V súvislosti s prebiehajúcim súdnym konaním na Slovensku bola predložená Európskemu súdnemu dvoru (ESD) v Luxembursku prejudiciálna otázka ohľadom výkladu ustanovení zákona o povinnom zmluvnom poistení. Išlo o otázku, či v prípade usmrtenia osoby pri dopravnej nehode je poisťovňa povinná nahrádzať aj nemajetkovú ujmu pozostalých obete z povinného zmluvného poistenia vinníka nehody.
Uvedená situácia vznikla z dôvodu, že poisťovňa odmietla predmetné plnenie pozostalým obete poskytnúť z dôvodu, že „Poistná zmluva o PZP sa podľa nej nevzťahuje na nahradenie ujmy podľa § 13 Občianskeho zákonníka, keďže právo na náhradu takej ujmy nie je kryté poistením podľa slovenského zákona o PZP“.
Aj napriek skutočnosti, že stratu blížneho svojho ako člena rodiny nikdy nenahradia peniaze, náhrada zníženia ľudskej dôstojnosti človeka do takej miery by mala byť jednoznačne zaručená vnútroštátnou legislatívou. Najmä ak takýto priestor vytvára naša zákonná úprava zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Táto myšlienka bola už dávno prevedená do Smerníc Rady o aproximácii právnych predpisov členských štátov, týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovými vozidlami a kontroly plnenia povinnosti poistenia tejto zodpovednosti č. 72/166/EHS z 24. apríla 1972 (jej ďalšie zmeny 84/5/EHS z 30.12.1983, 2005/14/ES z 11.5.2005 a 90/232/EHS z 14.05.1990), ktorá bola samozrejme stále vylepšovaná a čo najviac prispôsobovaná pre posilnenie ochrany obetí dopravných nehôd. V zmysle výkladu jednotlivých ustanovení smerníc a hlavne s poukazom na ich účel je stanovená záruka ochrany pre akúkoľvek osobu oprávnenú na odškodnenie následkov nehody spôsobenej motorovými vozidlami, či už sa to týka škody alebo nemajetkovej ujmy, nakoľko zásah do osobnej integrity človeka môže predstavovať nielen fyzickú ale aj psychickú traumu.
Prečo teda naše poisťovne nechcú platiť a prečo súdy nevedia, či sú oprávnené priznať pozostalým obetí takúto nemajetkovú ujmu v peniazoch?
Chybičkou krásy môže byť neuspokojivá a otázna všeobecná úprava v Občianskom zákonníku, ktorý pojem „nemajetková ujma“ nedefinuje a bližšie nešpecifikuje možné prípady jej uplatniteľnosti. Ministerstvo spravodlivosti však hovorí o veľkej pripravovanej novele Občianskeho zákonníka okrem iného aj v tomto smere, ktorá by mala byť dokončená do konca roka 2014.
Aktuálna úprava slovenského Občianskeho zákonníka, čo sa týka nemajetkovej ujmy:
Podľa § 13 slovenského Občianskeho zákonníka, „Fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch“.
Aktuálna úprava českého Občianskeho zákonníka, čo sa týka nemajetkovej ujmy:
Podľa § 2958 českého Občianskeho zákonníka, „Při ublížení na zdraví odčiní škůdce újmu poškozeného peněžitou náhradou, vyvažující plně vytrpěné bolesti a další nemajetkové újmy; vznikla-li poškozením zdraví překážka lepší budoucnosti poškozeného, nahradí mu škůdce i ztížení společenského uplatnění. Nelze-li výši náhrady takto určit, stanoví se podle zásad slušnosti“. Podľa § 2959 českého Občianskeho zákonníka „Při usmrcení nebo zvlášť závažném ublížení na zdraví odčiní škůdce duševní útrapy manželů, rodiči, dítěti nebo jiné osobě blízké peněžitou náhradou vyvažující plně jejich utrpení. Nelze-li výši náhrady takto určit, stanoví se podle zásad slušnosti“.
ESD o prejudiciálnej otázke rozhodol dňa 24. októbra 2013, kedy bol vydaný rozsudok C-22/12 v znení, že jednotlivé ustanovenia smernice sa majú vykladať v tom zmysle, že povinné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla má pokrývať aj náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej blízkym osobám obetí usmrtených pri dopravnej nehode, ak jej náhradu na základe zodpovednosti poisteného za škodu upravuje vnútroštátne právo uplatniteľné v spore vo veci samej. A keďže totiž zodpovednosť poisteného, ktorá podľa vnútroštátneho súdu v tomto prípade vyplýva z § 11 a 13 Občianskeho zákonníka, vznikla na základe dopravnej nehody a mala občianskoprávnu povahu, nič nenasvedčuje, že na túto zodpovednosť sa nevzťahuje vnútroštátne hmotné právo zodpovednosti za škodu, na ktoré odkazujú uvedené smernice.
Uvedený judikát uviedol na pravú mieru výklad ustanovení zákona o povinnom zmluvnom poistení a poskytol konečne priestor pre uplatňovanie takých nárokov v podobe nemajetkovej ujmy, o ktorých malo byť už dávno rozhodované u nás tak, ako v ostatných členských štátoch a vydávané rozsudky, ako napríklad v Nemecku, vyčíslili pred pár rokmi hodnotu života až na 1,2 milióna eur. Povinné poistenie zodpovednosti za škodu, aby pomohol zabrániť veľké straty Rakúska Online Casino #1 – Atlas.
A čo sa týka záväznosti rozsudku Súdneho dvora u nás? Ten je záväzný odo dňa vyhlásenia nie len pre súd, ktorý podal prejudiciálnu otázku, ale aj pre súdy, ktoré budú rozhodovať v tej istej veci o opravných prostriedkoch. Samozrejme pre ďalšie takéto prípady rozsudok zaväzuje všetky súdy členských štátov „pro futuro“.
V konečnom dôsledku, v prípade nároku na nemajetkovú ujmu pozostalých obete dopravnej nehody ju bude možné uplatňovať súdnou cestou aj napriek našej doterajšej úprave v Občianskom zákonníku, nakoľko jej výšku môže schváliť len súd. Poisťovňa bude zaviazaná uhradiť nemajetkovú ujmu v peniazoch vo výške uvedenej v z rozsudku súdu, a to z povinného zmluvného poistenia vinníka nehody. Uvidíme teda, či sa judikatúra slovenských súdov v tomto smere zmení, a bude sa konečne prihliadať na pozostalých, ktorí stratili svojho blízkeho príbuzného, čo spôsobuje neodstrániteľný a trvalý zásah do práva na rodinný život, alebo radšej poisťovne zvýšia poistné!