Úvod
Inštitút zmluvy o dielo sa v podnikateľskom prostredí používa každodenne. Ide o dôležitý zmluvný typ, ktorý patrí do skupiny konsenzuálnych kontraktov, zakladajúci synalagmatický záväzok, pre ktorý nie je predpísaná písomná forma. K podstatným náležitostiam zmluvy patrí určenie zmluvných strán, určenie záväzku objednávateľa zaplatiť cenu za vykonané dielo a predovšetkým určenie diela. Dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti. Je preto prirodzené, že nie všetky diela budú bez vád.
Kritériom pre odlíšenie zmluvy o dielo od iných inominátnych zmlúv obsiahnutých v Obchodnom a Občianskom zákonníku je samostatné vykonávanie činnosti (diela), ktoré smeruje k dosiahnutiu konkrétneho výsledku, a to hmotne zachytiteľného. Tento výsledok, ktorý sa de lege lata označuje ako „predmet diela“, môže byť predovšetkým vec[1],ale aj iný hmotne zachytený výsledok tejto činnosti.[2]
Na začiatok tejto problematiky je potrebné definovať pojem vady, následne aké dojednania si musia zmluvné strany dojednať v zmluve, aby takýmto va- dám predchádzali, ako aj otázkam nárokom z vád a zodpovednosti za vady diela, teda kto bude v danom prípade zodpovedný za vzniknuté vady.
Dielo má vady, ak zhotoviteľ nesplnil povinnosť vykonať dielo riadne a včas. Rozlišovanie medzi vadami a nedorobkami v zmysle nedokončenia diela je z pohľadu podmienok zodpovednosti za vady bez právneho významu. Na druhej strane je tento rozdiel teoreticky akceptovaný, keď dielo môže mať faktické vady kvantitatívne ( ak sa množstvo udané zhotoviteľom pri plnení alebo uvedené v pôvodných dokladoch nezhoduje s množstvom skutočným) alebo kvalitatívne (vlastnosti predmetu plnenia nezodpovedajú obsahu záväzku). [3]
I. Vady diela
Pojem vada môžeme definovať ako – poruchu plnenia a v širšom chápaní – ide o plnenie v záväzkovo-právnych vzťahoch.[4] Vada plnenia sa prejavuje v tom, že predmet plnenia neobsahuje dohodnuté alebo inak ustanovené vlastnosti a predpoklady. Vzhľadom k tomu, že pod pojmom dielo môžeme chápať rôznorodé plnenia, formuluje Obchodný zákonník pre účely zmluvy o dielo vadné plnenie veľmi všeobecne, kde podľa § 560 má dielo vady, ak vykonanie diela nezodpovedá výsledku určenému v zmluve. Súčasne, ale pre prípad, že dielo spočíva v zhotovení veci, odkazuje na obdobné použitie § 420 až § 422 a § 426 OBZ, t.j. na právnu úpravu vadného plnenia z kúpnej zmluvy.[5] Pri skúmaní, či ma dielo vady, je nutné zistiť aký bol dohodnutý výsledok diela v zmluve, preto je potrebné, aby zmluvné strany výsledok dobre precizovali a porovnali skutočné dielo s dohodou o tomto výsledku diela. Ustanovenie § 560 ods. 1 OBZ[6] je možné pre konkrétnu zmluvu o dielo vylúčiť. Ak sa zmluvné strany dohodnú na výslovnom vylúčení §560 ods. 1OBZ, je nutné ho nahradiť iným ustanovením, ktoré upraví, za akých podmienok má dielo vady.[7] Ak by sa strany nedohodli za akých podmienok má dielo vady, je možné dôjsť k záveru, že takéto vylúčenie § 560 ods. 1 OBZ je neplatné. Obdobne by sme postupovalo aj v situácii, ak by strany síce vylúčili použitie § 560 ods.1 OBZ, ale nadefinovali by vady diela nesprávne. Pretože právny úkon nezrozumiteľný a neurčitý je neplatný.
Zodpovednosť za vady diela je jednou z kľúčových otázok zmluvy o dielo a vo vzťahu vzniknutom na základe zmluvy o dielo je nutné vždy zistiť, čo sú vady diela, vždy ich vedieť definovať.[8]
Vadami diela sú teda tieto prípady :
– vykonanie diela kvalitatívne nezodpovedá výsledku určenému v zmluve
– dielo sa nehodí na účel určený v zmluve (ak ide o zhotovenie diela )
– dielo sa nehodí na účel, ku ktorému sa zhotovená vec spravidla používa, ak účel nie je určený v zmluve
– vykonanie diela v inom rozsahu, aký je stanovený v zmluve
– nedorobky
– práce navyše, ak neboli zmluvne premietnuté do zmeny predmetu diela
– nesplnenie termínu zhotovenia diela
– neodovzdanie dokumentácie k dielu, ak je tak ustanovené ( zákonom alebo zmluvou)
– právne vady diela
Pri vadách diela zákon rozlišuje medzi tzv. faktickými vadami, niekedy označované aj ako fyzické a právnymi vadami. Vymedzenie pojmu vady veci je podľa Obchodného zákonníka konštruované inak, ako v prípade Občianskeho zákonníka. Tento právny inštitút podľa OBZ zahŕňa tak faktickú vadu jednej konkrétnej veci, ktorá je tovarom, ako aj vady celého súboru vecí, ktoré sú tovarom, a to bez ohľadu na to, či ide o rovnaké, alebo rôzne veci- tovary a zároveň bez ohľadu na to, či ide o rovnaké, alebo rôzne faktické vady.[9]
Pri faktických vadách rozlišujeme :
-vady kvality, ide predovšetkým o vady akosti a vykonania diela. Ak zmluva neurčuje akosť alebo vykonanie diela, budeme vychádzať z použitia § 420 ods. 2 OBZ[10].Pre určenie akosti a vykonania diela sa uplatní tiež § 759 OBZ, podľa ktorého, ak v zmluve, ktorej stranami sú osoby majúce sídlo alebo miesto podnikania, prípadne bydlisko na území Slovenskej republiky, alebo ktoré majú na tomto území podnik alebo jeho organizačnú zložku, je určená akosť diela v rozpore s ustanoveniami právnych predpisov Slovenskej republiky, platia pre určenie akosti ustanovenia týchto predpisov o akosti prípustnej na užívanie. To neplatí, pokiaľ zo zmluvy alebo z vyhlásenia strany, ktorá má dielo nadobudnúť, alebo z predmetu jej podnikania vyplýva, že dielo sa má vyviezť. V tomto ustanovení nám zákon ustanovuje metódu právnej fikcie minimálnej hranice akostných parametrov diela, tieto pravidlá sa použijú len vtedy, ak je v zmluve obsiahnutá dohoda o akosti diela, alebo vtedy, ak takáto dohoda o akosti diela chýba a tieto dohody sú v rozpore s právnymi predpismi.[11]Všeobecným právnym predpisom, ktorý upravuje akosť výrobkov je zákon č. 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
M. Tomsa k rozporu zmluvy s právnymi predpismi, ktoré upravujú akosť tovaru a teda aj zhotovovanej veci uzaviera takto: pokiaľ by zmluvné určenie akosti týmto predpisom nezodpovedalo a dohoda strán by bola v rozpore, nebola by síce zmluva neplatná, ale zo zákona by platilo ustanovenie príslušných predpisov o akosti, ktoré sú prípustné na užívanie.[12]
– vady kvantity, to znamená, že dielo nebolo doručené v takom množstve, aké je dojednané v zmluve. Obchodný zákonník nám ustanovuje určité odchýlky, a to v prípade, ak je množstvo určené len približne, zhotoviteľ je potom oprávnený určiť presné množstvo zhotovovanej veci, ak takéto právo zmluva nepriznáva objednávateľovi. Ak nie je v zmluve dohodnuté niečo iné, nesmie odchýlka presiahnuť 5% množstva uvedeného v zmluve. Ak teda zhotoviteľ zhotoví vec v množstve menšom, ako je ustanovené v zmluve, ale v rámci prípustnej 5% tolerancie, nebude sa takéto plnenie považovať za vadné.
-vady balenia a vady v dokladoch. V tomto prípade sa bude postupovať ako pri vadách kvality. Ak zhotoviteľ poruší povinnosť vec zabaliť a vybaviť na prepravu spôsobom dojednaným v zmluve, úprava zodpovednosti za vady sa neuplatní v celom rozsahu, pretože to nebude mať v tomto prípade právny význam, napr. ak dôjde k poškodeniu tovaru pri jeho preprave, nebude mať už význam požadovať jeho riadne zabalenie, ale v tomto prípade je potrebné uplatniť zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením povinnosti zhotoviteľa prepravovanú vec riadne zabaliť. To, ale neplatí bezvýnimočne, pretože v praxi môžu nastať situácie, kde bude objednávateľ požadovať nové bezvad- né zabalenie veci. Čo sa týka vád v dokladoch potrebných na užívanie veci, ide o doklady, ktoré je zhotoviteľ povinný dodať podľa zmluvy, pôjde hlavne o návody k obsluhe veci.
Obchodný zákonník považuje za vadu aj dodanie inej veci, ako tej, ktorá je určená v zmluve- dodávka aliud. Bez súhlasu veriteľa nemožno plniť niečo iné, než sa dlhuje – aliud pro aiio invito creditori soivi non potest. [13] Pri dodávke aliud treba zásadne rozlišovať medzi dodaním podobnej veci, ako tej, ktorá je určená v zmluve a dodaním celkom inej veci.
Dodávka aliud sa vo väčšine právnych poriadkov posudzuje rôzne. Niekde sa považuje za vadu plnenia, inde zase za nesplnenie záväzku a podľa toho budeme aplikovať ustanovenia, buď o zodpovednosti za vadu tovaru, alebo
o zodpovednosti za nesplnenie záväzku. Náš zákon plnenie aliud chápe ako vadu plnenia a nie ako nesplnenie zmluvy.[14]
Obchodný zákonník v rámci úpravy zmluvy o dielo neodkazuje na primerané použitie § 433 OBZ, napriek tomu bude nevyhnutné z tohto ustanovenia vychádzať pri definovaní právnych vád diela, pretože úprava zmluvy o dielo takúto definíciu neobsahuje. Pod pojmom právne vady rozumieme to, že vec je zaťažená právom tretej osoby napr. právami z priemyselného vlastníctva alebo duševného vlastníctva. O právnu vadu veci nejde v prípade, ak objednávateľ s takýmto obmedzením prejavil súhlas. Z tohto ustanovenia, ale platí výnimka podmienená akceptáciou teritoriálneho princípu a tá sa uplatní vtedy, ak tieto priemyselné práva alebo práva z duševného vlastníctva:
– nepoužívajú právnu ochranu podľa miesta, kde má zhotoviteľ sídlo alebo miesto podnikania
– alebo ak zhotoviteľ v čase uzavretia zmluvy nevedel a ani nemohol vedieť, že toto právo používa právnu ochranu podľa miesta, kde objednávateľ sídli alebo podniká, alebo miesta, kam tovar mal byť ďalej predaný, poprípade kde mal byť používaný.[15]
Na to, aby sme mohli hovoriť o zodpovednosti za vady, nemusia vady spočívať až v nedostatkoch výsledku činnosti zhotoviteľa diela, ale vada sa môže prejaviť už v chybnom vyhotovovaní diela, teda v samotnej činnosti zhotoviteľa. Preto Obchodný zákonník ráta aj s takouto situáciu a to § 550 OBZ, podľa ktorého je objednávateľ oprávnený kontrolovať vykonávanie diela na určitom stupni.
Zmluvné strany si musia v zmluve presne určiť predmet a účel zmluvy, podľa potrieb objednávateľa a možností zhotoviteľa, to znamená, že by mali upraviť aj spôsob riešenia situácií na ktoré sa nepamätalo. Za vadu diela sa považuje akýkoľvek rozpor výsledku diela, skutočného vyhotovenia diela, s tým, čo bolo určené v zmluve, to znamená akákoľvek drobnosť a z hľadiska výsledného užívania diela objednávateľom, aj celkom nepodstatná vec, pokiaľ je zahrnutá v zmluve do výsledku diela. Takáto potreba presného určenia predmetu a účelu zmluvy má význam hlavne pri bagateľných vadách, pretože aj z týchto vád vznikajú objednávateľovi nároky z vád diela. Často dochádza k sporom, ktorých predmetom je to, či dielo zodpovedá, alebo nezodpovedá výsledku určenému v zmluve, teda tomu, čo je uvedené v zmluve. Strany si túto situáciu komplikujú ešte aj tým, že stačí len nepatrný, bagateľný a pre objednávateľa celkom nepodstatný rozdiel medzi výsledkom a tým, čo je uvedené v zmluve a už sa jedná o dielo vykazujúce vady. Na tomto mieste si treba uvedomiť, že zhotoviteľ nemá právo meniť zadanie diela, aj keď sa jedná o zmeny, ktoré nemajú vplyv na funkčnosť, teda na jeho užívanie.
V praxi môže nastať situácia, že dielo sa nevykoná v súlade so zmluvou, ale aj napriek tomu, bude objednávateľ s takýmto dielom spokojný. V tejto situácii by bolo potrebné, aby zmluvné strany uzatvorili dodatok k zmluve o dielo, ktorým by deklarovali svoju spokojnosť s vykonaním diela. Pretože dielo, ktoré je vadné, nie je možné považovať za dielo prevedené, a to ani vtedy, ak ho objednávateľ prevezme. Pokiaľ medzi účastníkmi nebolo zjednané inak, zhotoviteľovi v takomto prípade nevznikne právo na zaplatenie ceny diela.[16]
Dojednaním dodatku sa objednávateľ nepripravuje o žiadne záruky a práva na reklamáciu, ale naopak, ak je samozrejme s vykonaným dielom spokojný. Toto riešenie nie je praktické, ak sa objednávateľ obáva toho, že do diela bol zahrnutý prvok, ktorý by sa následne mohol prejavovať ako prvok poškodzujúci požadované dielo. Podpísaním takejto doložky objednávateľ schvaľuje prevedenie celého diela, všetkých jeho súčasti. Pokiaľ sa však objednávateľ nemohol presvedčiť o tom, že všetky súčasti sú samé o sebe bezvadné, podpísaním dodatku by schválil aj tieto vadné súčasti diela. Aj tejto situácii sa dá predísť, ak objednávateľ pred podpísaním dodatku dielo poriadne prehliadne.
Podľa rozsudku Vrchního soudu v Praze, ak si strany v zmluve dojednali, že „ prípadné vady a nedorobky, ktoré nebránia užívaniu hotového diela, nemôžu byť dôvodom pre odmietnutie a prevzatie“ a objednávateľ dielo prevzal, potom pokiaľ pri prevzatí dielo vykazovalo len vady a nedorobky, ktoré nebránia užívaniu, tieto vady nijak neovplyvňujú právo na zaplatenie ceny diela.
Pokiaľ však objednávateľ neskôr písomne oznámi zhotoviteľovi vady diela a uplatní nárok na ich odstránenie, nie je objednávateľ podľa § 439 ods. 4 OBZ ( ktorý podľa § 564 OBZ platí primerane pri vadách diela) povinný platiť časť ceny diela, ktorá by zodpovedala jeho nárokom na zľavu a to až do doby ich odstránenia, ak by vady vôbec odstránené neboli.[17]
Iná situácia zase nastane pri prácach vykonaných navyše, ktoré sa realizujú pri zmenách diela. Nastávajú tu problémy s cenou za prácu vykonanú navyše, ktorá nebude nikdy zodpovedať výsledku určenému v zmluve. Takéto dielo sa bude vždy považovať za vadné, pretože nebude vykonané v súlade so zmluvou. Riešenie tohto problému môžeme nájsť jednak v § 263 ods.1 OBZ a to vo forme dohody o tom, že na vykonané práce sa nebude vzťahovať ustanovenie § 560 ods. 1 OBZ a pre tento prípad sa jeho použitie vylúči. Alternatívnym riešením by mohlo byť uzatvorenie novej zmluvy o dielo na tieto práce, ktoré nie sú zahrnuté do skoršej zmluvy o dielo, poprípade by sa zmenil pôvodný predmet zmluvy o dielo podľa potrebných prác.[18]
Na záver ešte pár slov k problematike dôkazu prevzatia diela. Podľa rozsudku Vrchního soudu v Praze sa správanie objednávateľa pri subdodávke, ktorý dielo riadne dokončené a bez vád odovzdal svojmu ďalšiemu objednávateľovi a ktorý tiež bez námietok následne prevzal od zhotoviteľa aj faktúru, ktorej vystavenie sa podľa zmluvy viazalo na dokončenie diela, je preukázané, že k prevzatiu diela objednávateľom došlo.
Pokiaľ objednávateľ sám opravil vady, bez toho, aby ich oznámil zhotoviteľovi, nemôže dôvodne odmietať zaplatenie ceny diela s tým, že dielo nebolo vykonané riadne (§ 548 ods. 1, v nadväznosti na § 554 ods. 1OBZ). Skutočnosti, pre ktoré objednávateľ nemohol zhotoviteľovi vady oznámiť, sú z tohto hľadiska právne bezvýznamné. [19]
II. Zodpovednosť zhotoviteľa za vady
Vada diela sa považuje za právnu skutočnosť, ktorá spôsobuje vznik nových práv a povinností na oboch zmluvných stranách, to znamená, že dochádza k modifikácii celého vzťahu založeného zmluvou o dielo. Tento následok je následkom vadnosti, ktorý nie je možné vylúčiť, pretože nastáva priamo zo zákona.
Zhotoviteľ v znení § 560 ods. 2OBZ zodpovedá za vady, ktoré ma dielo v čase jeho odovzdania, ak však nebezpečenstvo škody na zhotovenej veci prechádza na objednávateľa neskôr, je rozhodujúci čas tohto prechodu.
Zodpovednosť za vady, ktoré vznikli pred odovzdaním, respektíve pred prechodom nebezpečenstva škody na veci, má objektívny charakter. Naproti tomu zodpovednosť za vady vzniknutá na základe ustanovenia §560 od- st.3OBZ[20] nie je objektívna. V tomto prípade musí objednávateľ preukázať, že vada vznikla v dôsledku porušenia povinnosti, ktoré zhotoviteľovi stanovovala zmluva alebo právny predpis. Pokiaľ to nepreukáže, zhotoviteľ nie je zodpovedný. Príkladom vady, ktorá vznikla ako dôsledok nesplnenia povinnosti zo strany zhotoviteľa, môže byť napr. vada spôsobená nesprávnym balením predmetu diela alebo zlým návodom k obsluhe.
Podľa rozsudku Nejvyššího soudu ustanovenie § 562 ods. 1OBZ[21]a ustanovenie § 562 ods. 2 písm. b) a c) OBZ[22] viažu výslovne povinnosť prehliadky predmetu diela a začiatok lehoty pre oznámenie vád na odovzdanie predmetu diela. Nie je preto logicky dôvod stanoviť začiatok tejto lehoty inak v prípadoch, kde zákon ukladá objednávateľovi povinnosť oznámiť vady diela bez zbytočného odkladu potom, ako ich zistil. Pri stavbách nám lehota pre oznámenie vád diela začína plynúť od odovzdania stavby ako predmetu diela a nie od kolaudácie tejto stavby. [23]
Za vady diela, ktoré vznikli až po jeho odovzdaní, poprípade po prechode nebezpečenstva škody, zodpovedá zhotoviteľ, len ak vady boli spôsobené porušením jeho povinností, ide napríklad o situáciu, ak vada vznikla v dôsledku vady niektorej súčiastky zhotovovanej veci. Podľa časového okamihu vzniku vady rozlišujeme vady skryté a vady zjavné. Za zjavné vady sa obvykle považujú také vady diela, ktoré môže každý zistiť pri obvyklej pozornosti, ktoré možno od neho spravodlivo požadovať, resp. pri stanovenom spôsobe preverovania. V ostatných prípadoch pôjde o vady skryté.[24]
Pri zmluve o dielo hovoríme o vade skrytej, ak má dielo vadu v okamihu odovzdania, aj keď sa takáto vada prejaví až neskôr, je potrebné súčasne dokázať aj to, že sa jedná o vadu, ktorú malo dielo v čase odovzdania. Takýto dôkaz sa vo väčšine prípadov obstaráva znaleckým posudkom. Dielo, ktoré nemalo v čase odovzdania vady, nie je vadné a naopak, dielo je vadné, aj keď sa vada prejaví neskôr. To je podstatné jednak pre dôkazné bremeno a jednak pre zodpovednosť. Pokiaľ objednávateľ tvrdí, že dielo, ktoré mu bolo odovzdané má vadu, musí preukázať nie len existenciu tvrdenej vady, ale aj skutočnosť, že vadu malo dielo už pri jeho odovzdaní, treba si však uvedomiť, že v tomto prípade nejde o záruku za akosť.
Prevzatie diela neznamená, že by objednávateľ súčasne uznával, že dielo nemá žiadne vady. objednávateľ to proste v okamihu prevzatia nevie a ani objektívne nemôže vedieť. Zhotoviteľ môže dielo odovzdať a objednávateľ prevziať aj s existujúcimi vadami. Ak by vada vznikla neskôr, až po prevzatí diela, tak za ňu zodpovedá zhotoviteľ len vtedy, ak bola spôsobená porušením jeho povinnosti, aj v tomto prípade však nejde o záruku za akosť.
III. Záruka za akosť
Na úvod by som chcela podotknúť, že záruka nesúvisí priamo s vadami diela. Vadou je niečo záporné, nežiaduce a ktorá existovala pri odovzdaní a prevzatí, bez ohľadu na to, či sa na tieto vady vzťahuje záručná doba alebo nie. Na druhej strane záruka je niečo kladné, prospešné, užitočné. Pri záruke nebudeme skúmať, či dielo malo vady pri odovzdaní a prevzatí, ale budeme sa sústrediť na tie, ktoré sa objavili až v záručnej dobe a tým, že sa prejavili, bol porušený sľub zhotoviteľa, že dielo bude mať určité vlastnosti.[25]
To znamená, že vady záručné môžu byť vadami diela, ale nemusí tomu tak byť. Môže ísť o vady, za ktoré by inak zhotoviteľ nezodpovedal. A naopak- vady diela, ktoré nie sú vadami záručnými je možné reklamovať, pokiaľ je tu ešte lehota na ich reklamovanie, aj keď už zanikla záruka. V záručnom vyhlásení môže zhotoviteľ obmedziť svoju zodpovednosť len na niektoré druhy vád. Z titulu záruky zhotoviteľ zodpovedá za vady, ktoré sa objavia v budúcnosti, alebo ktoré sa objavili až po odovzdaní, pokiaľ budú reklamované v dobe, keď trvá záručná doba. Zhotoviteľ zodpovedá za vady úplne rovnako, ako keby sa jednalo o vady diela. To znamená, že aj pre záručnú dobu platí to isté ako pri vadách diela.
Obchodný zákonník neupravuje zákonnú záruku za akosť, umožňuje však, aby zhotoviteľ poskytol zmluvnú záruku a to, už v zmluve o dielo, alebo formou jednostranného právneho úkonu, hlavne vo forme záručného listu, pre ktorý zákon predpisuje písomnú formu.
V literatúre sa stretávame s názor, že jednostranné alebo obojstranné záručné vyhlásenie je možné uskutočniť len do okamžiku uzavretia zmluvy. Pokiaľ by sme tak uskutočnili neskôr, išlo by už o návrh na uzavretie zmluvy. Mlčanie objednávateľa k takémuto návrhu, nie je možné vykladať ako súhlas. Je tu možné namietať, že záväzok prevziať záruku je nový záväzok, síce akcesoric- ký, ktorý nemôže vzniknúť bez uzatvorenia zmluvy o dielo, ale vznikajúci nezávisle na jej pôvodnom znení. Pokiaľ je záručné vyhlásenie zahrnuté do textu zmluvy, je to len technický stav (pretože objednávateľ nemusí zmluvu o dielo uzatvoriť, ak mu nie je poskytnutá záruka, podľa jeho predstáv).[26]
Účinky prevzatia záruky má aj vyznačenie záručnej doby, doby trvanlivosti alebo použiteľnosti zhotovených vecí na ich obale. V § 563 OBZ môže nájsť len zmienku o začatí plynutia záručnej doby, ktorá sa počíta od odovzdania diela, ide však o dispozitívne ustanovenie, ktoré je možné zmeniť dohodou zmluvných strán. Obchodný zákonník ďalej len odkazuje na primerané použitie § 429 až § 431 OBZ pri kúpnej zmluve. Z odkazu na primerané použitie §430 OBZ vyplýva odchýlka pre začiatok plynutia záručnej doby v prípade, ak je zhotoviteľ povinný vec odoslať. Záručná doba nám potom beží odo dňa dôjdenia veci do miesta určenia.
Koniec záručnej doby je potrebné odlíšiť od zániku práv zo zodpovednosti za vady: právo objednávateľa reklamovať nezaniká jeho neuplatnením v lehote, len sa oslabuje a neskôr premlčuje, rovnako aj právo na voľbu nároku a na odstránenie vád zhotoviteľom. Môže napr. dôjsť k tomu, že záručná doba už uplynula, ale zhotoviteľ je aj napriek tomu povinný vadu odstrániť, pretože objednávateľ uplatnil reklamáciu včas. Aj práva vzniknuté zo záruky sa preml- čujú, vo všeobecnej štvorročnej lehote, len právo na odstúpenie od zmluvy uplynutím záručnej doby zaniká.
Čo sa týka dĺžky záručnej doby, Obchodný zákonník neobsahuje žiadne ustanovenia o jej trvaní, takže to znamená, že sa určuje dohodou medzi predávajúcim a kupujúcim. Podľa Obchodného zákonníka na porovnanie s Občianskym zákonníkom, nevzniká záruka za akosť automaticky, ale len vtedy, ak ju predávajúci poskytne.[27]A teda môže nastať situácia, že predávajúci neposkytne kupujúcemu žiadnu záručnú dobu. V tomto prípade už závisí na kupujúcom, či zakúpi tovar bez záručnej doby. Obchodný zákonník neobsahuje žiadne ustanovenia o minimálnej dĺžke záručnej doby. V Občianskom zákonníku je minimálnu dĺžka záručnej doby 6 mesiacov a maximálna záručná doba na uplatnenie reklamácie je 2 roky, ktorá začína plynúť odo dňa dodania tovaru resp. jeho doručenia do miesta určeného v zmluve.
Na záver, si treba ešte uvedomiť, že záručná doba má prednosť pred objektívnou reklamačnou lehotou. To znamená, že ak bola poskytnutá kratšia doba, než aká platí v prípade zodpovednosti za vady zo zákona, nie je možné využiť zákonné dvojročné, alebo päťročné lehoty.
IV. Postup pri vadách diela
Zmena obsahu záväzku zmluvy o dielo je závislá na tom, či vada znamená podstatné[28], alebo nepodstatné[29] porušenie zmluvy, prakticky však ide len o to, že zákon pri podstatnom porušení zmluvy umožňuje objednávateľovi od zmluvy odstúpiť a pri nepodstatnom porušení nie. Takéto tvrdenie nie je celkom presné, pretože aj pri nepodstatnom porušení zmluvy môže objednávateľ za splnenia podmienok ustanovených v zákone od zmluvy odstúpiť. Ide o prípady, keď zhotoviteľ neodstráni vady v primeranej lehote poskytnutej objednávateľom a na takúto možnosť zániku záväzku bol upozornený. Ak však strana, ktorá je v omeškaní, vyhlási, že svoj záväzok nesplní, môže druhá strana od zmluvy odstúpiť aj bez poskytnutia tejto dodatočnej primeranej lehoty na plnenie alebo pred jej uplynutím. Zmluvné strany sa môžu v konkrétnom prípade dohodnúť priamo v zmluve, čo bude znamenať podstatné porušenie zmluvy.
Odstúpenie od zmluvy nemá v obchodných vzťahoch spätné účinky, ako je tomu vo vzťahoch podľa Občianskeho zákonníka, ale vždy najprv ku dňu, keď bol úkon odstúpenia od zmluvy doručený druhej strane. 30 [30]
Strany si môžu podstatné porušenie zmluvy nadefinovať aj inak, ako ustanovuje zákon. Môžu pritom výslovne vylúčiť použitie podporného ustanovenie § 345 ods. 2 OBZ[31], alebo môžu jeho všeobecnú definíciu ponechať, spresniť, skonkretizovať, alebo určiť iné dôvody, pri ktorých bude porušenie zmluvy považované za podstatné. Uplatnenie nároku z vád diela nemusí v celom rozsahu vyporiadať majetkovú ujmu objednávateľa, ktorá mu vznikla v dôsledku dodania vadného diela. Popri nároku z vád diela je preto objednávateľovi zachovaný nárok na náhradu škody spôsobenej vadným plnením a nárok na zmluvnú pokutu. Pokiaľ bola dojednaná pre prípad porušenia povinnosti zo strany zhotoviteľa.[32]
Pri podstatnom porušení zmluvy môžu nastať medzi zmluvnými stranami rôzne situácie:
Prvá situácia nastane, ak objednávateľ tvrdí, že došlo k podstatnému porušeniu zmluvy a zhotoviteľ to akceptuje. Objednávateľ riadne odstúpi od zmluvy, teda uskutoční jednostranný právny úkon. Záväzok zhotoviteľa odstúpením od zmluvy zaniká. Pokiaľ by časť diela, už patrila zhotoviteľovi, má právo si túto časť odniesť, ak by sa tak nestalo, spôsobil by objednávateľovi škodu a to tým, že zhotovená časť objednávateľovi prekáža. Následne tu dochádza k vzniku zmluvy o skladovaní, ohľadne tejto časti diela.
Druhá situácia nastane, ak objednávateľ síce tvrdí, že došlo k podstatnému porušeniu zmluvy, ale zhotoviteľ neuzná takéto podstatné porušenie zmluvy, ale len vadu diela. Objednávateľ sa teda musí rozhodnúť, či odstúpi od zmluvy a bude tým v eventuálnom spore riskovať, že odstúpenie od zmluvy nebude platné.
Tretia situácia nastane, ak objednávateľ bude tvrdiť, že došlo k podstatnému porušeniu zmluvy, ale zhotoviteľ vady vôbec neuzná. Túto situáciu je možné riešiť odstúpením od zmluvy a to s rizikom spomínaným vyššie, ak by ale takéto riziko bolo pre objednávateľa privysoké, je potrebné odporučiť vecný kompromis, to znamená, že každá zo strán čiastočne ustúpi a pokúsi sa vyhovieť požiadavkám druhej strane. Pri hľadaní kompromisu je najpodstatnejší ekonomický dopad kompromisu na obe strany. Je potrebné v peniazoch vyčísliť tie ujmy, ktoré by postihli, tak zhotoviteľa, ako aj objednávateľa v prípade, ak by obe strany zanechalo dielo v stave, v akom sa nachádza, teda už by sa s ním nič nerobilo. Je potrebné finančnú ujmu zmluvných strán vzájomne vyrovnať, teda dohodnúť sa tak, aby zmluvné strany mali ujmu takmer rovnakú.
V. Náhrada škody
Popri nároku zo zodpovednosti za vady má objednávateľ aj nárok na náhradu škody vzniknutej v dôsledku vadného plnenia. Pritom škodou sa pre tento účel rozumie tzv. následná škoda.
Ujmu spôsobenú vadným plnením môžeme rozdeliť do dvoch skupín :
Ujma spočívajúca vo vadnom prevedení diela. Ide o ujmu, ktorá je nahraditeľ- ná, odškodniteľná len vrámci zodpovednosti zhotoviteľa za vady, t.j. za ned o- končenie vlastného predmetu plnenia. To znamená uvedením veci do stavu bez vád, oprava atď.
Potom je to ujma, ktorá vznikla v dôsledku vady. Ide o ujmu nahraditeľnú a odškodniteľnú len vrámci náhrady škody. To sú teda následky vád diela- ide o pokuty, penále, poškodenie dobrého mena atď.
Takéto zásadné rozlíšenie vyplýva z ustanovení § 440 ods.2 OBZ. Uspokojenie, ktoré je možné dosiahnuť uplatnením niektorého z nárokov z vád diela , nie je možné dosiahnuť uplatnením nároku z iného právneho dôvodu, to znamená, že objednávateľ, ktorý ma nejaké nároky z titulu vád diela, musí tieto nároky ako nároky z vád diela uplatniť. Nemôže neuplatniť tieto nároky a požadovať len náhradu škody. Ak by teda objednávateľ neuplatnil nároky zo zodpovednosti za vady diela, nemôže sa domáhať nároku na náhradu škody vzniknutej z tohto vadného plnenia zhotoviteľa v rozsahu, v akom sa mohol domáhať uspokojenia uplatnením práv zo zodpovednosti za vady. Takýto postup výslovne vylučuje § 440 ods. 2 OBZ. Objednávateľ by sa mohol domáhať len náhrady následnej škody, ktorá mu vznikla v dôsledku vadného plnenia zhotovi- teľa. Treba, ale podotknúť, že práv zo zodpovednosti za vady sa môže objednávateľ domáhať len vtedy, ak došlo k platnému uzatvoreniu zmluvy o dielo.
Touto problematikou sa zaoberal aj Nejvyšší soud, podľa ktorého sa objednávateľ nemôže domôcť nahradenia ujmy vzniknutej z vadného plnenia napr. cestou bezdôvodného obohatenia, pokiaľ medzi stranami nebola v zmluve o dielo vylúčená, poprípade inak modifikovaná aplikácia ustanovenia § 440 ods. 2 OBZ. V opačnom prípade by objednávateľ zanedbával svoje povinnosti súvisiace s prehliadkou diela, notifikáciu vád a uplatňovaním reklamačných nárokov. [33]
Názory na túto problematiku sa v literatúre rôznia. Väčšina autorov- napr. Kopáč alebo Bejček- tvrdí, že nárok na náhradu škody, poprípade na vydanie bezdôvodného obohatenia je za danej situácie vylúčený. Objavili sa však aj iné stanoviská s výkladom, že možnosť uplatnenia takýchto nárokov je vylúčená len za existencii nárokov zo zodpovednosti za vady. Na tomto mieste sa nám vynára otázka, či takýto postup zodpovedá princípom spravodlivosti, ak bude objednávateľ zbavený možnosti domôcť sa cestou náhrady škody vyrovnania ujmy, ktorú mu zhotoviteľ spôsobil, len preto, že v podstate mohol to isté uplatniť z titulu zodpovednosti za vady a zmeškal reklamačnú lehotu[34]
A ako je to v prípade dokončenia diela na vlastné náklady? Ak teda nastane situácia, že zhotoviteľ nedokončil dielo a následne medzi stranami nedošlo k žiadnej dohode, ani zmene zmluvy a zhotoviteľ nereaguje na výzvy objednávateľa. Objednávateľ nemôže nárok na náhradu škody uplatniť v súdnom konaní, pretože čiastočným plnením zo strany zhotoviteľa došlo k vadnému plneniu. Objednávateľ môže v tomto prípade požadovať len dokončenie diela, alebo uplatniť zľavu z ceny diela, poprípade môže od zmluvy odstúpiť. Ak by teda objednávateľ požadoval náhradu nákladov vynaložených na dokončenie diela, neboli by mu v súdnom konaní priznané, pretože podľa § 440 ods.2 OBZ uspokojenie, ktoré je možné dosiahnuť uplatnením niektorého z nárokov vád diela podľa § 436 a 437 OBZ, nie je možné dosiahnuť uplatnením nároku z iného právneho dôvodu.
Ak by teda objednávateľ pri vade diela neuplatnil právo na primeranú zľavu z ceny diela u zhotoviteľa a následne by si vady diela nechal opraviť treťou osobou, zaniklo by mu právo zadržať si určitú časť ceny diela (tzv. zádržné) v zmysle § 564 a § 439 ods. 4 OBZ. V tomto prípade by nedošlo k nezapočítaniu pohľadávky zo strany objednávateľa zo zníženia ceny diela a preto je povinný zaplatiť celú sumu diela, poprípade aj úroky z omeškania.[35]
VI. Hra o čas
Ak nie je dohodnuté niečo iné, je objednávateľ povinný podľa § 562 OBZ predmet diela prehliadnuť alebo zariadiť jeho prehliadku podľa možností čo najskôr po jeho odovzdaní. Zákon nám, ale bližšie nešpecifikujeme pojem „čo najskôr“, túto špecifikáciu je možné vyvodiť až z okolností konkrétneho prípadu. V niektorom prípade sa môže jednať o deň a v inom napr. o mesiac. V tejto lehote je objednávateľ povinný dielo prehliadnuť.
Pri uplatnení zodpovednosti za vady diela je potrebné včasné uplatnenie nárokov z toho vyplývajúcich, zákon nám hovorí o oznámení vád bez zbytočného odkladu po ich zistení. V tomto prípade sa jedná o subjektívnu lehotu. Ak teda objednávateľ neoznámi vady bez zbytočného odkladu po ich zistení, dochádza k ich premlčaniu. Zákon nám v tomto prípade hovorí o dvoch lehotách- prvá lehota pre objednávateľa plynie pri zistení vady, kde je objednávateľ povinný na jej oznámenie bez zbytočného odkladu a po tomto oznámení je zase povinný bez zbytočného odkladu oznámiť aj voľbu následku z titulu vadnosti diela. Ak dôjde k premlčaniu práv, objednávateľ má už len možnosť požadovať splnenie zmluvy, pretože dielo má vady, to znamená, že zmluva nebola splnená. Nemôže od zmluvy odstúpiť, ani nárokovať si zľavu z ceny diela. Medzi stranami však môže dôjsť k akejkoľvek inej dohode.
Zákon nám ustanovuje aj objektívnu lehotu a tá je 2 roky, resp. u stavieb 5 rokov od odovzdania predmetu zmluvy. U vád, na ktoré sa vzťahuje záruka za akosť, zodpovedá táto objektívna lehota záručnej dobe.
Podľa rozsudku Nejvyššího soudu ak sú vady diela dôsledkom skutočností, o ktorých zhotoviteľ vedel alebo musel vedieť v čase odovzdania diela, nebráni k priznaniu práv zo zodpovednosti za vady diela v súdnom konaní uplynutie objektívnej lehoty stanovenej v § 562 ods. 2 OBZ pre podanie správy zhotovi- teľovi o vadách diela. [36]
Pri vadách, na ktoré sa vzťahuje záruka, platí namiesto lehoty uvedenej v § 562 ods. 2OBZ záručná doba. Aj ustanovenie § 562 ods. 2 OBZ je možné v konkrétnom prípade vylúčiť a nahradiť iným ustanovením, ak by táto úprava v konkrétnom prípade dávala zmysel.
Pokiaľ ide o voľbu nárokov, nemôže objednávateľ podľa podporných ustanovení zákona jednostranne meniť svoje nároky zo zodpovednosti za vady diela. V zmluve si však strany môžu dohodnúť aj niečo iné, ako ustanovuje zákon. Napr. aj to, že objednávateľ môže voľbu nároku dodatočne meniť. Takýto prípad je však potrebné vecne vysvetliť, inak by sa na prvý pohľad zdalo, že tieto dojednania nedávajú zmysel. Pretože podľa § 37 ods. 1OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. O výnimku zo zásady, že raz zvolený nárok, nie je možné meniť sa jedná aj v prípade, ak objednávateľ pôvodne požadoval opravu diela, ale vady sú neopraviteľné, alebo ak s ich opravou by boli spojené neprimerané náklady. V tomto prípade môže objednávateľ požadovať dodanie náhradného diela.
Na záver tejto problematiky je potrebné podotknúť, že problematika vád diela je taká rozsiahla, že celé spektrum problémov, ktoré s ňou súvisia, nie je možné obsiahnuť v tomto príspevku. Na to, aby zmluvné strany predišli eventuálnym sporom, je potrebné presné zmluvné určenie predmetu a účelu zmluvy, ktoré má význam hlavne pri bagateľných vadách, pretože aj z takýchto vád vznikajú objednávateľovi nároky.P
Autor
JUDr. Darina Ostrožovičová
Zdroj
https://www.upjs.sk/public/media/1084/Zbornik_23.pdf