvom liste poručiteľ započítava žalobcom finančné dary a na druhom liste ich z dedenia vylučuje vydedením. Nevykonal dokazovanie na tvrdenie žalobcov, že poručiteľ, ktorý závet podľa jeho výslovného znenia spisoval sám, neovládal právnu terminológiu v ňom použitú. Nehodnotil ani ďalšie skutočnosti, ktoré môžu byť pre posúdenie veci právne významné, a to že jedným zo svedkov závetu bol priateľ žalovanej, ktorý ak by spĺňal podmienku blízkej osoby, nebol by spôsobilým svedkom závetu v zmysle § 476f Obč. zákonníka(2) , a že žalovaná predložila závet až takmer po X. rokoch od smrti poručiteľa.“
„V súvislosti so žalobou v časti o určenie neplatnosti vydedenia dovolací súd však poznamenáva, že vzhľadom na právoplatnosť výroku o určení neexistencie dôvodov vydedenia, bude potrebné sa zaoberať otázkou naliehavého právneho záujmu na takomto určení.“
Poznámky
- 1) Ak notársku listinu tvorí niekoľko listov alebo hárkov, musia byť zošité šnúrou, ktorej voľné konce sa prekryjú nálepkou opatrenou odtlačkom úradnej pečiatky. Tým istým spôsobom sa spoja s listinou všetky jej prílohy.
- 2) Závetom povolaný, ani zákonný dedič a osoby im blízke nemôžu pri vyhotovovaní závetu pôsobiť ako úradné osoby, svedkovia, pisatelia, tlmočníci alebo predčitatelia.
Autor
JUDr. Katarína Ťahlová