Máte dlhy? Od 01. marca 2017 má byť oddlženie fyzickej osoby ľahšie dostupné väčšiemu počtu dlžníkov

Všetci tí, ktorí nedokážu splácať svoje dlhy, môžu od 01.03.2017 riešiť svoju situáciu oddlžením, teda tzv. osobným bankrotom.

Doteraz bolo oddlženie pre mnohých dlžníkov nedostupné najmä kvôli vysokým poplatkom a podmienkam, ktoré dlžník musel splniť, aby proces oddlženia mohol vôbec začať. V prvom rade musel dlžník najskôr podať návrh na vyhlásenie konkurzu a už pri podaní tohto návrhu zložiť preddavok na odmenu správcu vo výške 663,88 Eur, pričom zároveň musel vlastniť majetok najmenej v hodnote 1 659,70 Eur. Až po ukončení konkurzu a speňažení dlžníkovho majetku, mohol súd povoliť oddlženie, v rámci ktorého musel dlžník tri roky odvádzať 70% svojho celkového ročného príjmu na úhradu svojich dlhov a odmenu správcu.

Od 01. marca sa podmienky oddlženia podstatne menia. Už nie je potrebné aby dlžník disponoval nejakým majetkom, dokonca pri procese oddlženia ani nemusí byť všetok jeho majetok speňažený, teda dlžník nemusí nevyhnutne prísť o všetko, čo doteraz nadobudol.

Oddlženie môže dlžník dosiahnuť dvomi spôsobmi, a to konkurzom, alebo splátkovým kalendárom.

Na to, aby dlžník mohol podať návrh na vyhlásenie konkurzu, alebo na určenie splátkového kalendára musí spĺňať tri podmienky:

a) dlžník musí mať aspoň jeden peňažný záväzok 180 dní po lehote splatnosti,
b)  voči dlžníkovi musí byť vedené exekučné konanie alebo obdobné vykonávacie konanie,
c)  dlžník musí byť zastúpený Centrom právnej pomoci (CPP), alebo advokátom určeným  CPP, pričom dlžník môže požiadať aj o pridelenie konkrétneho advokáta, zapísaného v zozname CPP.

Ak sa rozhodne dlžník pre oddlženie konkurzom, tak k návrhu na vyhlásenie konkurzu musí doložiť životopis spolu s opisom aktuálnej životnej situácie, zoznam osôb spriaznených s dlžníkom, zoznam aktuálneho majetku a zoznam majetku väčšej hodnoty, ktorý vlastnil v posledných troch rokoch, zoznam veriteľov, vyhlásenie dlžníka o platobnej neschopnosti a doklad nie starší ako 30 dní preukazujúci, že voči dlžníkovi sa vedie exekučné konanie alebo obdobné vykonávacie konanie.

Ak návrh na vyhlásenie konkurzu spĺňa všetky zákonom predpísané náležitosti, súd do 15 dní odo dňa jeho doručenia, vyhlási konkurz. Pri konkurze dôjde k speňaženiu dlžníkovho majetku, rozdeleniu výťažku zo speňaženia medzi dlžníkovych veriteľov a k oddlženiu dlžníka. Oddlžením sa pohľadávky veriteľov, ktoré neboli uspokojené v rámci konkurzného konania z výťažku zo speňaženia majetku dlžníka, stávajú nevymáhateľnými.

Zákon zavádza aj inštitút tzv. „nepostihnuteľnej hodnoty obydlia“, ktorý má slúžiť k tomu, aby v procese oddlženia prostredníctvom konkurzu, bola dlžníkovi ponechaná aspoň taká hodnota majetku, ktorá má slúžiť na zabezpečenie jeho bývania. Zavádza sa aj inštitút „práva vykúpenia majetku z konkurznej podstaty“ na základe ktorého, má zákonom určený okruh osôb (najmä dlžníkovi príbuzní) právo so súhlasom dlžníka vykúpiť ktorúkoľvek časť majetku dlžníka z konkurznej podstaty, za cenu stanovenú znaleckým posudkom.

Ak sa dlžník rozhodne pre oddlženie formou splátkového kalendára, tak k návrhu na určenie splátkového kalendára musí dlžník doložiť životopis spolu s opisom jeho aktuálnej životnej situácie, zoznam osôb spriaznených s dlžníkom, zoznam aktuálneho majetku a zoznam majetku väčšej hodnoty, ktorý vlastnil v posledných troch rokoch, zoznam záväzkov, prehľad doterajších príjmov a výdavkov dlžníka za uplynulých päť rokov, prehľad očakávaných výdavkov a príjmov dlžníka v nasledujúcich piatich rokoch a posledných päť daňových priznaní dlžníka, ak boli podané, vyhlásenie dlžníka o platobnej neschopnosti a doklad nie starší ako 30 dní preukazujúci, že voči dlžníkovi sa vedie exekučné konanie alebo obdobné vykonávacie konanie.

Ak návrh spĺňa všetky zákonom predpísané náležitosti súd najneskôr do 15 dní od doručenia návrhu na určenie splátkového kalendára poskytne dlžníkovi ochranu pred veriteľmi a ustanoví správcu.

Poskytnutím ochrany pred veriteľmi sa odkladajú všetky exekúcie, ktoré sa vedú voči dlžníkovi ohľadom pohľadávok, ktoré môžu byť uspokojené iba splátkovým kalendárom.

Návrh splátkového kalendára zostavuje súdom ustanovený správca. Horná hranica splátok nesmie presiahnuť predpokladaný príjem dlžníka znížený o:
a)   nevyhnutné výdavky potrebné na zabezpečenie bývania a základných životných potrieb dlžníka a osôb voči ktorým má vyživovaciu povinnosť,

b) nevyhnutné výdavky spojené s plnením vyživovacej povinnosti dlžníka,
c)     nevyhnutné výdavky spojené s plnením pohľadávok, ktoré oddlžením nie sú dotknuté.

Návrh splátkového kalendára musí obsahovať aspoň o 10 % vyššie uspokojenie nezabezpečených veriteľov ako by dosiahli v konkurze.

Zákon o konkurze a reštrukturalizácii stanovuje aj termíny splátok pre nezabezpečených veriteľov (teda veriteľov, ktorých pohľadávka nie je zabezpečená napr. záložným alebo iným právom zabezpečujúcim splnenie pohľadávky), v ktorých je dlžník povinný súdom určené splátky platiť. Ak celkové plnenie pre nezabezpečeného veriteľa:

a) presiahne sumu 6 000 eur, dlžník je povinný poskytovať splátky veriteľovi mesačne, najneskôr k poslednému dňu príslušného kalendárneho mesiaca,

b) nepresiahne sumu 6 000 eur, ale presiahne sumu 1 200 eur, dlžník je povinný poskytovať splátky veriteľovi polročne, najneskôr k poslednému dňu príslušného kalendárneho polroka,
c) nepresiahne sumu 1 200 eur, ale presiahne sumu 100 eur, dlžník je povinný poskytovať splátky veriteľovi ročne, najneskôr k poslednému dňu príslušného kalendárneho roka,
d) nepresiahne sumu 100 eur, dlžník je povinný poskytnúť splátku veriteľovi jedným plnením, najneskôr posledný deň piateho roku plnenia splátkového kalendára.

O oddlžení rozhodne súd v uznesení o vyhlásení konkurzu alebo v uznesení o určení splátkového kalendára tak, že dlžníka zbavuje všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze alebo splátkovým kalendárom.

Ak chce dlžník dosiahnuť oddlženie musí uhradiť pri podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu alebo určenie splátkového kalendára preddavok na odmenu správcu vo výške 500,00 Eur. Za nemajetných dlžníkov môže tento preddavok zaplatiť Centrum právnej pomoci, s tým, že v nasledujúcich 3 rokoch po oddlžení mu ich dlžník splatí.

Dlžník sa bude môcť domáhať oddlženia raz za desať rokov.

Je potrebné si zároveň uvedomiť, že niektoré pohľadávky bude musieť dlžník splácať aj po oddlžení. Ide o také pohľadávky, ktoré s ohľadom na dôvod ich vzniku nie je možné dlžníkovi odpustiť. Takými sú napríklad pohľadávky dieťaťa na výživné či pohľadávky zo zodpovednosti za škodu spôsobenú na zdraví. Oddlžením nedotknuté zostávajú aj pohľadávky fyzických osôb, ktoré neboli písomne upovedomené o tom, že bol vyhlásený konkurz či zabezpečené pohľadávky v rozsahu, v ktorom sú kryté hodnotou predmetu zabezpečovacieho práva.

JUDr. Renáta Endrödyová, advokátka
www.endrodyova.sk

Quo vadis, obchodné právo? Odborná konferencia

Pozývame Vás na Quo vadis obchodné právo? (aplikačné problémy v obchodnom práve – aktuálne otázky), ktorá sa uskutoční dňa 15. februára 2017 v Bratislave, Hotel Crowne Plaza, Hodžovo nám. 2.


Cieľom konferencie je vytvoriť prakticky orientované, užitočné fórum, ktoré prispeje k riešeniu nastolených aplikačných problémov obchodného práva, práva obchodných spoločností, obchodnoprávnych sporov a súdnych konaní.

 
Program konferencie
je rozdelený do dvoch blokov a medzi jej hlavné témy patria:

 §  Kapitálové vybavenie spoločnosti

 §  Aplikačné problémy akcionárskych dohôd. Rozhodovanie obchodnoprávnych sporov

§  Jednoduchá spoločnosť na akcie – potvrdenie trendu simplifikácie práva obchodných spoločností?

§  Malé, ale zásadné zmeny v reštrukturalizácii. Plánované zmeny v obchodnom zákonníku v súvislosti s pravidlami ohľadom fúzovania spoločností

§  Legislatívne zmeny v obchodnom práve – ako pochytať „tých zlých“

§  Zákon o registri partnerov verejného sektora (tzv. protischránkový zákon) – prinesie to, čo sa od neho očakáva?

§  Neodkladné zabezpečovacie opatrenia v obchodných sporoch

§  Splnomocnenie, doručovanie,  označenie strán sporu v súdnom konaní. Zmluvná voľnosť a spôsoby uzatvárania zmlúv podľa Obchodného zákonníka

§  Panelové diskusie

Na konferencii vystúpia:

 §  Mgr.Maroš Fekete (sudca, Okresný súd Bratislava III)

 §  JUDr. Ing. Miriam Galandová, LL.M., FCCA (partnerka advokátskej kancelárie PRK Partners, s.r.o.)

 §  JUDr. Zuzana Chudáčková (partnerka advokátskej kancelárie bnt attorneys-at-law Bratislava)

§  JUDr. Juraj Kotrusz (partner advokátskej kancelárie KOTRUSZ – BENČÍK, s.r.o.)

§  JUDr. Martin Maliar (Sekcia legislatívy, Odbor legislatívy občianskeho a obchodného práva, Ministerstvo spravodlivosti SR)

§  JUDr. Juraj Palúš (GR Sekce legislatívy, Ministerstvo spravodlivosti SR)

§  prof. JUDr. Mária Patakyová, CSc. (Právnická fakulta UK, prorektorka pre legislatívu Univerzity Komenského v Bratislave)

§  JUDr. Branislav Pospíšil (partner advokátskej kancelárie Pospíšil & Partners, k.s.)

Prihlásiť  na konferenciu sa môžete na  nasledovnom linku.

Súhrnné informácie o konferencii s možnosťou prihlásenia, jej programe, prednášajúcich a ďalších organizačných záležitostiach nájdete TU.

Spoločnosť BPM Slovakia, s.r.o, pripravuje už 15 rokov odborné podujatia, konferencie, semináre, tréningy rozvoja osobnosti na aktuálne témy. Vzdelávacie podujatia sú organizované v príjemnej komornej atmosfére s individuálnou starostlivosťou o účastníkov vo vlastných školiacich priestoroch. Lektormi sú odborníci z praxe a patria k najlepším vo svojom odbore. V ponuke spoločnosti sú aj interné vzdelávacie podujatia pre spoločnosti, ktoré je možné zorganizovať priamo vo firme alebo v iných externých priestoroch.

Informácie o spoločnosti  a pripravovaných odborných podujatiach z oblasti práva a legislatívy sa dozviete na číslach 02/20200078, 0905172880 a na http://www.vzdelavame.sk.

Vydanie platobného rozkazu môžete docieliť už do desiatich pracovných dní od splnenia podmienok pre jeho vydanie. Aké podmienky k tomu treba splniť od 01.07.2016?

Právnu úpravu platobných rozkazov s účinnosťou od 01. 07. 2016 obsahuje Civilný sporový poriadok (CSP) v ustanoveniach § 265 – § 268, pričom podľa uvedených ustanovení CSP možno o žalobe rozhodnúť bez vyjadrenia žalovaného a bez nariadenia pojednávania aj platobným rozkazom, v ktorom sa žalovanému uloží, aby do 15 dní od doručenia zaplatil uplatnenú peňažnú pohľadávku alebo jej časť a nahradil trovy konania alebo aby v tej istej lehote podal odpor a to v prípadoch, kedy  je možné vo veci samej alebo o jej časti rozhodnúť na základe skutočností tvrdených žalobcom, o ktorých súd nemá pochybnosti, najmä ak tieto skutočnosti vyplývajú z listinných dôkazov predložených žalobcom spolu so žalobou.

Ak k tomu žalobca predloží spolu so žalobou aj platobný rozkaz na tlačive zverejnenom ministerstvom spravodlivosti na jeho webovom sídle a na vydanie platobného rozkazu sú inak splnené všetky zákonom ustanovené podmienky a je zaplatený súdny poplatok, súd vydá platobný rozkaz najneskôr do desiatich pracovných dní od splnenia týchto podmienok.

Poďme sa teda pozrieť na to, čo všetko treba splniť k tomu aby súd v uvedenej 10 dňovej lehote vydal platobný rozkaz:

V prvom rade si treba uvedomiť, že príslušné ustanovenia CSP už nepoužívajú pojem „návrh, navrhovateľ a odporca“. Tomu bude potom potrebné prispôsobiť aj podanie, ktorým sa na súde budeme vydania platobného rozkazu domáhať.

V zmysle ustanovenia § 123 ods. 2 CSP je podaním vo veci samej najmä žaloba, vzájomná žaloba, zmena žaloby, späťvzatie žaloby, odpor, odvolanie, dovolanie a ak to z povahy veci vyplýva, aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia. Stranami sú žalobca a žalovaný.  Tejto terminológii je už po 01. júli 2016 potrebné prispôsobiť všetky podania súdu v sporových konaniach. Preto doterajší „návrh na vydanie platobného rozkazu“ bude vhodnejšie označiť ako „žaloba na vydanie platobného rozkazu“ alebo „žaloba so žalobným návrhom na vydanie platobného rozkazu“ a procesné strany bude treba označiť ako žalobca a žalovaný, teda nie navrhovateľ a odporca.

Náležitosti žaloby sú obsiahnuté v ustanovení § 132 CSP a sú nimi okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému súdu je podanie určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a ak ide o podanie v prebiehajúcom konaní, tak aj uvedenie spisovej značky konania) aj označenie strán, opis rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.

Správne vypracovanie žaloby, obsahujúcej nielen všetky formálne náležitosti aj opis rozhodujúcich skutočností podložený listinnými či inými dôkazmi, nám však ešte stále nebude stačiť k tomu, aby súd vydal platobný rozkaz v lehote desiatich pracovných dní, tak ako to predpokladá ustanovenie § 265 ods. 2 CSP. Na to, aby súd v tejto lehote platobný rozkaz vydal, musí byť totiž ešte zaplatený aj súdny poplatok a spolu so žalobou musí byť súdu predložený aj platobný rozkaz na tlačive zverejnenom ministerstvom spravodlivosti SR na jeho webovom sídle, teda tu:

https://www.justice.gov.sk/Formulare/Stranky/Platobne-rozkazy.aspx

Nižšie uvedený vzor žaloby so žalobným návrhom na vydanie platobného rozkazu vychádza zo vzťahu založeného medzi veriteľom a dlžníkom zmluvou o pôžičke.

Titl.

Okresný súd
…………………………

 

………………………….

V ………………., dňa ……………..

 

ŽALOBA
so žalobným návrhom na vydanie platobného rozkazu

 

Žalobca:          Meno a priezvisko: ………………………………

Dátum narodenia: ………………………………..

Bydlisko: ……………………………………………

Štátne občianstvo: ……………………………….

Tel. číslo: …………………………………………..

e-mail: ……………………………………………….

 

Žalovaný:

Meno a priezvisko: ………………………………

Dátum narodenia: ………………………………..

Bydlisko: ……………………………………………

Štátne občianstvo: ……………………………….

Tel. číslo: …………………………………………..

e-mail: ……………………………………………….

na zaplatenie sumy 5 000,00  Eur s príslušenstvom

Podané dvojmo spolu aj s prílohami.

Súp:

Doklad o zaplatení súp tvorí prílohu žaloby.

Prílohy:

● platobný rozkaz na tlačive zverejnenom MSSR podľa § 265 ods. 2 CSP

● listinné dôkazy označené v texte

I.
Opis rozhodujúcich skutočností

            Žalobca uzatvoril dňa 01.08.2016 so žalovaným zmluvu o pôžičke, na základe ktorej mu požičal sumu 5 000,00 Eur, ktorú sa mu žalovaný zaviazal vrátiť v hotovosti a v celosti, najneskôr v lehote do 31.08.2016.

Vzhľadom ku skutočnosti, že žalovaný svoj záväzok vrátiť požičanú sumu v dohodnutej lehote nesplnil, vyzval ho žalobca listom zo dňa 05.09.2016 aby tak urobil bezodkladne po doručení uvedeného listu. Ani po tejto výzve však žalovaný dlžnú sumu žalobcovi nevrátil, a dňom 01.09.2016 sa dostal s plnením svojho dlhu do omeškania. Pre prípad omeškania so splatením dlhu si strany nedohodli v zmluve o pôžičke nijaký úrok z omeškania.

D ô k a z y :   zmluva o pôžičke zo dňa 01.08.2016
písomná výzva žalobcu zo dňa 05.09.2016

II.
Odkaz na zákonné ustanovenia o ktoré žalobca opiera svoj nárok

Podľa § 559 ods. 2 Občianskeho zákonníka dlh musí byť splnený riadne a včas.

Podľa § 517 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ktorých výšku ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa ustanovenia § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Základná úroková sadzba ECB ku dňu podania tejto žaloby predstavuje 0,00%.

Podľa § 265 odsek 1 Civilného sporového poriadku ak je možné vo veci samej alebo o jej časti rozhodnúť na základe skutočností tvrdených žalobcom, o ktorých súd nemá pochybnosti, najmä ak tieto skutočnosti vyplývajú z listinných dôkazov, možno o žalobe rozhodnúť bez vyjadrenia žalovaného a bez nariadenia pojednávania aj platobným rozkazom, v ktorom sa žalovanému uloží, aby do 15 dní od doručenia zaplatil uplatnenú peňažnú pohľadávku alebo jej časť a nahradil trovy konania alebo aby v tej istej lehote podal odpor. Výrok o trovách konania sa na účely konania o platobnom rozkaze považuje za uznesenie.

Podľa § 265 odsek 2 Civilného sporového poriadku ak žalobca predloží spolu so žalobou platobný rozkaz na tlačive zverejnenom ministerstvom spravodlivosti na jeho webovom sídle a na vydanie platobného rozkazu sú splnené zákonom ustanovené podmienky a je zaplatený súdny poplatok, súd vydá platobný rozkaz najneskôr do desiatich pracovných dní od splnenia týchto podmienok.

D ô k a z:  prehľad úrokových sadzieb ECB             

III.
Vyčíslenie trov súdneho konania

S uplatnením nároku voči žalovanému vznikli žalobcovi trovy súdneho konania, pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku v sume 300,00 Eur.

D ô k a z:  doklad o úhrade súdneho poplatku

IV.
Žalobný návrh s návrhom na vydanie platobného rozkazu

Žalobca má za to, že sú splnené všetky zákonné podmienky pre vydanie platobného rozkazu, tak ako ich predpokladá CSP, preto navrhuje aby súd vydal tento

p l a t o b n ý     r o z k a z

I. Žalovaný je povinný  do 15 dní od doručenia platobného rozkazu zaplatiť žalobcovi sumu 5 000,00 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 5 000,00 Eur  od 1. septembra 2016 až do zaplatenia, alebo v rovnakej lehote podať proti platobnému rozkazu odpor.

II. Žalovaný je povinný do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 300,00 Eur.

V prípade, že po vydaní platobného rozkazu dôjde k jeho zrušeniu, alebo platobný rozkaz vydaný nebude, navrhuje žalobca aby súd vydal vo veci tento

r o z s u d o k

            Žalovaný je povinný  zaplatiť žalobcovi sumu 5 000,00 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 5 000,00  Eur od 1. septembra 2016 až do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania, to všetko v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

Žalobca v zast.:

Autor:
JUDr. Renáta Endrödyová
www.endrodyova.sk

DOČKÁME SA ZRÝCHLENÉHO VYDÁVANIA PLATOBNÝCH ROZKAZOV?

Na rokovanie 9. schôdze NRSR bol predložený aj návrh zákona o upomínacom konaní,  ktorý by mal výrazne prispieť k zrýchleniu konania pri vydávaní platobných rozkazov.

Podľa predloženého návrhu zákona by sa v upomínacom konaní mali rozhodovaťspory o peňažných nárokoch uplatnených prostredníctvom elektronického systému podávania návrhov formou štandardizovaných elektronických formulárov, ktoré budú zverejnené na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky.  Ide teda o elektronickú alternatívu k už existujúcemu režimu platobného rozkazu upravenému v príslušných ustanoveniach Civilného sporového poriadku.

Na upomínacie konanie bude príslušný Okresný súd Banská Bystrica.

Komunikácia a doručovanie písomností medzi súdom a žalobcom bude prebiehať výlučne elektronicky a v prípade ak žalovaný má zriadenú elektronickú schránku, aj jemu sa prednostne budú písomnosti doručovať elektronickými prostriedkami, pričom vo vzťahu k žalovanému sa pripúšťa aj  komunikácia v listinnej podobe v prípade doručovania platobného rozkazu či podania odporu.

Návrh na upomíacie konanie nebude možné podať ak sa ním uplatňuje :

a)  úrok z omeškania vo výške, ktorá o viac ako päť percentuálnych bodov presahuje výšku úroku z omeškania, ktorá by sa použila, ak by takáto dohoda nebola,

b) nárok zo spotrebiteľskej zmluvy alebo z iných zmluvných dokumentov súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou, ktoré obsahujú neprijateľnú zmluvnú podmienku a táto okolnosť má vplyv na uplatňovaný nárok,

c) nárok na zaplatenie tovaru alebo služby zo spotrebiteľskej zmluvy alebo z iných zmluvných dokumentov súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou, ktoré ešte neboli dodané alebo poskytnuté,

d) nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo z iných zmluvných dokumentov súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou a žalovaný nebol na jeho zaplatenie vyzvaný v posledných troch mesiacoch pred podaním návrhu,

e) nárok zo zmenky voči fyzickej osobe alebo

f) nárok, ktorý je v zjavnom rozpore s právnymi predpismi.

Návrh nebude možné podať ani v prípade ak nebude podaný spôsobom, ktorý predpokladá návrh zákona o upomínacom konaní, ak žalobca alebo jeho zástupca nemá aktivovanú elektronickú schránku alebo ak by sa mal platobný rozkaz doručiť do cudziny.

Ak návrh bude spľňať všetky zákonom predpísané náležitosti a bude zaplatený súdny poplatok,  súd vydá platobný rozkaz do desiatich pracovných dní od splnenia týchto podmienok a vydaný platobný rozkaz následne doručí žalobcovi aj žalovanému. Žalovanému sa odošle spolu s rovnopisom návrhu, listinami a vyhláseniami predloženými žalobcom a predpísaným tlačivom na podanie odporu.  Ak žalovanému nie je možné doručovať poštu elektronicky, platobný rozkaz sa mu doručí na adresu  uvedenú žalobcom. Ak sa zásielka vráti súdu z tejto adresy ako nedoručená, súd vykoná úkony na účely zistenia inej adresy žalovaného v registroch súdu alebo v registroch iných orgánov, ktoré má súd k dispozícii. Platobný rozkaz súd bez zbytočného odkladu odošle na takto zistenú adresu. Platobný rozkaz  sa žalovanému bude doručovať  do vlastných rúk. Ak ho však nebude možné takto doručiť, súd o tom upovedomí žalobcu  a zároveň ho vyzve, aby v 15 dňovej lehote navrhol pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku. Ak takýto návrh žalobca v uvedenej lehote nepodá, konanie sa zastaví, a ak ho podá, súd príslušný na upomínacie konanie postúpi vec súdu príslušnému na jej prejednanie podľa Civilného sporového poriadku v lehote do 5 pracovných dní.

Proti platobnému rozkazu môže žalovaný podať v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na predpísanom tlačive odpor , čím sa platobný rozkaz zrušuje. Inak má platobný rozkaz účinky právoplatného rozsudku. Odpor, ktorý bol podaný riadne a včas na predpísanom tlačive a inak spľňa zákonné náležitosti, odošle súd žalobcovi spolu s výzvou, aby sa k nemu v lehote 15 dní vyjadril a aby v tej istej lehote navrhol pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku. Ak v stanovenej lehote žalobca takýto návrh nepodá, konanie bude zastavené, inak súd postúpi vec do piatich pracovných dní súdu príslušnému na jej prejednanie podľa Civilného sporového poriadku a strany o tom upovedomí.

Návrh zákona zavádza aj nový inštitút žiadosti o povolenie plnenia v splátkach, ktorý umožňuje žalovanému, aby za taxatívne uvedených podmienok mohol priznaný nárok plniť žalobcovi v mesačných  splátkach. Žiadosť však musí žalovaný podať na predpísanom tlačive v lehote na podanie odporu proti platobnému rozkazu. Ak však nezaplatí čo i len jednu splátku včas, prichádza o výhodu splátok a zostatok  neuhradenej sumy je možné od neho vymáhať napr. v exekučnom konaní. Žiadosť je prípustná, len ak

a) žalovaný je fyzickou osobou, voči nároku žalobcu nenamieta a nepodal odpor,

b) priznaný nárok presahuje sumu minimálnej mzdy a nepresahuje sumu 2 000 eur,

c) žalovaný vyhlási, že priznaný nárok bude zaplatený najviac v desiatich mesačných splátkach, ktoré s výnimkou prvej a poslednej splátky budú rovnomerne rozvrhnuté,

d) žalovaný doloží výpisom z účtu v banke alebo v pobočke zahraničnej banky alebo písomným potvrdením žalobcu, že prvú splátku najmenej vo výške 50 eur žalobcovi po doručení platobného rozkazu zaplatil a vyhlási, že ďalšie splátky bude plniť mesačne, a to vždy ku dňu kalendárneho mesiaca, ktorý sa číselne zhoduje s dňom zaplatenia prvej splátky.

V konaniach podľa návrhu zákona o upomínacom koaní by sa nemalo prihliadať na:

a) námietku miestnej príslušnosti, vecnej príslušnosti a kauzálnej príslušnosti,

b)  vzájomnú žalobu,

c) návrh na pristúpenie do konania,

d) intervenciu,

e) návrh na prerušenie konania,

f)  návrh na zmenu účastníkov konania,

g) zmenu žaloby,

h) návrh na oslobodenie od súdnych poplatkov,

i) čiastočné späťvzatie návrhu po vydaní platobného rozkazu.

V upomínacom konaní bude konať a rozhodovať vyšší súdny úradník a to vrátane rozhodovania o zastavení konania. Proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka bude prípustná sťažnosť, o ktorej bude konať a rozhodovať sudca.

Návrhom zákona sa navrhuje zaviesť súdny poplatok za podanie návrhu elektronickými prostriedkami znížený na polovicu z percentnej sadzby ustanovenej v sadzobníku podľa osobitného predpisu. Žalovaný nebude platiť za podaný odpor súdny poplatok, avšak vyžaduje sa od neho, aby odpor podal na formulári, ktorý mu bude doručovaný spolu s platobným rozkazom.

Zákon by mal nadobudnúť účinnosť 1. januára 2017.

JUDr. Renáta Endrödyová
www.endrodyova.sk

01. JÚNA 2016 UBEHNÚ DVA ROKY ODKEDY SA RADIKÁLNE ZMENIL POSTUP PRI PREDAJI POĽNOHOSPODÁRSKEJ PÔDY. PRINÁŠAME VÁM PODROBNÝ NÁVOD AKO PRI JEJ PREDAJI POSTUPOVAŤ.

Od 01. júna 2014 sa postup pri nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskych pozemkov riadi ustanoveniami  zákona č. 140/2014 Z.z.  o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

V prvom rade je potrebné si povedať, že nadobúdanie vlastníctva podľa tohto zákona sa vzťahuje len na poľnohospodársku pôdu, teda produkčne potenciálnu pôdu evidovanú v katastri nehnuteľností ako orná pôda, chmeľnice, vinice, ovocné sady, záhrady a trvalé trávne porasty, ako aj na pozemky zastavané stavbami na poľnohospodárske účely do 24.06.1991.

Za poľnohospodárske pozemky sa naopak nepovažujú záhrady, pozemky v zastavanom území obce, alebo mimo zastaveného územia obce, ak
a) sú určené na iné ako poľnohospodárske využitie podľa osobitných predpisov  (napr. stavebný zákon),
b) možnosť ich poľnohospodárskeho využitia je obmedzená podľa osobitných predpisov ( napr. zákon o ochrane prírody),
c) výmera poľnohospodárskeho pozemku je menšia ako 2000 m2,
d) pozemok je priľahlý k stavbe, s ktorou svojím umiestnením a využitím tvorí funkčný celok.

V prípade, že je predmetom prevodu niektorý z vyššie uvedených pozemkov, ktorý nie je v evidencii podľa osobitného predpisu, je potrebné k zmluve o jeho prevode doložiť potvrdenie obce o tom, že pozemok sa nachádza v zastavanom území obce, príp. ak je jeho poľnohospodárske využitie obmedzené, tak špecifikáciu tohto obmedzenia podľa osobitných predpisov (napr. zákona o vodách, ochrane prírody a pod.).

Pri prevode vlastníctva poľnohospodárskych pozemkov je potrebné dodržiavať zákonný postup, čo neplatí len v prípade ak ide o prevod:
a) osobe, ktorá vykonáva poľnohospodársku výrobu ako podnikanie najmenej tri roky predo dňom uzavretia zmluvy o prevode vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku v obci, v ktorej sa poľnohospodársky pozemok nachádza,
b) spoluvlastníkovi poľnohospodárskeho pozemku, ak ide o spoluvlastnícky podiel podľa osobitných predpisov (Občiansky zákonník a Zákon o pozemkových spoločenstvách),
c) blízkej osobe podľa § 116 Občianskeho zákonníka a osobe príbuznej podľa § 117 Občianskeho zákonníka.

K zmluve o prevode poľnohospodárskeho pozemku na osobu uvedenú pod písm. a) je potrebné doložiť potvrdenie obce, v ktorej sa podnikanie v poľnohospodárskej výrobe vykonáva, alebo potvrdenie organizácie zriadenej osobitným predpisom, preukazujúce podnikanie v poľnohospodárskej výrobe a potvrdenie obce, že táto osoba je daňovníkom podľa osobitného predpisu (Zákon o miestnych daniach). K zmluve o prevode poľnohospodárskeho pozemku na osobu uvedenú pod písm. c) je potrebné doložiť potvrdenie obce alebo kópiu dokladu potvrdzujúceho skutočnosť, že ide o prevod osobe blízkej alebo príbuznej.

Vo všetkých ostatných prípadoch môže predávajúci, teda vlastník poľnohospodárskeho pozemku, tento previesť do vlastníctva tretej osoby len podľa Zákona č. 140/2014 Z.z. v platnom znení, pri ktorom musí dodržať tento postup:

  1. V prvom rade musí zverejniť ponuku na prevod vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku najmenej na 15 dní v registri zverejňovania ponúk prevodu vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku na webovom sídle Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, ktorý nájdete tu. Pre prístup k tomuto registru sa vyžaduje registrácia, ku ktorej je nevyhnutné disponovať elektronickým občianskym preukazom s čipom. Občania, ktorí takýmto dokladom totožnosti nedisponujú, majú možnosť splnomocniť inú fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá bude za nich konať v zastúpení.  Ponuka sa zároveň musí zverejniť v rovnakom čase aj na úradnej tabuli v obci, kde sa poľnohospodársky pozemok nachádza, pričom zverejnenie ponuky na úradnej tabuli je bezodplatné. Ponuka musí obsahovať identifikačné údaje prevádzajúceho (meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu, alebo obchodné meno, IČO a sídlo), údaje o poľnohospodárskom pozemku podľa údajov z katastra nehnuteľností, informáciu o účele použitia poľnohospodárskeho pozemku podľa územného plánu obce alebo územného plánu zóny, cenu požadovanú predávajúcim za m2 poľnohospodárskeho pozemku alebo hodnotu poľnohospodárskeho pozemku, termín a adresu na predkladanie ponúk na prevod vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku.  Záujemca o kúpu ponúkaného pozemku musí svoj záujem o jeho  nadobudnutie zaznamenať v registri,  a následne  zaslať predávajúcemu písomnú informáciu, a to najneskôr v lehote do 5 dní po uplynutí 15 dňovej lehoty na zverejnenie ponuky inak platí, že o prevod vlastníctva k ponúkanému pozemku záujem neprejavil.
  2. Po zverejnení ponuky môže vlastník poľnohospodárskeho pozemku tento previesť do vlastníctva osoby oprávnenej nadobúdať vlastníctvo poľnohospodárskych pozemkov, ktorou je osoba, ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt alebo sídlo najmenej desať rokov a vykonáva poľnohospodársku výrobu ako podnikanie najmenej tri roky predo dňom uzavretia zmluvy o prevode vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku:

a) v obci susediacej s obcou, v ktorej sa prevádzaný poľnohospodársky pozemok nachádza, alebo
b) bez ohľadu na miesto podnikania.

  1. Ak po zverejnení ponuky v registri a na úradnej tabuli obce prejaví záujem o kúpu ponúkaného poľnohospodárskeho pozemku niekto z obce, v ktorej je ponúkaný poľnohospodársky pozemok evidovaný, má pri akceptovaní ponuky prednosť pred záujemcom zo susednej obce, a záujemca zo susednej obce má zase prednosť pred iným záujemcom. Vždy však platí, že musí ísť o osobu ktorá podniká v poľnohospodárstve najmenej tri roky a má trvalý pobyt alebo sídlo na území SR aspoň 10 rokov. Takýmto istým postupom môže poľnohospodársky pozemok nadobudnúť aj fyzická osoba, ktorá vykonáva najmenej tri roky predo dňom uzavretia zmluvy o prevode vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku poľnohospodársku výrobu v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo v inom pracovnoprávnom vzťahu u osoby, ktorá vykonáva poľnohospodársku výrobu ako podnikanie najmenej tri roky predo dňom uzavretia zmluvy o prevode vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku v obci, v ktorej sa poľnohospodársky pozemok nachádza. Povinnosť vykonávať poľnohospodársku výrobu ako podnikanie najmenej tri roky sa nevzťahuje na mladého poľnohospodára.
  2. Ak o kúpu ponúkaného poľnohospodárskeho pozemku neprejaví záujem žiadna z vyššie uvedených osôb, môže vlastník pozemku v lehote do šesť mesiacov od neúspešného ukončenia ponukového konania, previesť pozemok za cenu zverejnenú v ponuke aj na osobu, ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt alebo sídlo najmenej desať rokov, pričom prílohou zmluvy o prevode poľnohospodárskeho pozemku je v takom prípade potvrdenie o trvalom pobyte alebo sídle na území Slovenskej republiky.

Tento postup sa vzťahuje aj na bezodplatný prevod poľnohospodárskeho pozemku darovaním.

Splnenie podmienok nadobúdania vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku overuje okresný úrad, v ktorého obvode je poľnohospodársky pozemok evidovaný.

Žiadosť o overenie podmienok na nadobúdanie vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku je povinný podať nadobúdateľ ( kupujúci, obdarovaný a pod.)  na okresný úrad, v ktorého obvode je poľnohospodársky pozemok evidovaný, pred uzavretím zmluvy o prevode vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku. Žiadosť musí byť podpísaná, musia byť v nej uvedené   identifikačné údaje žiadateľa (meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu, alebo obchodné meno, IČO a sídlo) a musia k nej byť doložené tieto prílohy:

a) číslo ponuky z registra,
b) potvrdenie obce, v ktorej sa podnikanie v poľnohospodárskej výrobe vykonáva, alebo potvrdenie organizácie zriadenej osobitným predpisom, preukazujúce podnikanie v poľnohospodárskej výrobe alebo potvrdenie zamestnávateľa osoby, ktorá vykonáva poľnohospodársku výrobu v pracovnom pomere, alebo obdobnom vzťahu,
c) v prípade mladého poľnohospodára, aj čestné vyhlásenie, že ide o mladého poľnohospodára,
d) čestné vyhlásenie o tom, že nadobúdateľ nie je osobou podľa § 7 ods. 1 ( napr. štát, alebo občan štátu, ktorý neumožňuje občanom SR nadobúdať  vlastníctvo k poľnohospodárskym pozemkom),
e) informáciu obce o účele použitia poľnohospodárskeho pozemku podľa územného plánu obce alebo územného plánu zóny,
f) kópiu listu, ktorým nadobúdateľ informoval predávajúceho o akceptovaní ním požadovanej alebo dohodnutej ceny za m2 poľnohospodárskeho pozemku alebo hodnoty poľnohospodárskeho pozemku; to neplatí, ak ide o bezodplatný prevod vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku,
g) potvrdenie o trvalom pobyte alebo sídle v Slovenskej republike najmenej desať rokov pred uzatvorením zmluvy o prevode vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku.

Ak žiadosť obsahuje všetky náležitosti a žiadateľ spĺňa podmienky pre vydanie osvedčenia o splnení podmienok nadobúdania vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku, vydá príslušný  okresný úrad toto osvedčenie do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti, vo výnimočných prípadoch je možné túto lehotu predĺžiť na 60 dní. Následne  je možné pristúpiť k uzatvoreniu zmluvy o prevode vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku, ktorej prílohu tvorí toto osvedčenie. V prípade ak príslušný okresný úrad odmietne žiadateľovi vydať osvedčenie, je rozhodnutie, ktorým tak urobil preskúmateľné súdom.

JUDr. Renáta Endrödyová
advokátka
www.endrodyova.sk

Podniká a čelí vyhrážkam dlžníkov. Jeho problém však má riešenie

Viac starostí z podnikania, ako radosti. Podniká, má zákazky v cudzine, a predsa je takmer na mizine. Reč je konateľovi eseročky, ktorý má akútny problém.

„Nezaplatil mi zákazník a ja neplatím živnostníkov s ktorými spolupracujem. Tí sa mi neustále vyhrážajú návštevami vo firme. Neviem, ako to riešiť,“ opisuje nám podnikateľ z Bratislavy. Všetko sa to začalo v čase, keď firma začala vykonávať montážne a zváračské práce na rôznych projektoch v zahraničí, najmä v Nemecku.

Nezavinené podlžnosti voči živnostníkom

„Zamestnávame na zmluvu hlavne živnostníkov. Momentálne mi  nemecký odberateľ nezaplatil, splatnosť faktúr od živnostníkov je do konca apríla. Nemám peniaze na ich vyplatenie bez toho, aby odberateľ zaplatil najskôr mne. Živnostníci sa mi neustále vyhrážajú návštevou u mňa, vo firme mojej ženy, ktorá s mojou eseročkou nemá nič spoločné, vykrikujú pred domom rôzne vyhrážky,“ popisuje podnikateľ svoje problémy…

Celý článok si môžete prečítať na stránke periodika Hospodárske noviny: http://hnporadna.hnonline.sk/clanky/654074-podnika-a-celi-vyhrazkam-dlznikov-jeho-problem-vsak-ma-riesenie

Dočasný zákaz vstupu do domu alebo bytu uložený po 01. januári 2016 bude možné už kontrolovať aj technickými prostriedkami

Dňa 1.1.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 438/2015 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (OSP) a ktorý zavádza možnosť súdu aj bez predchádzajúceho návrhu nariadiť kontrolu výkonu predbežného opatrenia, ktorým bolo nariadené účastníkovi, aby nevstupoval dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivý z násilia.
Podmienkou je, aby predbežné opatrenie bolo vydané po 1.1.2016 a kontrolu jeho výkonu bude možné vykonať technickými prostriedkami, ktoré bližšie špecifikuje a ich použitie upravuje zákon č. 78/2015 Z.z. o kontrole výkonu niektorých rozhodnutí technickými prostriedkami a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý tiež nadobudol účinnosť 1.1.2016
Podľa uvedeného zákona sa za technické prostriedky považujú zariadenia alebo ich súbor, umožňujúce kontrolu rozhodnutia a sú nimi:

a) osobné identifikačné zariadenie,
b) zariadenie na kontrolu prítomnosti v mieste výkonu rozhodnutia,
c) zariadenie na určenie polohy kontrolovanej osoby,
d) zariadenie varovania blízkosti,
e) zariadenie kontroly požitia alkoholu,
f) zariadenie hlasového overenia prítomnosti kontrolovanej osoby,
g) zariadenie probačného a mediačného úradníka.

Ak bol kontrolovanej osobe uložený zákaz priblížiť sa k chránenej osobe na určenú vzdialenosť, kontrola technickými prostriedkami sa bude vykonávať prostredníctvom použitia osobného identifikačného zariadenia, zariadenia na určenie polohy kontrolovanej osoby, ktoré má vždy pri sebe kontrolovaná osoba a zariadenia varovania blízkosti, ktoré musí mať pri sebe chránená osoba.. Ak bol kontrolovanej osobe uložený zákaz zdržiavať sa na určenom mieste alebo v určenom obvode, kontrola technickými prostriedkami sa vykoná prostredníctvom použitia osobného identifikačného zariadenia a zariadenia na určenie polohy kontrolovanej osoby.

Technické prostriedky, prostredníctvom ktorých sa kontrola vykonáva, sú vlastníctvom štátu a ich správcom je Ministerstvo spravodlivosti SR. Kontrolu týmito technickými prostriedkami bude možné vykonať len za splnenia určitých podmienok.

V prvom rade to bude ich dostatok, ktorý bude potrebné plošne zabezpečiť. Materiálno technické podmienky ich použitia (napr. dostupnosť funkčnej elektrickej prípojky, elektronickej komunikačnej služby, alebo signálu, ktorého zdrojom je globálny satelitný navigačný systém a pod.) stanovuje vyhláška MS SR č. 178/2015 o materiálno-technických podmienkach použitia technických prostriedkov.

Ostatné podmienky určuje priamo zákon č. 78/2015, podľa ktorého možno kontrolu výkonu rozhodnutia, ktorým sa ukladá kontrolovanej osobe zákaz priblížiť sa k chránenej osobe na určenú vzdialenosť, vykonať len s písomným súhlasom chránenej osoby a ak ide o kontrolu rozhodnutia, ktorým sa kontrolovanej osobe ukladá povinnosť zdržiavať sa v určený čas na určenom mieste alebo zákaz požívať alkoholické nápoje, kontrola sa vykoná len s písomným súhlasom plnoletej osoby, ktorá žije s kontrolovanou osobou v spoločnej domácnosti.

Na kontrolu splnenia podmienok použitia technických prostriedkov, ale aj na samotnú kontrolu výkonu rozhodnutí prostredníctvom uvedených technických prostriedkov budú spravidla dohliadať mediační a probační úradníci príslušného súdu, ktorí budú určovať na základe rozhodnutia aj ich režim použitia. Technickú podporu pri výkone kontroly technickými prostriedkami budú zabezpečovať mediačným a probačným úradníkom operačné strediská, teda pracoviská, ktoré budú zabezpečovať nepretržitú prevádzku a obsluhu centrálneho monitorovacieho systému a vykonávať nepretržitý dohľad nad správnou činnosťou technických prostriedkov.

Náklady výkonu kontroly technickými prostriedkami znáša štát. Kontrolovaná osoba je povinná podieľať sa na náhrade nákladov štátu za každý začatý deň výkonu kontroly technickými prostriedkami sumou, ktorú ustanovilo MS SR vyhláškou č. 225/2015 ktorou sa ustanovuje suma náhrady nákladov výkonu kontroly technickými prostriedkami, vo výške 1,50 eura.

Na mesačnej úhrade tejto sumy sa probačný a mediačný úradník môže s kontrolovanou osobou dohodnúť, inak je kontrolovaná osoba povinná ju zaplatiť na základe výzvy probačného a mediačného úradníka a to:

a) každoročne do 31. januára, ak sa má kontrola technickými prostriedkami vykonávať aspoň v dvoch po sebe nasledujúcich kalendárnych rokoch,
b) do 30 dní po skončení kontroly technickými prostriedkami v ostatných prípadoch.

Zákon ukladá pri výkone kontroly technickými prostriedkami tak kontrolovanej ako aj chránenej osobe najmä tieto povinnosti :

a)      dodržiavať prevádzkové pokyny používania technických prostriedkov,
b)     chrániť prevzaté technické prostriedky pred poškodením, stratou, odcudzením alebo zničením,
c)      ohlásiť probačnému a mediačnému úradníkovi poškodenie, stratu, odcudzenie alebo zničenie prevzatých technických prostriedkov,
d)     zdržať sa zásahov do technických prostriedkov,
e)      ohlásiť pred vycestovaním do zahraničia probačnému a mediačnému úradníkovi túto skutočnosť najmenej päť pracovných dní pred vycestovaním; ustanovenie § 435 ods. 6 Trestného poriadku tým nie je dotknuté,
f)      oznámiť probačnému a mediačnému úradníkovi zmeny podmienok výkonu kontroly technickými prostriedkami, ak sú im tieto zmeny známe,
g)     umožniť inštaláciu, deinštaláciu a údržbu technických prostriedkov a v prípade použitia niektorých technických prostriedkov (napr. zariadenie na kontrolu prítomnosti) na tento účel aj vstup do obydlia.

JUDr. Renáta Endrödyová
advokátka
www.endrodyova.sk

Nie ste spokojní so spôsobom vybavenia Vašej reklamácie? Nemusíte už hneď chodiť na súd.

Ak ste ako spotrebiteľ nespokojný s tým, akým spôsobom bola vybavená Vaša reklamácia, máte už aj inú možnosť ako podať žalobu na súd. Môžete sa obrátiť na subjekt alternatívneho riešenia  spotrebiteľských sporov (ARS) a požiadať ho, aby Váš spor s predávajúcim, teda  osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci svojej podnikateľskej činnosti či povolania, vyriešil.

Subjekt ARS by Váš spor s predávajúcim mal ukončiť do 90 dní od jeho začatia, v zložitejších prípadoch sa táto lehota môže predĺžiť o ďalších 30 dní, a to aj opakovane. Alternatívne riešenie sporu sa začína dňom doručenia návrhu, ktorý spľňa všetky zákonné náležitosti, subjektu ARS.

Subjektmi ARS sú:

a)     Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) pre spory zo zmlúv o pripojení do distribučnej sústavy, distribučnej siete, zo zmlúv o združenej dodávke elektriny, plynu, tepla, pitnej vody a zmlúv o odvádzaní odpadovej vody uzatvorených so subjektom vykonávajúcim regulovanú činnosť podľa osobitného predpisu;

b)      Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb (RÚ) pre spory zo zmlúv o poskytovaní verejných služieb, ktoré sa týkajú kvality a ceny služieb, a zo zmlúv o poskytovaní poštových služieb a poštového platobného styku;

c)      Slovenská obchodná inšpekcia (SOI) pre spory neuvedené vyššie, okrem sporov vyplývajúcich zo zmlúv o poskytovaní finančných služieb;

d)     oprávnené právnické osoby, zapísané v zozname subjektov oprávnených na alternatívne riešenie spotrebiteľských sporov, ktorý vedie Ministerstvo hospodárstva SR a nájdete ho tu: http://www.economy.gov.sk/zoznam-subjektov-alternativneho-riesenia-spotrebitelskych-sporov/146987s

Pokiaľ sa s návrhom na začatie alternatívneho riešenia sporu obrátite na niektorý zo štátnych orgánov (ÚRSO, RÚ, SOI), riešenie sporu je bezplatné. Začatie alternatívneho riešenia sporu pred iným subjektom ARS  môže byť spoplatnené maximálne do výšky päť eur. Ak sú na riešenie sporu oprávnené viaceré subjekty ARS, máte právo vybrať si, na ktorý z nich sa so svojim návrhom obrátite.

Podanie návrhu je veľmi jednoduché. Každý subjekt ARS má formulár návrhu na začatie ARS zverejnený na svojej webovej stránke, vyplnený formulár stačí odoslať elektronicky alebo poštou na adresu príslušného subjektu ARS.

Samotné riešenie sporu prebieha tak, že subjekt ARS aktívne komunikuje so stranami sporu a snaží sa ich viesť k uzatvoreniu sporu dohodou. Ak k uzatvoreniu dohody medzi stranami sporu nedôjde a subjekt ARS dospeje k odôvodnenému záveru, že predávajúci porušil práva spotrebiteľa, ukončí riešenie sporu vydaním nezáväzného odôvodneného stanoviska, ktoré pre spotrebiteľa môže byť užitočným podkladom pre následné riešenie sporu súdnou cestou.

Predávajúcich by k spolupráci so subjektmi ARS mala motivovať hrozba sankcií, ktoré nie sú zanedbateľné. Ak predávajúci  so subjektom ARS nespolupracuje, vystavuje sa riziku uloženia pokuty od 500,00 Eur až do výšky 10 000,00 Eur. Za opakované porušenie tej istej povinnosti v priebehu 12 mesiacov sa výška pokuty môže vyšplhať až na sumu 20 000,00 Eur.

Urovnávať spory, ktoré vznikli pri domácich alebo cezhraničných nákupoch cez internet, je možné už aj prostredníctvom online platformy, ktorú dňa 15. februára 2016 sprístupnila Európska komisia. Platforma je jednoduchá, prehľadná, viacjazyčná a celý spor viete prostredníctvom nej realizovať online. Nájdete ju tu: http://ec.europa.eu/consumers/odr/

JUDr. Renáta Endrödyová
advokátka
www.endrodyova.sk

Anonymizácia vlastníctva obchodných podielov v spoločnostiach s ručením obmedzeným v Českej republike

01. januára 2014 nadobudol v Českej republike účinnosť zákon č. 90/2012 Sb. o obchodných spoločnostiach a družstvách, označovaný aj ako Zákon o obchodných korporáciách, skrátene ZoOK. Uvedeným zákonom sa vyčlenila právna úprava obchodných spoločností a družstiev z Obchodného zákonníka do samostatného právneho predpisu.

V slovenskej a českej právnej úprave spoločnosti s ručením obmedzeným je viacero rozdielov, z nich najzaujímavejšou je právna úprava obchodného podielu. Kým v slovenskej právnej úprave stále platí, že spoločník môže mať iba jeden obchodný podiel, český ZoOK v ustanovení § 135 ods. 2 stanovuje, že ak to spoločenská zmluva pripúšťa, môže jeden spoločník vlastniť aj viac obchodných podielov, a to aj podielov rôzneho druhu. Spoločenská zmluva totiž môže pripustiť vznik obchodných podielov rôzneho druhu, pričom podiely s ktorými sa spájajú rovnaké práva a povinnosti, tvoria jeden druh. Podiel, s ktorým nie sú spojené nijaké špeciálne práva a povinnosti, je základným podielom.

V zmysle ustanovenia § 137 ZoOK môže podiel spoločníka predstavovať kmeňový list, a ak spoločenská zmluva pripúšťa aby jeden spoločník vlastnil viacero obchodných podielov, môže spoločnosť vydať kmeňové listy pre každý jeho obchodný podiel. Kmeňový list je cenný papier na rad, ktorý je možné vydať len k obchodnému podielu, ktorého prevoditeľnosť nie je podmienená alebo obmedzená. Kmeňový list nie je možné vydať ako zaknihovaný cenný papier a nemôže byť verejne obchodovateľný. Kmeňový list musí obsahovať:

a)      označenie, že sa jedná o kmeňový list,
b)      označenie spoločnosti,
c)      výšku vkladu pripadajúcu na obchodný podiel,
d)     označenie spoločníka,
e)      označenie podielu, ku ktorému je kmeňový list vydaný,
f)       označenie kmeňového listu, jeho číslo a podpis konateľa.

Hromadný kmeňový list, okrem toho musí obsahovať údaj o tom, koľko kmeňových listov nahrádza, a zároveň aj označenie podielov, ktoré nahrádza.

V súvislosti s takouto právnou úpravou obchodného podielu v spoločnosti s ručením obmedzeným vyvstáva otázka, či sú kmeňové listy spôsobom anonymizácie spoločností s ručením obmedzeným v Českej republike.

Podľa ZoOK je spoločnosť povinná viesť zoznam spoločníkov. Ak spoločnosť vydala kmeňové listy, zapíše do zoznamu spoločníkov pri obchodných podieloch, ktorých sa táto skutočnosť týka, poznámku s uvedením čísla kmeňových listov. K prevodu obchodného podielu, ku ktorému bol vydaný kmeňový list, nedochádza potom uzatvorením klasickej zmluvy o prevode obchodného podielu, ale prevodom cenného papieru, teda kmeňového listu. Prevod cenných papierov je v Českej republike upravený Novým občianskym zákonníkom ( zák.č. 89/2012 Sb.), ktorý v ustanovení § 1103 ods. 2 stanovuje, že vlastnícke právo k cennému papieru na rad sa prevádza rubopisom a zmluvou k okamihu jeho prevodu. Náležitosti rubopisu a jeho prijatia sa spravujú ustanoveniami zákona směnečného a šekového  č. 191/1950 Sb.. Podľa ustanovenia § 210 ods. 1 ZoOK sa musí na rubopise uviesť jednoznačná identifikácia nadobúdateľa a k účinnosti prevodu kmeňového listu voči spoločnosti sa vyžaduje oznámenie zmeny v osobe spoločníka a predloženie kmeňového listu spoločnosti. Po oznámení zmeny v osobe spoločníka je konateľ spoločnosti povinný vyhotoviť úplné znenie spoločenskej zmluvy a uložiť jej vyhotovenie do príslušnej zbierky listín.

Keďže lehota na predloženie kmeňového listu spoločnosti po jeho prevode nie je zákonom stanovená, a s jeho nepredložením spoločnosti sa nespája právny následok neplatnosti tohto prevodu, stáva sa prevedený obchodný podiel do doby predloženia kmeňového listu spoločnosti jeho nadobúdateľom anonymným. Zo zákona nevyplýva povinnosť zapisovať každý prevod kmeňového listu v obchodnom registri, preto je zrejmé, že prakticky sa bude len ťažko preukazovať kto je v danej chvíli vlastníkom kmeňového listu a teda aj spoločníkom spoločnosti. Treba na záver podotknúť, že až do chvíle kým kmeňový list nie je predložený spoločnosti, nemôže nový spoločník ani vykonávať svoje práva, pretože voči spoločnosti sa prevod kmeňového listu, ako to je už vyššie uvedené, stáva účinným až oznámením zmeny v osobe spoločníka a predložením kmeňového listu.

JUDr. Renáta Endrödyová
advokátka
www.endrodyova.sk

Zmena ústavy a trestných zákonov

Na 58. schôdzi NRSR boli v skrátenom legislatívnom konaní schválené zmeny Ústavy Slovenskej republiky, Trestného zákonaTrestného poriadku a ďalších zákonov.

Ústava SR bola zmenená v čl. 17 ods. 3 a to tak, že dochádza k zmene dĺžky doby zadržania osoby podozrivej z terorizmu z doterajších 48 na 96 hodín, počas ktorých musí byť zadržaná osoba  oboznámená s dôvodmi zadržania, vypočutá a najneskôr do 96 hodín prepustená na slobodu alebo odovzdaná súdu.
V Trestnom zákone bol za §140a vložený §140b s názvom „Trestné činy terorizmu“, ktorého účelom je definovať, ktoré trestné činy sa budú považovať za trestný čin terorizmu. Bude to trestný čin založenia, zosnovania a podporovania teroristickej skupiny podľa § 297, trestný čin terorizmu a niektorých foriem účasti na terorizme podľa § 419, zločin spáchaný členom teroristickej skupiny a zločin spáchaný z osobitného motívu podľa § 140 písm. e).
Zmenila sa aj dolná hranica trestnej sadzby trestného činu Založenia, zosnovania a podporovania teroristickej skupiny podľa § 297 Trestného zákona z doterajších osem na desať rokov. Horná hranica 15 rokov zostala zachovaná.
V Trestnom poriadku došlo k viacerým zmenám. Rozšírili sa väzobné dôvody o nový dôvod väzby, a to v prípade ak obvinený je trestne stíhaný pre trestné činy terorizmu, ak doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie, bol spáchaný, má znaky trestného činu a sú dôvody na podozrenie, že tento skutok spáchal obvinený. Pre trestné činy terorizmu, ktoré nebudú skončené do uplynutia celkovej lehoty väzby v trestnom konaní, bude môcť súd rozhodnúť o predĺžení celkovej lehoty väzby, a to aj opakovane, spolu najviac na  dobu 5 rokov. Pri rozhodovaní o ponechaní obvineného na slobode alebo o jeho prepustení z väzby, v prípade ak bude obvinený stíhaný pre trestné činy terorizmu, bude možné prijať peňažnú záruku či iné záruky podľa Trestného poriadku len v prípade, ak to budú odôvodňovať výnimočné okolnosti prípadu. V súlade s vyššie uvedenou zmenou Ústavy sa v prípade trestných činov terorizmu predĺžila v ustanovení § 85 ods. 4 a § 86 ods. 1 Trestného poriadku aj lehota v ktorej je polícia a prokuratúra povinná zadržanú osobu oboznámiť s dôvodmi zadržania, vypočuť ju a prepustiť alebo podať návrh na vzatie do väzby   z doterajších 48 na 96 hodín. Na trestné činy terorizmu sa bude vzťahovať pôsobnosť Špecializovaného trestného súdu.

K  zmenám došlo aj v celom rade ďalších zákonov, a to v Zákone o Slovenskej informačnej službeo Policajnom zbore, o vojenskom spravodajstve, o ochrane svedka, o Zbore väzenskej a justičnej stráže, o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu, o výkone trestu odňatia slobody, o výkone väzby, o cestovných dokladoch, o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu, o európskom zatýkacom rozkaze, o položkách s dvojakým použitím, o elektronických komunikáciách, o pobyte cudzincov .

V zmysle týchto zmien bude môcť informačná služba  získavať, sústreďovať a vyhodnocovať informácie nie len o terorizme, jeho podporovaní a financovaní, ale aj o politickom a náboženskom extrémizme, extrémizme prejavujúcom sa násilným spôsobom a škodlivom sektárskom zoskupení, aktivitách a ohrozeniach v kybernetickom priestore, ak tieto budú ohrozovať bezpečnosť štátu, ale aj o medzinárodnej preprave osôb a ich migrácii. Na základe žiadosti Slovenskej informačnej služby bude môcť súd vydať príkaz na zamedzenie prevádzky webového sídla alebo prístupu na doménové meno, ak by ich prevádzkou dochádzalo k šíreniu myšlienok podporujúcich alebo propagujúcich terorizmus, politický alebo náboženský extrémizmus, extrémizmus prejavujúci sa násilným spôsobom alebo škodlivé sektárske zoskupenia.

Rozširuje sa tiež okruh právomocí polície vykonávať prehliadky nielen dopravných prostriedkov ale aj vecí, batožiny a nákladu, ktoré sa v nich prepravujú, tiež právomoci vykonávať prehliadky lietadiel a iných prostriedkov hromadnej dopravy, ako aj prehliadky osôb, batožín, nákladu a iných predmetov, za účelom zistenia či osoby neprepravujú veci, ktoré by mohli byť použité na teroristický útok, prípadne či sa takéto veci nenachádzajú v lietadle či inom prostriedku hromadnej dopravy. Po novom bude tiež polícia, na základe právoplatného rozhodnutia súdu (pri pátraní po hľadanej osobe) alebo na základe súhlasu príbuzného v priamom rade alebo osoby blízkej uvedenej v zákone ( pri pátraní po nezvestnej osobe), môcť zisťovať pri pátraní po hľadanej alebo nezvestnej osobe prevádzkové alebo lokalizačné údaje týkajúce sa týchto osôb prostredníctvom diaľkového, nepretržitého a priameho prístupu do informačného systému právnických a fyzických osôb, ktoré prevádzkujú elektronické komunikačné siete alebo poskytujú tieto služby. Takisto to bude pri pátraní po odcudzenom vozidle, ktorého súčasťou bolo alebo v ktorom sa nachádzalo telekomunikačné zariadenie účastníka elektronickej komunikačnej prevádzky, s tým že prístup polície do informačného systému právnických alebo fyzických osôb prevádzkujúcich tieto elektronické komunikačné siete bude možný na základe písomnej žiadosti majiteľa, prevádzkovateľa alebo držiteľa telekomunikačného zariadenia.

JUDr. Renáta Endrödyová
advokátka
www.endrodyova.sk

 

 

 

 

Blog o zákonoch a rozsudkoch