Konkurzné právo ochraňuje trh pred ďalším prevádzkovaním neživotaschopných subjektov. Konkurzné konanie umožňuje „spravodlivé“ usporiadanie pomerov medzi veriteľmi, ak je dlžník v úpadku, alebo mu úpadok hrozí a má viacero veri- teľov. Správca v tomto konaní má dôležité postavenie a napomáha napĺňať cieľ konkurzného konania, plní mnohé úlohy, uložené mu zákonom, súdom či veriteľ- ským výborom, za splnenie ktorých aj objektívne zodpovedá.
Definícia správcu sa nachádza v zák. č. 8/2005 Z.z. o správcoch a o zmene a dopl- není niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ZoS). Správcom je fyzická alebo právnická osoba1, ktorú Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej re- publiky zapíše do zoznamu správcov v súlade s ustanoveniami ZoS. Do zoznamu správcov sa zapisujú fyzické2 i právnické osoby ako správcovia.
Správcovskú činnosť vykonáva, a teda za správcu môže súd ustanoviť osobu, ktorá pri jej výkone zachováva mlčanlivosť, koná svedomito, čestne, zodpovedne a s odbornou starostlivosťou.
Správca – fyzická osoba môže byť zapísaný do zoznamu správcov, ak spĺňa pred- poklady štátnej príslušnosti. Ďalej, ak má trvalý pobyt na území Slovenskej repub- liky alebo na území iného členského štátu, je spôsobilý na právne úkony v plnom rozsahu, je bezúhonný, dôveryhodný a odborne spôsobilý. Ďalším predpokladom pre zápis správcu do zoznamu správcov je povinnosť správcu mať zriadenú kance- láriu v obvode krajského súdu, v ktorom má záujem vykonávať správcovskú čin- nosť. Z dikcie ust. § 7 ZoS vyplýva, že správca – fyzická osoba môže mať zriadenú kanceláriu len v obvode jedného krajského súdu.
Pokiaľ ide o správcu – právnickú osobu, spomínané požiadavky a predpoklady musia spĺňať spoločníci pri verejnej obchodnej spoločnosti či komplementári pri komanditnej spoločnosti. Správca – právnická osoba môže byť zapísaná do zozna- mu správcov, ak má právnu formu osobnej obchodnej spoločností (verejnej obchodnej spoločnosti a komanditnej spoločnosti). Domnievam sa, že kapitálové obchodné spoločnosti sú vylúčené ako správcovia z dôvodu, že princípom pre kapitálové spoločnosti je obmedzené ručenie spoločníkov. Spoločníci kapitálových spoločností by tak ručili za záväzky spoločnosti síce objektívne, ale obmedzene, čo by znevýhodňovalo správcov – fyzické osoby a správcov ako spoločníkov osob- ných obchodných spoločností, ktorí by ručili celým svojim majetkom. Ďalej, spo- ločníkom správcu – právnickej osoby je správca fyzická osoba. Na konanie sú spôsobilí všetci spoločníci samostatne a bez obmedzenia, v prípade komanditnej spoločnosti sa uvedené týka všetkých komplementárov. Spoločníci majú byť tak- tiež ako správcovia fyzické osoby bezúhonní a dôveryhodní. Správca má mať sídlo na území Slovenskej republiky. Rovnako aj v tomto prípade je jedným z predpo- kladov zriadenie kancelárie. Podľa ust. § 7 ods. 1 ZoS, správca – právnická osoba môže mať zriadených aj viac kancelárií, v obvode jedného krajského súdu však môže mať zriadenú vždy len jednu kanceláriu. Ak má správca – právnická osoba zriadených viac kancelárií, musí mať v každej kancelárii ustanoveného zástupcu, ktorým môže byť len jeho štatutárny orgán.
Pokiaľ správca spĺňa požiadavky a predpoklady, ktoré sa kladú na výkon správ- covskej činnosti, môže žiadať Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky o zápis do zoznamu správcov. Ak žiadosť spĺňa náležitosti podľa ZoS na zápis do zoznamu správcov, Ministerstvo spravodlivosti SR do 30 dní od doručenia úplnej žiadosti zapíše žiadateľa do zoznamu správcov. V opačnom prípade žiadosť od- mietne. Zápis do zoznamu správcov má teda konštitutívne právne účinky a je pred- pokladom pre to, aby bol správca do funkcie ustanovený.
Zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ZoKR) rozlišuje jednotlivé typy správcov v závislosti od toho, aké činnosti správca vykonáva. V zákonnej úprave nájdeme označenie predbežného správcu, správcu a dozorného správcu. Z dôvodu rozdielnosti úloh, cieľov a vzťahov jednotlivých správcov v procese konkurzného konania môžeme podľa môjho názoru vymedziť nasledujúce typy správcov aj napriek tomu, že nepôjde o legálne pojmy :
– predbežný správca,
– správca konkurznej podstaty,
– správca reštrukturalizačný,
– správca pri oddlžení,
– dozorný správca.
1. Ustanovenie správcu v právnom poriadku Slovenskej republiky
Súd je povinný predbežného správcu ustanoviť v prípade, ak má pochybnosti o výške majetku dlžníka. Výber konkrétneho predbežného správcu sa uskutočňuje pomocou technických a programových prostriedkov. Spôsob ustanovovania správ- cov, ktorí sa ustanovujú náhodným výberom a nie na základe voľnej úvahy súdu či veriteľov alebo dlžníka, by mal zabezpečiť nestrannosť pri rozhodovaní správcu počas výkonu jeho funkcie a mal by posilniť dôveru verejnosti v rozhodovaciu činnosť správcov i súdov. Výber prostredníctvom technických a programových prostriedkov má predstavovať opatrenie, ktoré odstráni možné pochybnosti o dô- vodoch, prečo súd ustanovil určitú osobu za správcu.
V prípade, ak súd ustanoví predbežného správcu, ten je do svojej funkcie ustano- vený samostatným uznesením v čase po začatí konkurzného konania a vykonáva svoju funkciu do zverejnenia uznesenia o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka v Obchodnom vestníku, alebo do zverejnenia oznámenia o právoplatnosti uznese- nia o zastavení konkurzného konania pre nedostatok majetku úpadcu.
Predbežný správca plní v konkurznom konaní dôležitú úlohu, pretože podmienkou na to, aby bol vyhlásený konkurz na majetok podnikateľa je, okrem existencie úpadcu a úpadku a plurality veriteľov, aj existencia majetku potrebného na úhradu nákladov konkurzného konania. Súd musí mať existenciu majetku pozitívne preu- kázanú a zistenú,3 keďže počas konkurzného konania vznikajú rôzne náklady, ktoré je potrebné uhradiť. Iba ak existuje dostatočný majetok, ktorý postačuje na krytie nákladov konkurzného konania, môže súd vyhlásiť konkurz na majetok podnikateľa. Vyhláška Ministerstva spravodlivosti SR č. 665/2005 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturali- zácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, urču- je potrebnú výšku preddavku na úhradu nákladov konkurzného konania.4
Predbežný správca zisťuje majetok, ktorý v čase výkonu funkcie predbežného správcu dlžníkovi skutočne patril a majetok, ktorý bol z majetku dlžníka prevedený právnymi úkonmi, uktorých je možné predpokladať ich odporovateľnosť v konkurznom konaní.
Keďže výber predbežných správcov sa uskutočňuje na základe náhodného výberu pomocou technických a programových prostriedkov, je otázne či v prípade tzv. veľkých konkurzov je „správne“ ustanoviť za správcu osobu, ktorá nemá žiadne skúsenosti s výkonom správcovskej činnosti, prípadne správcom iba krátke obdo- bie. Uspokojenie pohľadávok konkurzných veriteľov pritom mnohokrát priamo závisí od „šikovnosti“ správcu a v prípade, ak by sme mali porovnateľných úpad- cov a pre každý z nich by bol ustanovený odlišný správca, výsledok speňaženia majetku úpadcu by bol pravdepodobne u každého úpadcu odlišný. Je totiž dôležité či, za akú sumu a za aký čas sa správcovi podarí speňažiť majetok patriaci do kon- kurznej podstaty. De lege ferenda pri ustanovovaní správcov (konkurzného a reštrukturalizačného správcu, dozorného správcu a správcu pri oddlžení) by súd mal zohľadniť jednak zložitosť tej ktorej veci a následne odbornosť osobitného správcu pre ten ktorý odbor správy. Je možné prípadne aj predpokladať, aby budúci správcovia mali nielen právne vzdelanie ale aj ekonomické vzdelanie a tým aj komplexnejšie vedomosti a schopnosti.5
1. 1. Správca konkurznej podstaty.
Podľa súčasnej právnej úpravy súd ustanoví správcu v uznesení, ktorým sa vyhlási konkurz. Správca vykonáva svoju funkciu od vyhlásenia konkurzu až do zrušenia konkurzu alebo do zániku jeho funkcie z iných dôvodov. Pokiaľ súd ustanovil predbežného správcu, za osobu správcu ustanoví rovnakú osobu ako bol predbežný správca. Pokiaľ predbežný správca nebol ustanovený, ustanoví súd správcu na základe náhodného výberu pomocou technických a programových prostriedkov. Nového správcu súd ustanoví aj v prípade, ak sa rozhodne o jeho výmene na prvej schôdzi veriteľov. V súvislosti s vykonávaním správy je potrebné zdôrazniť prí- tomnosť dôvery najmä vo vzťahu medzi veriteľom a správcom. Veritelia by mali správcovi dôverovať a predpokladať, že správca háji ich záujmy a preto je podľa môjho názoru odôvodnený fakt, že veritelia majú oprávnenie hlasovať o výmene správcu a ide o obligatórny bod prvej schôdze veriteľov.
Pokiaľ ide o správcu pri oddlžení, toho menuje súd uznesením, ak povolí dlžníkovi fyzickej osobe oddlženie. Právo na oddlženie je možné uplatniť spolu s podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok úpadcu, alebo počas konkurzného ko- nania až do zrušenia konkurzu. Súd o návrhu na oddlženie rozhodne až po zrušení konkurzu. Na povolenie oddlženia nie je právny nárok a je celkom na uvážení sudcu či sa oddlženie povolí, alebo nie. Pri posudzovaní povolenia oddlženia súd skúma, či dlžník počas konania riadne a včas plnil svoje povinnosti a či má poctivý zámer pokúsiť sa o uspokojenie svojich veriteľov.
Reštrukturalizačného správcu si vyberá dlžník alebo veriteľ, podľa toho kto z nich podáva návrh na povolenie reštrukturalizácie. V prípade, ak súd povolí reštruktura- lizáciu majetku podnikateľa, je povinný za reštrukturalizačného správcu ustanoviť osobu, ktorá vypracovala posudok. Úloha reštrukturalizačného správcu je zistiť finančnú a obchodnú situáciu dlžníka, ktorá je základom pre vypracovanie reštruk- turalizačného posudku, v ktorom odporučí alebo neodporučí reštrukturalizáciu dlžníka. Ak správca reštrukturalizáciu majetku dlžníka odporučí, v posudku navrh- ne aj spôsob jej uskutočnenia.
Dozorný správca je ustanovený vtedy, ak záväzná časť reštrukturalizačného plánu predpokladá dozornú správu. Dozorná správa sa uskutočňuje v čase po skončení reštrukturalizácie až do úplného splnenia plánu .
2. Ustanovenie správcu v minulosti – stručný historický prehľad
Podľa zákona č. 64/1931 Sb. „pri vyhlásení konkurzu a kedykoľvek sa neskôr objaví potreba, ustanoví konkurzný súd správcu konkurznej podstaty….Správcom konkurznej podstaty bude menovaná osoba, ktorá je bezúhonná a spoľahlivá a ktorá má k tomu potrebné znalosti a nie je s úpadcom v takom osobnom pomere, ktorý by mohol mať vplyv na vykonávanie jej povinností….Konkurzný súd vydá správcovi podstaty listinu o vymenovaní a správca predtým ako sa ujme funkcie, prisľúbi konkurznému komisárovi rukou daním, že bude svoje povinnosti plniť svedomite.“6 Správca sa teda stal správcom prijatím úradu a nie menovaním. „Pod- ľa vládneho nariadenia č. 115/1931 Sb. z. a n. boli vedené zoznamy správcov kon- kurznej podstaty a správcov vyrovnávacích, do ktorých boli zapisovaní všetci ad- vokáti a notári, ktorí mali sídlo v obvode krajského súdu a ktorí výslovne neprehlá- sili, že do zoznamu správcov konkurznej podstaty zapísaní byť nechceli.“7 Pritom osobám, ktoré neboli zapísané do zoznamu správcov, nebolo dovolené, mimo vý- kon ich funkcie nazývať sa správcami.
Podľa § 83 zákona č. 64/1931 Sb mohol konkurzný súd ustanoviť, pokiaľ je to účelné, námestníka správcu podstaty, ktorý by pokiaľ by bola potreba, správcu zastupoval.
Pokiaľ to vyžadoval rozsah správy, mohol konkurzný súd ustanoviť správcovi podstaty zvláštneho správcu pre určité obory správy, najmä pre správu nehmotného nebo horného majetku, podniku železničného, ktorý slúžil verejnej doprave alebo pre veľké priemyselné podniky.
Podľa zák. č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní (ďalej ZKR) do zoznamu správcov sa zapisovali dve skupiny osôb. „Prvou skupinou sú advokáti a komerční právnici. Druhá skupina osôb sú iné vhodné osoby, teda nie advokáti ani komerční právnici, ktorí môžu byť zapísaní na návrh štátnych orgánov alebo profesiových organizácii.“8 Podmienkami pre zápis bolo podanie žiadosti, sídlo v obvode kon- kurzného súdu, spôsobilosť na právne úkony a primeraná odborná spôsobilosť. Zaujímavosťou je, že výnimočne sa podľa § 8 ods. 1 ZKR mohla za správcu usta- noviť osoba, ktorá nebola zapísaná do zoznamu správcov, ak spĺňala podmienky pre jej zapísanie.
Podľa ZKR, mohol súd ustanoviť na pomoc správcovi osobitného správcu pre určitý odbor správy, ak to vyžadoval rozsah správy.9 Rovnako súd mohol ustanoviť správcovi zástupcu pre prípad, že by zo závažných dôvodov nemohol prechodne vykonávať svoju funkciu. Podľa môjho názoru inštitút osobitného správcu (prípad- ne zvláštneho správcu podľa zák.č. 64/1931 Zb.) by de lege ferenda bol vyhovujúci aj v budúcnosti, keďže v prípade odborne či rozsahovo zložitých konkurzov správ- ca môže potrebovať pomoc ďalšieho správcu.
3. Ustanovenie správcu v právnych úpravách iných štátov
V Amerike a na britských ostrovoch je rozdielna úprava konkurzného práva plat- ného pre fyzické a právnické osoby. Konkurz na majetok fyzických osôb je viac ovplyvňovaný pôsobením veriteľov, kde „konkurzný správca je menovaný iba do tej doby než schôdza veriteľov menuje svojho správcu, a v Škótsku je správca priamo navrhovaný veriteľom v konkurznom návrhu.“10 Inštitút konkurzu pripo- mína likvidáciu, keď sa valné zhromaždenie spoločnosti uznesie z dôvodu insol- vencie na zrušení a likvidácii spoločnosti. Likvidácia môže byť dobrovoľná alebo nútená. Pri dobrovoľnej likvidácii je dohľad malý a spočíva najmä na veriteľoch. Najneskôr do 14 dní od prijatia uznesenia valného zhromaždenia spoločnosti musí byť zvolané zhromaždenie veriteľov, ktoré zvolí likvidátora, ktorý je uznávaným konkurzným praktikom a ktorý nepodlieha pokynom súdu.
Pokiaľ spoločnosť nerieši dobrovoľne svoj úpadok, môžu veritelia navrhnúť jej konkurz, najčastejšie je to po súdnom prehlásení platobnej neschopnosti. V takomto prípade je ustanovený likvidátor ako súdny úradník Ministerstva hospo- dárstva. Neskôr veritelia môžu na jeho miesto stanoviť likvidátora, ktorý podlieha dozoru súdu a veriteľského výboru.
V britskej právnej úprave nájdeme aj termín receivership, ktorý znamená veriteľ- skú nútenú správu. Ide o zabezpečovací právny inštitút, ktorý sa používa najmä pre zabezpečenie dlhopisov. Majiteľ dlhopisu má právo ustanoviť núteného správcu v prípade ak dôjde k porušeniu záväzku. „Právo menovať správcu tak vyplýva zo súkromnoprávnej dohody medzi veriteľom a dlžníkom.“11 Vznik tohto práva tak nemusí byť viazané na insolvenciu, ale iba na porušenie zmluvného záväzku. Rece- iver vedie spoločnosť, pričom však predovšetkým háji záujmy majiteľov dlhopi- sov. Receivership končí zväčša likvidáciou spoločnosti, keď reciever po uspokoje- ní majiteľov dlhopisov predloží likvidátorovi zvyšné aktíva.
V americkom práve nájdeme inštitút tzv. administratívneho konania, v ktorom sa má zabezpečiť zhodnotenie majetku spoločnosti. Súd ustanoví nezávislého admi- nistrátora ako správcu, ktorý nebude hájiť iba záujmy „svojho veriteľa“, ale záuj- my všetkých veriteľov.
Vo francúzskom práve je ustanovený zástupca súdu „mandataire ad-hoc“ v konaní o tzv. poplachu, ktorý má vedenie spoločnosti upozorniť na hroziace ťažkosti. Jeho úlohou je zanalyzovať situáciu a nájsť možnosť riešenia. Konanie o poplachu môže začať na návrh audítora či zamestnancov a pokiaľ sa nedosiahnu uspokojivé vý- sledky, môže mandataire ad-hoc iniciovať konkurzné konanie. Vrozhodnutí o začatí konkurzného konania stanoví súd dohliadajúceho sudcu, správcu (admi- nistrateur judiare), zástupcu veriteľov, prípadne aj kontrolóra a zástupcu zamest- nancov. Ďalej súd rozhodne či pôjde o všeobecné konanie (pre podniky nad 50 zamestnancov s obratom viac ako 3 mil. EUR) alebo zjednodušené konanie, ktoré je rýchlejšie a v ktorom nemusí byť ustanovený konkurzný správca.
Pokiaľ ide o českú právnu úpravu, český insolvenčný zákon v ust. § 33 umožňuje ustanoviť zástupcu insolvenčného správcu. Insolvenčný súd ustanoví insolvenčné- mu správcovi zástupcu pre prípad, že by správca zo závažných dôvodov nemohol prechodne svoju funkciu vykonávať.12 Ďalej v § 34 sa nachádza vymedzenie odde- leného správcu, ktorého môže insolvenčný súd ustanoviť, pokiaľ je insolvenčný správca vylúčený z niektorých úkonov pre svoj pomer len k niektorému z dlžníko- vých veriteľov alebo len k niektorému zo zástupcov dlžníkových veriteľov. a pokiaľ so zreteľom k charakteru pohľadávky veriteľa dlžníka a jeho postavenie v insolvenčnom konaní je dôvod pochybovať, že tento vzťah ovplyvní celkový spô- sob výkonu práv a povinností insolvenčného správcu. Napokon podľa § 35 v prí- padoch, kedy je nutné v rámci insolvenčného konania riešiť zvláštnu problematiku vyžadujúcu odbornú špecializáciu, môže insolvenčný súd ustanoviť i zvláštneho insolvenčného správcu a upraviť jeho vzťah k insolvenčnému správcovi.13
Inšpiráciou de lege ferenda by mohla byť aj francúzska právna úprava a konanie o poplachu. Domnievam sa, že ustanovenie tzv. mandataire ad-hoc je účelné aj z dôvodu, že podnet na jeho ustanovenie a začatie konania o poplachu môže byť zo strany zamestnancov či audítora. Tieto osoby poznajú činnosť úpadcu, jeho finanč- nú a obchodnú situáciu a ich zhodnotenie je dalo by sa povedať nezávislé. Preto aj viacerí zamestnanci alebo audítor by mohli taktiež podať návrh na vyhlásenie kon- kurzu či povolenie reštrukturalizácie na majetok podnikateľa.
Ustanovenie konkrétnej osoby za správcu ovplyvňuje priebeh celého konkurzného konania z dôvodu, že od „šikovnosti“ ustanoveného správcu závisí rýchlosť a veľkosť výťažku speňaženia majetku úpadcu. Správca je do svojej funkcie zvole- ný z dôvodu, aby dopomohol k naplneniu cieľa konkurzného konania, a to k uspokojeniu pohľadávok veriteľov pri zachovaní oprávnených záujmov dlžníka.
Autor: JUDr. Ing., Andrea Oreničová