Nie ste spokojní so spôsobom vybavenia Vašej reklamácie? Nemusíte už hneď chodiť na súd.

Ak ste ako spotrebiteľ nespokojný s tým, akým spôsobom bola vybavená Vaša reklamácia, máte už aj inú možnosť ako podať žalobu na súd. Môžete sa obrátiť na subjekt alternatívneho riešenia  spotrebiteľských sporov (ARS) a požiadať ho, aby Váš spor s predávajúcim, teda  osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci svojej podnikateľskej činnosti či povolania, vyriešil.

Subjekt ARS by Váš spor s predávajúcim mal ukončiť do 90 dní od jeho začatia, v zložitejších prípadoch sa táto lehota môže predĺžiť o ďalších 30 dní, a to aj opakovane. Alternatívne riešenie sporu sa začína dňom doručenia návrhu, ktorý spľňa všetky zákonné náležitosti, subjektu ARS.

Subjektmi ARS sú:

a)     Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) pre spory zo zmlúv o pripojení do distribučnej sústavy, distribučnej siete, zo zmlúv o združenej dodávke elektriny, plynu, tepla, pitnej vody a zmlúv o odvádzaní odpadovej vody uzatvorených so subjektom vykonávajúcim regulovanú činnosť podľa osobitného predpisu;

b)      Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb (RÚ) pre spory zo zmlúv o poskytovaní verejných služieb, ktoré sa týkajú kvality a ceny služieb, a zo zmlúv o poskytovaní poštových služieb a poštového platobného styku;

c)      Slovenská obchodná inšpekcia (SOI) pre spory neuvedené vyššie, okrem sporov vyplývajúcich zo zmlúv o poskytovaní finančných služieb;

d)     oprávnené právnické osoby, zapísané v zozname subjektov oprávnených na alternatívne riešenie spotrebiteľských sporov, ktorý vedie Ministerstvo hospodárstva SR a nájdete ho tu: http://www.economy.gov.sk/zoznam-subjektov-alternativneho-riesenia-spotrebitelskych-sporov/146987s

Pokiaľ sa s návrhom na začatie alternatívneho riešenia sporu obrátite na niektorý zo štátnych orgánov (ÚRSO, RÚ, SOI), riešenie sporu je bezplatné. Začatie alternatívneho riešenia sporu pred iným subjektom ARS  môže byť spoplatnené maximálne do výšky päť eur. Ak sú na riešenie sporu oprávnené viaceré subjekty ARS, máte právo vybrať si, na ktorý z nich sa so svojim návrhom obrátite.

Podanie návrhu je veľmi jednoduché. Každý subjekt ARS má formulár návrhu na začatie ARS zverejnený na svojej webovej stránke, vyplnený formulár stačí odoslať elektronicky alebo poštou na adresu príslušného subjektu ARS.

Samotné riešenie sporu prebieha tak, že subjekt ARS aktívne komunikuje so stranami sporu a snaží sa ich viesť k uzatvoreniu sporu dohodou. Ak k uzatvoreniu dohody medzi stranami sporu nedôjde a subjekt ARS dospeje k odôvodnenému záveru, že predávajúci porušil práva spotrebiteľa, ukončí riešenie sporu vydaním nezáväzného odôvodneného stanoviska, ktoré pre spotrebiteľa môže byť užitočným podkladom pre následné riešenie sporu súdnou cestou.

Predávajúcich by k spolupráci so subjektmi ARS mala motivovať hrozba sankcií, ktoré nie sú zanedbateľné. Ak predávajúci  so subjektom ARS nespolupracuje, vystavuje sa riziku uloženia pokuty od 500,00 Eur až do výšky 10 000,00 Eur. Za opakované porušenie tej istej povinnosti v priebehu 12 mesiacov sa výška pokuty môže vyšplhať až na sumu 20 000,00 Eur.

Urovnávať spory, ktoré vznikli pri domácich alebo cezhraničných nákupoch cez internet, je možné už aj prostredníctvom online platformy, ktorú dňa 15. februára 2016 sprístupnila Európska komisia. Platforma je jednoduchá, prehľadná, viacjazyčná a celý spor viete prostredníctvom nej realizovať online. Nájdete ju tu: http://ec.europa.eu/consumers/odr/

JUDr. Renáta Endrödyová
advokátka
www.endrodyova.sk

Anonymizácia vlastníctva obchodných podielov v spoločnostiach s ručením obmedzeným v Českej republike

01. januára 2014 nadobudol v Českej republike účinnosť zákon č. 90/2012 Sb. o obchodných spoločnostiach a družstvách, označovaný aj ako Zákon o obchodných korporáciách, skrátene ZoOK. Uvedeným zákonom sa vyčlenila právna úprava obchodných spoločností a družstiev z Obchodného zákonníka do samostatného právneho predpisu.

V slovenskej a českej právnej úprave spoločnosti s ručením obmedzeným je viacero rozdielov, z nich najzaujímavejšou je právna úprava obchodného podielu. Kým v slovenskej právnej úprave stále platí, že spoločník môže mať iba jeden obchodný podiel, český ZoOK v ustanovení § 135 ods. 2 stanovuje, že ak to spoločenská zmluva pripúšťa, môže jeden spoločník vlastniť aj viac obchodných podielov, a to aj podielov rôzneho druhu. Spoločenská zmluva totiž môže pripustiť vznik obchodných podielov rôzneho druhu, pričom podiely s ktorými sa spájajú rovnaké práva a povinnosti, tvoria jeden druh. Podiel, s ktorým nie sú spojené nijaké špeciálne práva a povinnosti, je základným podielom.

V zmysle ustanovenia § 137 ZoOK môže podiel spoločníka predstavovať kmeňový list, a ak spoločenská zmluva pripúšťa aby jeden spoločník vlastnil viacero obchodných podielov, môže spoločnosť vydať kmeňové listy pre každý jeho obchodný podiel. Kmeňový list je cenný papier na rad, ktorý je možné vydať len k obchodnému podielu, ktorého prevoditeľnosť nie je podmienená alebo obmedzená. Kmeňový list nie je možné vydať ako zaknihovaný cenný papier a nemôže byť verejne obchodovateľný. Kmeňový list musí obsahovať:

a)      označenie, že sa jedná o kmeňový list,
b)      označenie spoločnosti,
c)      výšku vkladu pripadajúcu na obchodný podiel,
d)     označenie spoločníka,
e)      označenie podielu, ku ktorému je kmeňový list vydaný,
f)       označenie kmeňového listu, jeho číslo a podpis konateľa.

Hromadný kmeňový list, okrem toho musí obsahovať údaj o tom, koľko kmeňových listov nahrádza, a zároveň aj označenie podielov, ktoré nahrádza.

V súvislosti s takouto právnou úpravou obchodného podielu v spoločnosti s ručením obmedzeným vyvstáva otázka, či sú kmeňové listy spôsobom anonymizácie spoločností s ručením obmedzeným v Českej republike.

Podľa ZoOK je spoločnosť povinná viesť zoznam spoločníkov. Ak spoločnosť vydala kmeňové listy, zapíše do zoznamu spoločníkov pri obchodných podieloch, ktorých sa táto skutočnosť týka, poznámku s uvedením čísla kmeňových listov. K prevodu obchodného podielu, ku ktorému bol vydaný kmeňový list, nedochádza potom uzatvorením klasickej zmluvy o prevode obchodného podielu, ale prevodom cenného papieru, teda kmeňového listu. Prevod cenných papierov je v Českej republike upravený Novým občianskym zákonníkom ( zák.č. 89/2012 Sb.), ktorý v ustanovení § 1103 ods. 2 stanovuje, že vlastnícke právo k cennému papieru na rad sa prevádza rubopisom a zmluvou k okamihu jeho prevodu. Náležitosti rubopisu a jeho prijatia sa spravujú ustanoveniami zákona směnečného a šekového  č. 191/1950 Sb.. Podľa ustanovenia § 210 ods. 1 ZoOK sa musí na rubopise uviesť jednoznačná identifikácia nadobúdateľa a k účinnosti prevodu kmeňového listu voči spoločnosti sa vyžaduje oznámenie zmeny v osobe spoločníka a predloženie kmeňového listu spoločnosti. Po oznámení zmeny v osobe spoločníka je konateľ spoločnosti povinný vyhotoviť úplné znenie spoločenskej zmluvy a uložiť jej vyhotovenie do príslušnej zbierky listín.

Keďže lehota na predloženie kmeňového listu spoločnosti po jeho prevode nie je zákonom stanovená, a s jeho nepredložením spoločnosti sa nespája právny následok neplatnosti tohto prevodu, stáva sa prevedený obchodný podiel do doby predloženia kmeňového listu spoločnosti jeho nadobúdateľom anonymným. Zo zákona nevyplýva povinnosť zapisovať každý prevod kmeňového listu v obchodnom registri, preto je zrejmé, že prakticky sa bude len ťažko preukazovať kto je v danej chvíli vlastníkom kmeňového listu a teda aj spoločníkom spoločnosti. Treba na záver podotknúť, že až do chvíle kým kmeňový list nie je predložený spoločnosti, nemôže nový spoločník ani vykonávať svoje práva, pretože voči spoločnosti sa prevod kmeňového listu, ako to je už vyššie uvedené, stáva účinným až oznámením zmeny v osobe spoločníka a predložením kmeňového listu.

JUDr. Renáta Endrödyová
advokátka
www.endrodyova.sk

Zmena ústavy a trestných zákonov

Na 58. schôdzi NRSR boli v skrátenom legislatívnom konaní schválené zmeny Ústavy Slovenskej republiky, Trestného zákonaTrestného poriadku a ďalších zákonov.

Ústava SR bola zmenená v čl. 17 ods. 3 a to tak, že dochádza k zmene dĺžky doby zadržania osoby podozrivej z terorizmu z doterajších 48 na 96 hodín, počas ktorých musí byť zadržaná osoba  oboznámená s dôvodmi zadržania, vypočutá a najneskôr do 96 hodín prepustená na slobodu alebo odovzdaná súdu.
V Trestnom zákone bol za §140a vložený §140b s názvom „Trestné činy terorizmu“, ktorého účelom je definovať, ktoré trestné činy sa budú považovať za trestný čin terorizmu. Bude to trestný čin založenia, zosnovania a podporovania teroristickej skupiny podľa § 297, trestný čin terorizmu a niektorých foriem účasti na terorizme podľa § 419, zločin spáchaný členom teroristickej skupiny a zločin spáchaný z osobitného motívu podľa § 140 písm. e).
Zmenila sa aj dolná hranica trestnej sadzby trestného činu Založenia, zosnovania a podporovania teroristickej skupiny podľa § 297 Trestného zákona z doterajších osem na desať rokov. Horná hranica 15 rokov zostala zachovaná.
V Trestnom poriadku došlo k viacerým zmenám. Rozšírili sa väzobné dôvody o nový dôvod väzby, a to v prípade ak obvinený je trestne stíhaný pre trestné činy terorizmu, ak doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie, bol spáchaný, má znaky trestného činu a sú dôvody na podozrenie, že tento skutok spáchal obvinený. Pre trestné činy terorizmu, ktoré nebudú skončené do uplynutia celkovej lehoty väzby v trestnom konaní, bude môcť súd rozhodnúť o predĺžení celkovej lehoty väzby, a to aj opakovane, spolu najviac na  dobu 5 rokov. Pri rozhodovaní o ponechaní obvineného na slobode alebo o jeho prepustení z väzby, v prípade ak bude obvinený stíhaný pre trestné činy terorizmu, bude možné prijať peňažnú záruku či iné záruky podľa Trestného poriadku len v prípade, ak to budú odôvodňovať výnimočné okolnosti prípadu. V súlade s vyššie uvedenou zmenou Ústavy sa v prípade trestných činov terorizmu predĺžila v ustanovení § 85 ods. 4 a § 86 ods. 1 Trestného poriadku aj lehota v ktorej je polícia a prokuratúra povinná zadržanú osobu oboznámiť s dôvodmi zadržania, vypočuť ju a prepustiť alebo podať návrh na vzatie do väzby   z doterajších 48 na 96 hodín. Na trestné činy terorizmu sa bude vzťahovať pôsobnosť Špecializovaného trestného súdu.

K  zmenám došlo aj v celom rade ďalších zákonov, a to v Zákone o Slovenskej informačnej službeo Policajnom zbore, o vojenskom spravodajstve, o ochrane svedka, o Zbore väzenskej a justičnej stráže, o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu, o výkone trestu odňatia slobody, o výkone väzby, o cestovných dokladoch, o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu, o európskom zatýkacom rozkaze, o položkách s dvojakým použitím, o elektronických komunikáciách, o pobyte cudzincov .

V zmysle týchto zmien bude môcť informačná služba  získavať, sústreďovať a vyhodnocovať informácie nie len o terorizme, jeho podporovaní a financovaní, ale aj o politickom a náboženskom extrémizme, extrémizme prejavujúcom sa násilným spôsobom a škodlivom sektárskom zoskupení, aktivitách a ohrozeniach v kybernetickom priestore, ak tieto budú ohrozovať bezpečnosť štátu, ale aj o medzinárodnej preprave osôb a ich migrácii. Na základe žiadosti Slovenskej informačnej služby bude môcť súd vydať príkaz na zamedzenie prevádzky webového sídla alebo prístupu na doménové meno, ak by ich prevádzkou dochádzalo k šíreniu myšlienok podporujúcich alebo propagujúcich terorizmus, politický alebo náboženský extrémizmus, extrémizmus prejavujúci sa násilným spôsobom alebo škodlivé sektárske zoskupenia.

Rozširuje sa tiež okruh právomocí polície vykonávať prehliadky nielen dopravných prostriedkov ale aj vecí, batožiny a nákladu, ktoré sa v nich prepravujú, tiež právomoci vykonávať prehliadky lietadiel a iných prostriedkov hromadnej dopravy, ako aj prehliadky osôb, batožín, nákladu a iných predmetov, za účelom zistenia či osoby neprepravujú veci, ktoré by mohli byť použité na teroristický útok, prípadne či sa takéto veci nenachádzajú v lietadle či inom prostriedku hromadnej dopravy. Po novom bude tiež polícia, na základe právoplatného rozhodnutia súdu (pri pátraní po hľadanej osobe) alebo na základe súhlasu príbuzného v priamom rade alebo osoby blízkej uvedenej v zákone ( pri pátraní po nezvestnej osobe), môcť zisťovať pri pátraní po hľadanej alebo nezvestnej osobe prevádzkové alebo lokalizačné údaje týkajúce sa týchto osôb prostredníctvom diaľkového, nepretržitého a priameho prístupu do informačného systému právnických a fyzických osôb, ktoré prevádzkujú elektronické komunikačné siete alebo poskytujú tieto služby. Takisto to bude pri pátraní po odcudzenom vozidle, ktorého súčasťou bolo alebo v ktorom sa nachádzalo telekomunikačné zariadenie účastníka elektronickej komunikačnej prevádzky, s tým že prístup polície do informačného systému právnických alebo fyzických osôb prevádzkujúcich tieto elektronické komunikačné siete bude možný na základe písomnej žiadosti majiteľa, prevádzkovateľa alebo držiteľa telekomunikačného zariadenia.

JUDr. Renáta Endrödyová
advokátka
www.endrodyova.sk

 

 

 

 

ÚSTAVNÝ SÚD ROZHODOL, ŽE PRIMERANÁ INTENZITA ZÁSAHU DO PRÁVA NA SÚKROMIE SPÔSOBENÁ UCHOVÁVANÍM A SPRÍSTUPŇOVANÍM ÚDAJOV O USKUTOČNENEJ ELEKTRONICKEJ KOMUNIKÁCII ORGÁNOM ČINNÝM V TRESTNOM KONANÍ VYŽADUJE ABY SA OZNAMOVANIE TÝCHTO ÚDAJOV TÝKALO LEN NAJZÁVAŽNEJŚÍCH TRESTNÝCH ČINOV

Dňa 23.06.2015 vyšiel v Zbierke zákonov nález ÚS SR sp. zn. PL. ÚS 10/2014-78, podľa ktorého ustanovenia § 58 ods. 5 až 7 a § 63 ods. 6 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov, § 116 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov a § 76a ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov nie sú v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, Listinou základných práv a slobôd a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Napadnuté ustanovenia jednotlivých zákonov:

a)      ukladali poskytovateľom elektronických komunikácií povinnosť uchovávať prevádzkové údaje, lokalizačné údaje a údaje komunikujúcich strán odo dňa uskutočnenia komunikácie počas 6 mesiacov, ak ide o pripojenie k internetu, internetovú elektronickú poštu a telefonovanie prostredníctvom internetu, a počas 12 mesiacov, ak ide o ostatné druhy komunikácie,

b)      oprávňovali orgány činné v trestnom konaní požadovať od poskytovateľov elektronických komunikácií zistenie a oznámenie údajov o uskutočnenej elektronickej komunikácii v prípade ak takéto opatrenie smerovalo k objasneniu skutočností dôležitých pre trestné konanie v trestnom konaní pre úmyselný trestný čin,

c)      oprávňovali Policajný zbor požadovať od poskytovateľov elektronických komunikácií zistenie a oznámenie údajov o uskutočnenej elektronickej komunikácii, v prípade ak takéto opatrenie smerovalo k odhaleniu a dokumentovaniu trestnej činnosti.

Oprávnenie orgánov činných v trestnom konaní požadovať zistenie a oznámenie údajov o elektronickej komunikácii sa teda podľa napadnutých ustanovení dotknutých právnych predpisov týkalo akýchkoľvek úmyselných trestných činov. Podľa ústavného súdu takto vymedzený okruh trestných činov pre účely vyšetrovania, odhaľovania a ich stíhania zasahoval do základného práva na informačné sebaurčenie a upravoval medze tohto základného práva veľmi široko a neurčito.

Podľa ústavného súdu primeraná intenzita zásahu do práva na súkromie spôsobená uchovávaním a následným sprístupnením údajov o uskutočnenej elektronickej komunikácii orgánom činným v trestnom konaní požaduje, aby sa oprávnenie orgánov činných v trestnom konaní požadovať zistenie a oznámenie údajov potrebných na objasnenie skutočností dôležitých pre trestné konanie vzťahovalo len na najzávažnejšie trestné činy. Plošné a preventívne uchovávanie prevádzkových údajov, lokalizačných údajov a údajov komunikujúcich strán vo vzťahu k všetkým účastníkom elektronickej komunikácie, a to aj bez ich priameho spojenia s ohrozením verejnej bezpečnosti, predstavuje závažný zásah do práva na súkromie, ktorý nie je nevyhnutný pre dosiahnutie sledovaného cieľa boja proti závažnej trestnej činnosti, na naplnenie ktorého možno použiť aj iné, do práva na súkromie menej intenzívne zasahujúce prostriedky.

Vzhľa­dom k uve­de­né­mu strá­cajú   dňom vy­hlá­se­nia ná­le­zu v Zbier­ke zá­ko­nov napadnuté ustanovenia účin­nosť, pri­čom ak ich zá­ko­no­dar­ca neu­ve­die do 6 me­sia­cov do sú­la­du s Ústa­vou SR, stra­tia aj  plat­nosť.

Keďže účinky nálezu Ústavného súdu smerujú len do budúcnosti, dôkazy ktoré boli podľa dotknutých ustanovení napadnutých právnych predpisov získané pred roz­hod­nu­tím Ústav­né­ho sú­du SR sú aj naďalej zákonnými dô­kaz­mi a je mož­né z nich vy­chá­dzať pri objasňovaní skutkového stavu veci.

Súvisiace právne predpisy:

Zákon č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov

Zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov

Zákon č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov

JUDr. Renáta Endrödyová – advokátka

OD 01.07.2015 ZAČÍNA PLATIŤ NOVÝ ZÁKON O REGISTRI ADRIES. V REGISTRI BUDÚ ZAEVIDOVANÉ VŠETKY ADRESY NA ÚZEMÍ SLOVENSKA.

V rámci zavádzania elektronických služieb na Slovensku bude uvedený do prevádzky aj register adries, ktorý bude slúžiť najmä pre potreby verejnej správy, záchranným (Integrovaný záchranný systém a krízové riadenie) a bezpečnostným zložkám (polícia, hasiči) poštám, podnikateľom a občanom.

Register adries bude obsahovať len informácie o adresách a adresných bodoch bytových a nebytových budov, bez uvádzania údajov o vlastníkoch jednotlivých nehnuteľností. Má umožniť najmä jednoznačnú identifikáciu stavebných objektov v teréne a tým vytvoriť podmienky na prepojenie existujúcich registrov, v ktorých sú požadované informácie o adresách. Súčasťou centrálneho registra adries bude aj evidencia lokalizácie adresných bodov, ktorá má významný vplyv na činnosť záchranných a bezpečnostných zložiek.

Adresný bod nový zákon definuje ako priestorový údaj, ktorý označuje polohu každého vstupu do budovy ktorá má svoje orientačné číslo alebo hlavného vstupu do budovy, ak táto nemá orientačné číslo ale len súpisné číslo.

Správcom registra bude Ministerstvo vnútra SR a osobitnou časťou registra bude jeho geografická časť, ktorá bude obsahovať polohu každého adresného bodu a geografické osi ulíc, pričom geografickou osou ulice je podľa zákona priestorový údaj, ktorý označuje polohu geometrickej osi ulice alebo polohu iného verejného priestranstva, ktorá prechádza spojnicou lomových bodov ulice. V novom registri sa teda budú nachádzať nielen všetky adresy ale aj prehľad o budovách, umiestnení jednotlivých vstupov či vchodov do budov a ich geografické umiestnenie, ktoré údaje budú zobrazené aj vizuálne. Údaje registra tak bude možné využiť v geografických informačných systémoch a navigáciách záchranných, policajných a iných bezpečnostných služieb.

Register adries je budovaný  v rámci Operačného programu Informatizácia spoločnosti financovaného z Európskeho fondu regionálneho rozvoja.

Nový zákon zavádza aj nové povinnosti pre orgány verejnej správy či samosprávy, ale pre fyzické a právnické osoby. Obce budú po novom povinné v registri adries vyznačovať vznik, zmenu alebo zánik adries, a v geografickej časti registra aj s tým súvisiace zmeny adresných bodov. Súčasne bude povinná obec vyznačovať všetky zmeny v názvoch ulíc a orientačných číslach. Existujúce polohy adresných bodov a geografické osi ulíc musí ministerstvo v súčinnosti s obcami zapísať do registra najneskôr do 30.06.2016.  Za obce, ktoré nebudú  pripojené na register alebo ktoré z objektívnych technických dôvodov nebudú môcť  vykonávať zápisy v novom registri adries, vykoná tieto zápisy na základe údajov poskytnutých obcou okresný úrad, v ktorého územnom obvode sa obec nachádza.

Povinnosti uložené  fyzickým a právnickým osobám spočívajú najmä v ich povinnosti požiadať o určenie súpisného a orientačného čísla pre stavbu v lehote do 30 dní odo dňa právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia, inak určí súpisné a orientačné číslo obec aj bez takejto žiadosti. Každá budova bude musieť byť viditeľne označená tabuľkou so súpisným a orientačným číslom, ak jej bolo určené. O splnenie tejto povinnosti sa bude musieť postarať vlastník budovy, v prípade ak správu budovy zabezpečuje spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, túto povinnosť bude musieť splniť spoločenstvo, v prípade ak správu domu zabezpečuje správca, postará sa o splnenie tejto povinnosti príslušný správca. Vlastníci budov, ktorým do 30.06.2015 nebolo určené súpisné ani orientačné číslo sú povinní podať žiadosť o určenie súpisného a orientačného čísla, ak sa pre stavbu určuje, do 31. decembra 2015. Ak vlastník budovy v tejto lehote žiadosť nepodá, rozhodne o určení súpisného a orientačného čísla obec aj bez žiadosti.

Súvisiace právne predpisy:

Zákon č. 125/2015 o registri adries a o zmene a doplnení niektorých zákonov

JUDr. Renáta Endrödyová
advokátka

Vyplatené odstupné a opätovný nástup zamestnanca do práce

Účelom inštitútu odstupného je istá forma satisfakcie poskytnutá zamestnancovi zo strany zamestnávateľa za to, že pracovný pomer bol ukončený skôr ako zmluvné strany v pracovnej zmluve predpokladali a že dôvody skončenia pracovného pomeru sú na strane zamestnávateľa a vyplývajú z jeho ekonomických dôvodov, ktoré zamestnanec nemôže ovplyvniť. Odstupné teda súvisí so skončením pracovného pomeru zo zákonom vymedzených dôvodov.

Ide najmä o:

–          Skončenie pracovného pomeru z dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. a) alebo b) (zamestnávateľ alebo jeho časť sa zrušuje alebo premiestňuje a zamestnanec nesúhlasí so zmenou dohodnutého miesta výkonu práce, alebo zamestnanec sa stane nadbytočným vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách);

–          Skončenie pracovného pomeru z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu;

–          Skončenie pracovného pomeru z dôvodu, že zamestnanec nesmie vykonávať prácu pre pracovný úraz, chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou, alebo ak na pracovisku dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu určenú rozhodnutím príslušného orgánu verejného zdravotníctva.

Zamestnávateľ však môže poskytnúť odstupné aj v iných prípadoch, čo vyplýva z § 76 ods. 7 Zákonníka práce, ktorý hovorí, že: „Zamestnávateľ môže poskytnúť zamestnancovi odstupné aj v iných prípadoch ako podľa odsekov 1 a 2.“

V praxi však môže nastať aj situácia, kedy zamestnanec, ktorému zamestnávateľ vyplatil odstupné, nastúpi opätovne k tomu istému zamestnávateľovi. S takouto možnosťou počíta aj Zákonník práce, ktorý v § 76 ods. 4 stanovuje: „Ak zamestnanec po skončení pracovného pomeru nastúpi opäť k tomu istému zamestnávateľovi alebo k jeho právnemu nástupcovi do pracovného pomeru pred uplynutím času určeného podľa poskytnutého odstupného, je povinný vrátiť odstupné alebo jeho pomernú časť, ak sa so zamestnávateľom nedohodne inak. Pomerná časť odstupného sa určí podľa počtu dní od opätovného nástupu do pracovného pomeru do uplynutia času vyplývajúceho z poskytnutého odstupného.“

Ak sa teda zamestnanec v takomto prípade chce vrátiť k svojmu zamestnávateľovi, musí počítať s vrátením odstupného, pokiaľ sa nedohodnú inak. K takému scenáru prichádza často, pretože zamestnávateľ svojmu osvedčenému zamestnancovi poskytne pracovnú ponuku, ak má túto možnosť a rozhodne sa, že by vrátené odstupné mohol použiť na výplatu mzdy zamestnanca. V takom prípade je potrebné vypočítať sumu, ktorú má zamestnanec vrátiť. Časom určeným podľa poskytnutého odstupného sa rozumejú pri trojnásobku priemerného mesačného zárobku tri mesiace, pri dvojnásobku dva mesiace, apod. Pri výpočte pomernej časti odstupného, ktoré je treba vrátiť, sa vychádza z počtu dní. Ak však už uplynul čas určený podľa poskytnutého odstupného, napr. pri jednomesačnom odstupnom uplynul jeden mesiac, od skončenia pracovného pomeru, zamestnanec nemusí vrátiť odstupné, napriek tomu, že nastupuje k tomu istému zamestnávateľovi.

JUDr. Gabriela Gurinová

ROZVOD DOHODOU?

Zákonnú úpravu vzniku a zániku manželstva upravuje Zákon č. 36/2005 Z.z. o rodine, ktorý stanovuje, že manželstvo je zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na základe ich dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť ho  po splnení zákonom ustanovených podmienok. Tými je najmä predloženie požadovaných dokladov a u toho, kto chce uzatvoriť v poradí druhé manželstvo aj preukázanie skutočnosti, že jeho predchádzajúce manželstvo zaniklo. Následne sa vyžaduje súhlasné vyhlásenie snúbencov za prítomnosti dvoch svedkov, pred príslušným orgánom (orgán obce, matričný úrad, orgán cirkvi alebo orgán registrovanej cirkvi či náboženskej spoločnosti), že uzatvárajú manželstvo a zároveň sa dohodli na tom aké priezvisko či priezviská budú po uzatvorení manželstva používať.

Napriek tomu že manželstvo, ako to z vyššie uvedeného vyplýva, je dobrovoľný a slobodný zväzok muža a ženy, nedá sa podľa našej právnej úpravy ukončiť jednoduchým rozhodnutím manželov a uzatvorením ich vzájomnej dohody o zrušení manželstva. Tento stav vychádza najmä zo spoločensky uznávaných hodnôt, ktoré priznávajú rodine a manželstvu vyššiu mieru ochrany. Manželstvo je považované za dôležitý spoločenský inštitút, ktorý vytvára rodinné zázemie a stabilitu, a napriek tomu, že na jeho uzatvorenie sa vyžaduje slobodné rozhodnutie, štát už takúto možnosť neposkytuje pri rozvode manželstva.

Rozvod je podľa súčasnej platnej právnej úpravy klasickým „sporovým“ konaním, v ktorom je jeden z účastníkov konania navrhovateľom a druhý odporcom a to bez ohľadu na to, či s rozvodom manželstva súhlasia alebo nie. O rozvode manželstva rozhoduje príslušný súd, ktorý skúma, či sú splnené predpoklady na rozhodnutie o rozvode manželstva uvedené v Zákone o rodine, teda či ide o tak kvalifikovaný rozvrat manželstva, že od manželov nemožno očakávať obnovu ich manželského spolužitia a manželstvo už neplní a ani nie je schopné plniť svoj účel. S konaním o rozvod manželstva je spojené aj konanie o úpravu výkonu rodičovských práv k maloletým deťom na čas po rozvode. Ak súd rozvádza manželstvo účastníkov konania, vždy spolu s rozhodnutím o rozvode rozhoduje aj o tom, komu budú zverené maloleté deti pochádzajúce z manželstva účastníkov konania ako aj o vyživovacej povinnosti rodičov k týmto deťom.

Návrh na rozvod môže podať ktorýkoľvek z manželov a to na súde, v obvode ktorého mali manželia posledné spoločné bydlisko v Slovenskej republike, ak býva v obvode tohto súdu aspoň jeden z manželov. Ak nie je takýto súd, je príslušný všeobecný súd odporcu, a ak nie je ani taký súd, všeobecný súd navrhovateľa. Ak ide o bezdetné manželstvo návrh sa podáva v dvoch vyhotoveniach, inak v troch vyhotoveniach. K návrhu treba pripojiť sobášny list a potvrdenie o poslednom spoločnom trvalom bydlisku manželov. Ak pochádzajú z manželstva deti tak aj rodné listy detí a konanie značne urýchli ak v takomto prípade pre účely rozhodovania súdu o výživnom manželia spolu s návrhom predložia súdu už aj potvrdenie zamestnávateľa o výške ich príjmu. Súdny poplatok za podanie návrhu je 66,00 Eur, ktorý môže byť uhradený buď kolkovými známkami alebo v hotovosti  v pokladni príslušného súdu priamo pri podaní návrhu, prípadne po jeho podaní na základe výzvy súdu.

Napriek tomu, že rozvod dohodou nie je u nás možný, existuje spôsob ako rozvodové konanie urýchliť. Podľa ustanovenia §115a Občianskeho  súdneho poriadku súd nemusí na prejednanie veci nariaďovať pojednávanie ak je možné vo veci rozhodnúť len na podklade listinných dôkazov predložených účastníkmi konania a zároveň, ak účastníci konania s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia a výslovne sa práva na verejné prejednanie veci vzdali. Na to aby súd takto rozhodol o rozvode manželstva je teda potrebné podať na príslušnom súde perfektný návrh na rozvod manželstva, pripojiť k nemu všetky príslušné listiny, zaplatiť súdny poplatok a doložiť k návrhu vyhlásenie obidvoch manželov, že súhlasia s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania a výslovne sa vzdávajú práva na verejné prejednanie veci.

Takáto úprava rozvodového konania má samozrejme aj svojich odporcov, ktorí argumentujú tým, že odňatím právneho nároku na rozvod manželstva dochádza k neprimeranému zásahu štátu do súkromného života a slobody občanov, a ak štát umožňuje vstup do manželstva len na báze slobodného a dobrovoľného rozhodnutia, mal by umožniť takisto aj rozvod manželstva na základe slobodného rozhodnutia.

„Rozvod dohodou“ je prípustný napríklad podľa českej právnej úpravy už 15 rokov. V Českej republike patrí rozvod manželstva medzi nesporové konania a ak obaja manželia súhlasia s rozvodom ich manželstva, súd manželstvo rozvedie bez akýchkoľvek zisťovaní príčin rozvratu manželstva. Český zákon o rodine stanovuje, že ak manželia, ktorí sú v manželskom zväzku minimálne jeden rok a zároveň viac ako šesť mesiacov spolu nežijú a súdu doložia aj vzájomnú písomnú dohodu o vyporiadaní spoločného majetku s úradne osvedčenými podpismi, súd manželstvo bez toho, aby skúmal príčiny rozvratu, rozvedie. Ak z manželstva pochádzajú maloleté deti musia manželia súdu predložiť ich súdom schválenú dohodu o úprave styku rodičov s maloletými deťmi.

Vzhľadom k tomu, že tento typ rozvodu je podmienený vzájomnou dohodou manželov o úprave styku s maloletými deťmi a tiež dohodou o vyporiadaní spoločného majetku, manželia musia byť nielen s rozvodom manželstva úplne  stotožnení ale musia byť aj schopní prijať racionálne rozhodnutia. Česká právna úprava rozvodu manželstva dohodou je teda modernou formou zrušenia manželstva o ktorej sa už dlhší čas uvažuje aj Slovenskej republike.

Súvisiace právne predpisy:

Zákon NZČSSR č. 99/1963 Z.z. – Občiansky súdny poriadok

Zákon NRSR č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov

JUDr. Renáta Endrödyová
advokátka

ČO NÁM PRINESÚ ZMENY OBCHODNÉHO ZÁKONNÍKA PRIJATÉ AKO NÁSLEDOK KAUZY VÁHOSTAV?

Reštrukturalizácia Váhostavu v plnej miere poukázala na nedostatky súčasnej legislatívnej úpravy konkurzného a reštrukturalizačného konania, najmä na možnosti tunelovania firiem rôznymi schránkovými spoločnosťami  a slabé právne postavenie nezabezpečených veriteľov. Medializácia celej kauzy spustila ultrarýchly legislatívny proces na prijatie zmien Obchodného zákonníka, Zákona o konkurze a reštrukturalizácii a niektorých iných predpisov. Dňa 23.04.2015 schválila Národná rada Slovenskej republiky navrhované zmeny, ktoré sa okamžite dočkali kritiky laickej aj odbornej verejnosti. Podľa nej je zámer síce dobrý, ale zákon šitý horúcou ihlou môže mať negatívny dopad na množstvo iných reštrukturalizačných konaní.

Podľa dôvodovej správy k predloženému návrhu prijatého zákona je jeho  základným zámerom zamedziť poškodzovaniu veriteľov rámci konkurzného a reštrukturalizačného konania a posilniť zodpovednosť za podnikanie. Za tým účelom sa zavádza register diskvalifikácií a  rad opatrení, ktoré by mali zabrániť tomu aby sa jednotliví spoločníci či majitelia firiem v čase úpadku spoločnosti cielene pripravovali na ovládnutie a riadenie procesu reštrukturalizácie či konkurzu tým, že spoločnosti počas úpadku poskytujú mnohokrát fiktívne pôžičky a úvery.

Poďme sa pozrieť aké zmeny nás čakajú v tejto súvislosti v Obchodnom zákonníku. Väčšina prijatých zmien začína platiť dňom vyhlásenia prijatého zákona, účinnosť niektorých bola posunutá na prvý júl 2015 alebo prvý január 2016.

Predovšetkým sa zavádza nový pojem  „spoločnosť v kríze“.  S účinnosťou od 01.01.2016 sa za spoločnosť v kríze bude považovať spoločnosť ktorá je v úpadku alebo jej úpadok hrozí, teda ak pomer vlastného imania a záväzkov je menej ako 8 ku 100. Skutočnosť hroziaceho úpadku sa bude odvíjať od účtovníctva dotknutej spoločnosti. Navrhovaný pomer sa použije po prvýkrát v roku 2018, pre rok 2016 je 4 ku 100 a pre rok 2017 je 6 ku 100. V prípade ak sa spoločnosť dostane do krízy jej štatutárny orgán je povinný prijať opatrenia na jej prekonanie. Spoločnosťou v kríze môže byť len spoločnosť s ručením obmedzeným, akciová spoločnosť a komanditná spoločnosť, ktorej komplementárom nie je žiadna fyzická osoba. Nemôže ňou byť podľa Obchodného zákonníka banka, inštitúcia elektronických peňazí, poisťovňa, zaisťovňa, zdravotná poisťovňa, správcovská spoločnosť, obchodník s cennými papiermi, burza cenných papierov a centrálny depozitár cenných papierov.

Súčasná prax ukazuje, že vlastné zdroje krytia majetku spoločností sú nedostatočné a prípady keď spoločnosť potrebuje pre svoj ďalší rozvoj nový kapitál, sa tento neposkytuje formou ďalších vkladov spoločníkov ale zväčša cez cudzie zdroje (úvery a pôžičky) mnohokrát poskytované spriaznenými osobami. Na zabránenie tohto stavu sa zavádza pojem „ plnenie nahradzujúce vlastné zdroje“,  za ktoré sa bude považovať napr. úver poskytnutý spoločnosti v kríze alebo plnenie ktoré spoločnosti v kríze poskytne člen štatutárneho alebo dozorného orgánu, ten kto má priamy alebo nepriamy podiel predstavujúci aspoň 5% na základnom imaní spoločnosti alebo hlasovacích právach v spoločnosti, prokurista, zamestnanec v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu, vedúci organizačnej zložky, tichý spoločník alebo aj osoby týmto osobám blízke (príp. iné osoby vymenované v ustanovení § 67c ods. 2 Obchodného zákonníka), a to v prípade ak okolnosť, že spoločnosť je v kríze v čase poskytnutia tohto plnenia vyplývala z poslednej účtovnej závierky spoločnosti príp. ten kto toto plnenie poskytol vedel alebo musel vedieť o tom, že spoločnosť je v kríze. Novela zákona tiež zaviedla zákonnú domnienku podľa ktorej sa predpokladá, že plnenie poskytnuté spoločnosti v kríze osobou pri ktorej nie je možné zistiť konečného užívateľa výhod, bolo poskytnuté  niektorou z vyššie vymenovaných osôb, pričom pripúšťa dôkaz opaku. Zákon vymenúva plnenia, ktoré sa za plnenie nahradzujúce vlastné zdroje spoločnosti považovať nebude (napr. poskytnutie peňažných prostriedkov spoločnosti na dobu nepresahujúcu 60 dní). Plnenie nahradzujúce vlastné zdroje spolu s príslušenstvom a zmluvnou pokutou nebude možné vrátiť osobe, ktorá ho poskytla, ak je spoločnosť v kríze, alebo ak by sa v dôsledku toho do krízy dostala. Ak by spoločnosť predsa len toto plnenie osobe, ktorá ho poskytla vrátila (napr. započítaním, exekúciou a pod.) hodnota poskytnutého plnenia sa musí spoločnosti vrátiť a členovia štatutárneho orgánu spoločnosti za jeho vrátenie spoločnosti ručia. V konkurze alebo v reštrukturalizácii bude možné nárok na vrátenie plnenia nahradzujúceho vlastné zdroje uplatniť ako pohľadávku.

Upravuje sa  aj zabezpečenie záväzkov spoločnosti počas krízy a to tak, že ak niektorá z osôb vymenovaných v § 67c ods. 2 Obchodného zákonníka počas krízy zabezpečí záväzok spoločnosti voči veriteľovi ručením, zálohom alebo inou zábezpekou, môže sa veriteľ uspokojiť z takejto zábezpeky bez toho, aby svoje právo musel najprv uplatňovať voči spoločnosti. Ak zaviazaný zo zábezpeky splní záväzok za spoločnosť, nemôže mu byť z toho dôvodu poskytnutá náhrada, ak je spoločnosť v kríze, alebo ak by sa v dôsledku toho do krízy dostala. V konkurze alebo v reštrukturalizácii možno nárok na náhradu plnenia uplatniť ako pohľadávku. Ak spoločnosť plnila veriteľovi záväzok zabezpečený počas krízy niektorou z vyššie uvedených osôb, musí požadovať za toto plnenie od zaviazaného zo zábezpeky náhradu v hodnote zábezpeky ku dňu plnenia. Zaviazaný zo zábezpeky sa zbaví povinnosti poskytnúť náhradu v hodnote zábezpeky aj tak, že majetok, ktorý veriteľovi slúžil ako zábezpeka prevedie bezodplatne na spoločnosť. Ak by sa počas krízy spoločnosti, splnenia zabezpečeného záväzku, predsa len domáhal veriteľ priamo od spoločnosti, môže spoločnosť žiadať od osoby, ktorá poskytla zábezpeku aby záväzok veriteľa do výšky hodnoty zábezpeky splnila.

Ustanovenia o jednotlivých spoločnostiach určujú, či je zakázané vrátenie vkladu spoločníkom. Za vrátenie vkladu sa považuje aj plnenie bez primeraného protiplnenia, poskytnuté spoločnosťou na základe právneho úkonu dojednaného so spoločníkom alebo v jeho prospech. To platí rovnako pre plnenie spoločnosti poskytnuté z dôvodu ručenia, pristúpenia k záväzku, záložného práva, či inej zábezpeky poskytnutej spoločnosťou na zabezpečenie záväzkov spoločníka alebo v jeho prospech. Za spoločníka sa pre tieto účely považuje aj bývalý spoločník, ak k plneniu bez primeraného protiplnenia došlo v lehote dvoch rokov, odkedy prestal byť spoločníkom spoločnosti, alebo osoba, ktorá sa stala spoločníkom spoločnosti v lehote dvoch rokov od poskytnutia takéhoto plnenia. Pre tento účel sa za plnenie poskytnuté v prospech spoločníka považuje aj plnenie poskytnuté:

–          tomu, kto má priamy alebo nepriamy podiel predstavujúci aspoň 5% na základnom imaní spoločníka alebo hlasovacích právach v spoločníkovi alebo má možnosť uplatňovať vplyv na riadenie spoločníka, ktorý je porovnateľný s vplyvom zodpovedajúcim tomuto podielu,
–          blízkej osobe spoločníka,
–          osobe konajúcej na účet spoločníka.

Hodnota vkladu, ktorý bude vrátený v rozpore s príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka sa bude musieť spoločnosti vrátiť späť.

S účinnosťou od 01.01.2016 môže súd zakázať fyzickej osobe vykonávať funkciu člena štatutárneho alebo dozorného orgánu v obchodnej spoločnosti alebo družstve, alebo môže určiť, že fyzická osoba nesmie pôsobiť ako vedúci organizačnej zložky podniku, vedúci podniku zahraničnej osoby, vedúci organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby alebo prokurista (ďalej len „vylúčený zástupca“) a to po dobu určenú v rozhodnutí súdu. Za týmto účelom bude Okresný súd v Žiline viesť tzv. „register diskvalifikácií“, v ktorom sa budú evidovať údaje o fyzických osobách, ktorým bolo rozhodnutím súdu zakázané vykonávať uvedené funkcie. Údaje z registra diskvalifikácií budú súčasťou centrálneho informačného systému.

Po novom tiež platí, že ak sa konateľ resp. štatutárny orgán spoločnosti alebo člen dozornej rady spoločnosti chce vzdať svojej funkcie mimo zasadnutia orgánu, ktorého je členom, bude tak musieť urobiť písomne a jeho podpis na listine musí byť overený notárom.

Zákon ktorým boli vyššie uvedené zmeny prijaté vyšiel v Zbierke zákonov dňa 29. 4. 2015, čiastka 29, číslo 87/2015.

Súvisiace právne predpisy:

Zákon č. 513/1991 Z.z. Obchodný zákonník

JUDr. Renáta Endrödyová,
advokátka

 

KTORÉ ZDRAVOTNÉ VÝKONY SÚ OD 01.04.2015 BEZPLATNÉ?

Dňa 11.03.2015 bol schválený zákon č. 53/2015 Z.z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia, ktorý stanovil, že s účinnosťou od 01.04.2015 je súčasťou zdravotného výkonu aj:

a) objednanie poistenca na vyšetrenie vrátane objednania na konkrétny čas,
b) vypísanie lekárskeho predpisu alebo vypísanie lekárskeho poukazu,
c) vypísanie odporúčania na poskytnutie špecializovanej ambulantnej starostlivosti alebo vypísanie odporúčania na poskytnutie ústavnej starostlivosti,
d) vypísanie návrhu na kúpeľnú liečbu,
e) potvrdenie o návšteve lekára alebo potvrdenie o návšteve iného zdravotníckeho pracovníka.

Zákon tiež stanovil, že poskytovateľ zdravotnej starostlivosti s ktorým má zdravotná poisťovňa poistenca uzatvorenú zmluvu podľa osobitného predpisu :

a)      nesmie požadovať od poistenca úhradu za zdravotnú starostlivosť, ktorá sa plne uhrádza na základe verejného zdravotného poistenia,
b)      môže požadovať od poistenca úhradu za zdravotnú starostlivosť poskytnutú pri chorobe uvedenej v zozname chorôb najviac vo výške spoluúčasti poistenca podľa zákona a predpisov vydaných na jeho vykonanie. Poskytovateľ môže požadovať od poistenca úhradu za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti najviac vo výške spoluúčasti poistenca podľa zákona a predpisov vydaných na jeho vykonanie. Zdravotné výkony poskytované pri chorobe uvedenej v zozname chorôb a služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, ktoré poskytovateľ poskytuje a pri ktorých môže požadovať úhradu, kontroluje vyšší územný celok príslušný podľa miesta prevádzkovania zdravotníckeho zariadenia výkonom dozoru podľa osobitného predpisu.
c)      môže požadovať od poistenca úhradu za nadštandardný pobyt v zdravotníckom zariadení ústavnej starostlivosti, ak poistenec o nadštandardný pobyt písomne požiada.

Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti nesmie podmieňovať poskytnutie zdravotnej starostlivosti úhradou nad určenú spoluúčasť poistenca podľa  zákona a predpisov vydaných na jeho vykonanie, ani iným plnením.

Zákonom č. 53/2015 Z.z. bol zároveň zmenený aj zákon č.  578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch a stavovských organizáciách v zdravotníctve a to tak, že poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, ktorý je držiteľom povolenia alebo držiteľom licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, je povinný s účinnosťou od 01.04.2015 dodržiavať cenník všetkých zdravotných výkonov, ktorý musí bezodkladne a preukázateľne zaslať vrátane každej jeho zmeny samosprávnemu kraju príslušnému podľa miesta prevádzkovania zdravotníckeho zariadenia,

a s účinnosťou od 01.06.2015 je povinný:

a)      umiestniť na prístupnom a viditeľnom mieste vo vstupných priestoroch alebo v priestoroch čakárne zoznam zdravotných výkonov poskytovaných pri chorobe uvedenej v zozname chorôb, pri ktorých sa zdravotné výkony plne uhrádzajú alebo čiastočne uhrádzajú alebo sa neuhrádzajú na základe verejného zdravotného poistenia, a služieb súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, ktoré poskytovateľ poskytuje a pri ktorých môže požadovať úhradu podľa osobitných predpisov, ak ide o poskytovateľa, s ktorým má zdravotná poisťovňa uzatvorenú zmluvu podľa osobitného predpisu,

b)      dodržiavať zoznam zdravotných výkonov a služieb, pri ktorých možno požadovať úhradu, ktorý musí bezodkladne a preukázateľne zaslať vrátane každej jeho zmeny samosprávnemu kraju príslušnému podľa miesta prevádzkovania zdravotníckeho zariadenia, ak ide o poskytovateľa, s ktorým má zdravotná poisťovňa uzatvorenú zmluvu podľa osobitného predpisu.

Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti je povinný najneskôr do 31. mája 2015 preukázateľne zaslať samosprávnemu kraju príslušnému podľa miesta prevádzkovania zdravotníckeho zariadenia cenník všetkých zdravotných výkonov podľa § 79 ods. 1 písm. g) a zoznam zdravotných výkonov a služieb, pri ktorých možno požadovať úhradu podľa § 79 ods. 1 písm. zv) zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti.

Súvisiace právne predpisy:

Zákon NRSR č. 53/2015 Z.z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia

JUDr. Renáta Endrödyová
advokátka

ZÁKLADNÉ FORMY ZDRUŽOVANIA PODNIKOV – KONZORCIUM, KARTEL, KONCERN

Ustavične sa zvyšujúce nároky na zabezpečenie existencie a rozvoja podnikov, narastajúca medzinárodná konkurencia, potreba napredovania vývoja  a kapitálová potreba podnikov vedie aj v tých najvyspelejších ekonomikách k ich združovaniu, ktoré má viesť k zvýšeniu ich produktivity a kvalitnejšiemu a efektívnejšiemu zabezpečeniu tých činností podniku, ktoré sa samostatne zabezpečujú ťažšie. Cieľom združovania podnikov však nemusí byť len snaha o dosiahnutie lepšieho hospodárskeho výsledku. Veľakrát je jej účelom najmä získanie konkurenčnej výhody a rozdelenie trhu.

Združenie vzniká spojením dvoch alebo viacerých ekonomicky a právne samostatných podnikov a to za účelom dosiahnutia určitého spoločného cieľa, bez toho aby sa tým narušila právna samostatnosť a autonómia jednotlivých združených podnikov.

Základné oblasti v ktorých dochádza k združovaniu podnikov sú:

Oblasť zásobovania – cieľom združovania podnikov v tejto oblasti je dosiahnutie silnejšej pozície voči dodávateľom, s následným získaním priaznivejších dodacích podmienok a znížením rizika súvisiaceho so stratou odberateľa

Oblasť výroby – jeho cieľom je zefektívnenie a racionalizácia výroby, znižovanie výrobných nákladov alebo typizácia niektorých výrobkov

Oblasť odbytu – má umožniť zlepšenie možností odbytu a pozície na trhu, na čo využíva najmä spoločný prieskum trhu, spoločnú reklamu a distribúciu.

Oblasť financovania – cieľom združovania podnikov v tejto oblasti je najmä zabezpečenie financovania veľkých a finančne náročných projektov. Združovaním podnikov v tejto oblasti dochádza k zvýšeniu úverových možností v bankách a na kapitálových trhoch.

Oblasť výskumu a vývoja – má zabezpečiť tak finančné ako aj personálne skvalitnenie vývoja a výskumu

Združenia podnikov vznikajú na základe rôznych kritérií, ale medzi najzákladnejšie môžeme zaradiť:

Výrobno-technické kritérium, podľa ktorého môžeme rozlišovať horizontálne združenie (spojenie podnikov rovnakých alebo príbuzných odborov), vertikálne združenie ( spojenie podnikov rozdielnych ale na seba nadväzujúcich odborov) a diagonálne alebo konglomerátne združenie ( spojenie podnikov rozdielnych, vzájomne nesúvisiacich odborov).

Územné kritérium, podľa ktorého môžeme rozlišovať združenie regionálne, národné alebo medzinárodné.

Časové kritérium, z hľadiska ktorého rozlišujeme dočasné alebo trvalé združenie podnikov.

Kritérium intenzity združenia podnikov, podľa ktorého rozoznávame kooperáciu, koncentráciu a fúziu.

Najvyššou formou združenia je fúzia, čiže zlúčenie alebo splynutie predtým dvoch alebo viacerých ekonomicky a právne samostatných podnikov do jedného ekonomického subjektu.

K základným formám združovania podnikov patria:

Konzorcium: je združenie právnických alebo fyzických osôb, ktoré vzniká ako dočasné spoločenstvo na realizáciu určitého účelu, zvyčajne rozsiahleho projektu prevyšujúceho svojimi nárokmi možnosti a mieru únosného podnikateľského rizika jedného subjektu. Potrebný kapitál a riziko sa delia medzi jeho účastníkov (konzorcionalistov). Konzorcium vzniká na základe zmluvy, ktorá obsahuje predovšetkým účel a dobu jeho trvania. Právna a ekonomická samostatnosť účastníkov konzorcia zostáva v podstate neobmedzená. Konzorcium ako celok nemá právnu subjektivitu.

Kartel: predstavuje zmluvné, väčšinou horizontálne, spojenie účastníckych podnikov, ktoré si zachovávajú svoju právnu a ekonomickú samostatnosť. Hlavným cieľom kartelu je ovládnutie trhu prostredníctvom obmedzenia súťaživosti. Zmluvné strany sa zaväzujú zachovávať vo svojej činnosti určité podmienky, aby vo vzájomných vzťahoch vylúčili konkurenciu. Zmluvné dohody môžu rozhodovaciu voľnosť účastníkov, podľa druhu kartelu, rôznou silou obmedziť. Podľa predmetu zmluvy rozlišujeme:

– kondičný kartel
– výrobný (kontingentačný) kartel
– cenový kartel
– kartel na rozdelenie zisku
– odbytový (regionálny) kartel
– syndikát.

Odborný zväz:  predstavuje združenie, ktoré sa vytvára za účelom reprezentácie spoločných záujmov účastníckych podnikov voči zákonodarcovi, verejnosti, štátnej správe, ostatným zväzom a pod. Ide o:

hospodárske odborné zväzy (napr. Zväz stavebných podnikateľov Slovenska )
– komory (napr. Obchodná a priemyselná komora, Slovenská advokátska komora )
-zamestnanecké zväzy (napr. Odborový zväz pracovníkov školstva a vedy na Slovensku)

Koncern predstavuje združenie podnikov, ktoré si zachovávajú právnu samostatnosť a podliehajú jednotnému vedeniu. Jednotlivé podniky sú koncernové podniky. Všetky zoskupené podniky s jednotným riadením vytvárajú ekonomický celok. Koncern ako celok nemá právnu subjektivitu. Existuje len v zmysle určitého usporiadania združených podnikov a v zmysle zostavovania a publikovania koncernových ročných účtovných závierok a správ o hospodárení.

Podľa vzniku koncernu rozoznávame:

koncern založený na zmluvnom základe
– koncern založený na vzťahovej závislosti (zväčša kapitálovej).

Koncern založený na zmluvnom základe je dobrovoľné spojenie právne samostatných podnikov pod jednotným vedením, kde medzi jednotlivými podnikmi neexistuje kapitálová závislosť. Tieto koncernové podniky sú si navzájom rovné. Zmluvné strany buď poveria jednotným vedením koncernu jeden z podnikov alebo si vytvoria spoločný orgán (centrálu), ktorý má zvyčajne formu kapitálovej spoločnosti (a. s., s. r. o). Rozsah právomoci spoločného riadiaceho orgánu závisí od súhlasu všetkých podnikov.

Koncern založený na kapitálovej závislosti je združenie ovládajúceho podniku s jedným alebo viacerými závislými podnikmi, pod jednotným vedením ovládajúceho podniku. Všetky koncernové podniky majú právnu subjektivitu. Jednotné vedenie koncernu vychádza z kapitálovej závislosti, t. j. ovládacej moci. Táto závislosť môže byť zvýšená ešte pomocou ovládacej zmluvy. Jej podstata je v tom, že jedna kapitálová spoločnosť podriadi vedenie svojej spoločnosti inému podniku. K absolútnemu ovládnutiu dochádza pri začlenení, kedy ovládaný podnik si síce navonok udržuje právnu subjektivitu, ale v rámci celku je považovaný len za jeden z podnikových útvarov, lebo je finančne, hospodársky a organizačne úzko previazaný s materským podnikom. Dôležité je vymedzenie závislého (ovládaného) a ovládajúceho podniku. Odvolávajúca (materská) spoločnosť v riadení koncernu často vytvára holdingovú spoločnosť, ktorá môže mať podobu akciovej spoločnosti alebo inej kapitálovej spoločnosti. Jej účelom je rozhodujúcim spôsobom ovplyvňovať činnosť dcérskych spoločností pri zachovaní ich právnej samostatnosti. Holdingová a dcérska spoločnosť vytvárajú spolu holding.

Právny poriadok Slovenskej republiky jednotlivé, vyššie uvedené formy združení podnikov neupravuje, ide skôr o ekonomické pojmy.  Základom akéhokoľvek združenia podnikov je preto kvalitná zmluva, ktorá presne vymedzí okruh práv a povinností jednotlivých zmluvných strán.

Súvisiace právne predpisy:

Zákon FZČSFR č. 513/1991 Z.z. Obchodný zákonník

JUDr. Renáta Endrödyová
advokátka