Popri obmene personálneho obsadenia Ústavného súdu Slovenskej republiky dochádza v roku 2019 aj k zásadnej legislatívnej zmene. S účinnosťou od 1. 3. 2019 sa pôvodný zákon NR SR č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o organizácii ÚS SR“) nahrádza novým zákonom č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZÚS“).

Už pri prvom oboznámení sa s predpisom je zrejmé, že nová právna úprava je výrazne rozsiahlejšia a podrobnejšia. Prvý článok ZÚS, teda samotný zákon o Ústavnom súde SR, má spolu 251 paragrafov, čo je viac než dvojnásobok oproti svojmu „subtílnejšiemu“ predchodcovi. Podstatnú časť zákona tvoria ustanovenia o osobitných konaniach, kde je právomoc ústavného súdu vymedzená čl. 125 a nasl. Ústavy SR.

Z pragmatických dôvodov je tento krátky príspevok zameraný iba na tie ustanovenia ZÚS, ktoré sa týkajú advokátskej praxe najčastejšie a najintenzívnejšie. Ide o všeobecné ustanovenia o konaní pred ústavným súdom (prvá hlava piatej časti ZÚS; § 32 až § 73) a o osobitné ustanovenia o konaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby (šiesta hla- va piatej časti ZÚS; § 122 až § 135). Pozornosť je venovaná predovšetkým relevantným zmenám oproti pôvodnej právnej úprave.

In medias res – pre konanie o tzv. individuálnej sťažnosti naďalej platí povinné zastúpenie sťažovateľa advokátom počas celého konania. Pokiaľ je však sťažovateľom advokát, nemusí byť v konaní zastúpený (§ 34 ods. 2 ZÚS). Zákon v § 37 upravuje aj možnosť ustanoviť právneho zástupcu navrhovateľovi v konaní pred ústavným súdom, ak to odôvodňujú jeho majetkové pomery a nejde o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti.

Zásadnou zmenou je zavedenie inštitútu zúčastnenej osoby podľa § 33 ZÚS. Tou je v konaní o ústavnej sťažnosti, zjednodušene povedané, účastník pôvodného konania; ak nie je zároveň sťažovateľom. Z hľadiska právnej istoty a zachovania princípu rovnosti ide rozhodne o krok vpred, ktorého sa právna prax dlhodobo dovolávala.

Ak ústavný súd prijme ústavnú sťažnosť na ďalšie konanie, obligatórne upovedomí o tejto skutočnosti zúčastnenú osobu a umožní jej vyjadriť sa v stanovenej lehote (§ 126 v nadv. na § 56 ods. 6 ZÚS). To výrazným spôsobom mení charakter samotného konania, keďže doterajší § 51 ods. 2 zákona o organizácii ÚS SR bol v danej súvislosti považovaný za nedostatočný. Právu zúčastnenej osoby vyjadriť sa k ústavnej sťažnosti prispôsobuje zákon v § 40 ods. 3 ZÚS aj potrebný počet rovnopisov a príloh podania v listinnej podobe, ktoré je potrebné zúčastnenej osobe doručiť.

Zúčastnená osoba má právo byť prítomná na ústnom pojednávaní, ktoré sa v konaní o ústavnej sťažnosti uskutočňuje v zmysle § 58 ods. 1 písm. f) ZÚS. Nie je však oprávnená trvať na ústnom pojednávaní, ak ústavný súd so súhlasom účastníkov od ústneho pojednávania upustil podľa § 58 ods. 3 ZÚS. Zúčastnenej osobe sa doručujú všetky rozhodnutia ústavného súdu v konkrétnej veci. V súlade so znením druhej vety § 68 ods. 1 ZÚS nemusí ústavný súd doručovať zúčastnenej osobe uznesenie o odmietnutí ústavnej sťažnosti, ak o jej podaní neinformoval účastníka konania, proti ktorému ústavná sťažnosť smeruje. Vlastné trovy konania pred ústavným súdom znáša zúčastnená osoba bez možnosti ich náhrady (§ 73 ods. 3 ZÚS).

Pokiaľ ide o vady resp. nedostatky ústavnej sťažnosti, ich odstraňovanie je naďalej fakultatívne. Ústavný súd … …

Celé znenie článku nájdete na nižšie uvedenom zdroji.

Autor
JUDr. František Sedlačko LL.M.

Zdroj
https://www.sak.sk/web/sk/cms/sak/bulletin/archiv/proxy/list/form/picker/event/page/20