Otvorené (v praxi pretraktované) problémy zodpovednosti čle- nov štatutárnych orgánov

Vzhľadom na obmezený rozsah príspevku nebudem sa podrobne zaoberať zodpo- vednosťou mnohých štatutárnych orgánov, ale obmezím sa len na zod povednosť členov štatutárnych orgánov družstiev a obchodných spoločností.

Postupnými novelizáciami Obchodného zákonníka sa doplnila a spresnila právna úprava povinností a zodpovednosti členov štatutárnych orgánov obchodných spo- ločností a družstva. Novely doplnili najmä dovtedy celkom nedostatočnú úpra- vu zodpovednosti členov štatutárnych orgánov kapitálových spoločností a druž- stva . Cieľom novelizovaných úprav bolo zosúladiť povinnosti štatutárnych orgá- nov v celom Obchodnom zákonníku a zabezpečiť ochranu záujmov spoločností a družstiev a všetkých ich spoločníkov, akcionárov a členov, ale aj potreba ochrany záujmov tretích osôb, najmä veriteľov spoločností a družstiev.1

Ide najmä o povinnosť konateľov a členov predstavenstva vykonávať svoju funk- ciu s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti, všetkých jej spoločníkov a akcionárov a záujmami družstva a všetkých jeho členov. Najmä sú povinní zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia, zachovávať mlčanlivosť o dôverných informá- ciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie tretím osobám by mohlo spoločnosti a družstvu spôsobiť škodu alebo ohroziť ich záujmy, alebo záujmy spoloční- kov,akcionárov a členov, a pri výkone svojej pôsobnosti nesmú uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých spoločníkov, akcionárov a členov alebo zá- ujmy tretích osôb pred záujmami spoločnosti a družstva. Obchodný zákonník zdô- razňuje, že záujmy spoločnosti a družstva sú podstatne prednejšie než osobné záujmy členov predstavenstva, spoločníkov,akcionárov a členov družstva, či do- konca tretích osôb.

Tú istú povinnosť zákon ukladá aj členom predstavenstva akciovej spoločnos- ti v § 194 ods. 5 Obchodného zákonníka, ale formuluje ju slovami „s náležitou starostlivosťou“. V zmysle tohoto ustanovenia náležitá starostlivosť zahŕňa odbornú starostlivosť a súlad so záujmami spoločnosti a všetkých jej akcioná- rov.

V oboch prípadoch mal zákonodarca na mysli to isté. Preto je vhodné, aby rovnakú povinnosť vyjadril rovnakou dikciou zákona tak, ako je to upravené aj v § 135a ods. 1, ktorý upravuje povinnosti konateľov spoločnosti s ručením obme- dzeným.

Povinnosť vynaložiť odbornú starostlivosť teda znamená, že člen štatutárneho orgánu musí vykonávať svoju funkciu s náležitou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a družstva a všetkých jej spoločníkov, akcionárov a čle- nov družstva.

Súlad so záujmami spoločnosti a družstva a záujmami všetkých spoločníkov, akcionárov a členov znamená, že člen štatutárneho orgánu je povinný vykonávať svoju funkciu tiež s potrebnou mierou lojality voči spoločnosti a družstvu , všet- kým jej spoločníkom a akcionárom a jeho členom.

Požiadavka zosúladenia záujmov spoločnosti, družstva a všetkých spoločníkov, akcionárov alebo členov sa niekedy môže javiť problematickou. V určitej spoloč- nosti alebo družstve môžu byť rozdielne záujmy jednotlivých spoločníkov, akcio- nárov alebo členov a pri rozhodovaní napr. na valnom zhromaždení či členskej schôdzi sa rozhodne o tom, záujmy ktorých spoločníkov, akcionárov či členov sú v súlade so záujmami spoločnosti a záujmy ktorých budú rozdielne od záujmov spoločnosti.

Je otázne , či pri vykonávaní takéhoto uznesenia valného zhromaždenia alebo členskej schôdze, ktoré bolo v rozpore so záujmami niektorých spoločníkov, ak- cionárov alebo členov, ktorí hlasovali proti, členovia štatutárnych orgánov konali v súlade so svojou povinnosťou neupednostňovať záujmy len niektorých spoloč- níkov, akcionárov alebo členov.2

Pri plnení svojich povinností s odbornou starostlivosťou nejde len o plnenie po- vinností vyplývajúcich zo zákona, iných všeobecne záväzných právnych predpi- sov, spoločenskej zmluvy a stanov , ale o odborný výkon pôsobnosti s prihliadnutím na predmet činnosti príslušného subjektu.

Za základné znaky vykonávania pôsobnosti s odbornou starostlivosťou možno považovať:

– plnenie svojich úloh v súlade so záujmami spoločnosti a družstva,

– vykonávanie svojej pôsobnosti v súlade so záujmami všetkých spoločníkov,

– akcionárov a členov družstva,

– obstaranie všetkých dostupných informácií a iných podkladov pre správne rozhodnutie

– zachovávanie mlčanlivosti o všetkých skutočnostiach, ktorých prezradenie by mohlo spôsobiť škodu,

– zákaz uprednostňovať záujmy členov štatutárneho orgánu pred záujmami subjektu ako celku,

– zákaz uprednostniť záujmy tretích osôb pred záujmami subjektu,

– zákaz uprednostniť iba niektorých spoločníkov, akcionárov alebo členov družstva pred ostatnými a pod.

Člen štatutárneho orgánu je teda povinný pri výkone svojej pôsobnosti nielen si zaobstarať všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodovania, ale pri rozhodovaní ich brať aj do úvahy. Je to súčasť odborného výkonu jeho pôsobnosti .

Členovia štatutárneho orgánu majú tiež povinnosť zachovávať mlčanlivosť o

a) dôverných informáciách a

b) ďalších skutočnostiach, ktorých prezradenie tretím osobám by mohlo spôsobiť škodu subjektu alebo ohroziť jeho záujmy alebo záujmy jeho členov.

Obchodný zákonník pojem dôverná informácia bližšie nevymedzuje. Jeho vy- medzenie obsahuje § 132 ods. 1 zákona o cenných papieroch, podľa ktorého ide o informáciu o hospodárskej alebo finančnej situácii spoločnosti, ktorá ešte nebola uverejnená. Dôverná informácia z hľadiska

§ 243a ods. 1 Obchodného zákonníka môže mať širší rozsah aký tomuto pojmu dáva zákon o cenných papieroch. Preto dôvernosť informácie bude potrebné posúdiť podľa okolností konkrétneho prípadu. Vo vzťahu k dôverným infor- máciám povinnosť mlčanlivosti je absolútna.

Ďalšie skutočnosti podliehajú mlčanlivosti len vtedy, ak ich prezradenie by mohlo subjektu spôsobiť škodu alebo ohroziť jeho záujmy alebo záujmy jeho členov.

Porušenie povinnosti mlčanlivosti môže byť niekedy aj porušením obchodné- ho tajomstva podľa § 17 Obchodného zákonníka, avšak povinnosť mlčanlivosti má širší dopad.

Ďalej člen štatutárneho orgánu pokiaľ zo spoločenskej zmluvy alebo stanov nevy- plývajú ďalšie obmedzenia, nesmie:

a) vo vlastnom mene alebo na vlastný účet uzavierať obchody, ktoré súvisia s podnikateľskou činnosťou spoločnosti,

b) sprostredkúvaťpreinéosobyobchodyspoločnosti,

c) zúčastňovať sa na podnikaní inej spoločnosti ako spoločník s neobmedzeným ručením a

d) vykonávať činnosť ako štatutárny orgán alebo člen štatutárneho alebo iného orgánu inej právnickej osoby s podobným predmetom podnikania, ibaže ide o právnickú osobu, na ktorej podnikaní sa zúčastňuje spoločnosť, ktorej štatutár- neho orgánu je členom.

Spoločenská zmluva alebo stanovy môžu určiť, v akom rozsahu sa zákaz konku- rencie vzťahuje aj na spoločníkov.

Spoločnosť je oprávnená požadovať, aby osoba, ktorá tento zákaz porušila, vydala prospech z obchodu, pri ktorom porušila zákaz konkurencie alebo previedla tomu zodpovedajúce práva na spoločnosť. Tým nie je dotknuté právo na náhradu škody.

Tieto práva spoločnosti zanikajú, ak sa neuplatnili u zodpovednej osoby do troch mesiacov odo dňa, keď sa spoločnosť o tejto skutočnosti dozvedela, najneskôr však uplynutím jedného roka od ich vzniku. Tým nie je dotknuté právo na náhradu škody.

Členovia predstavenstva a kontrolnej komisie družstva, prokuristi a riaditeľ nesmú byť podnikateľmi ani členmi štatutárnych a dozorných orgánov právnických osôb s obdobným predmetom činnosti. Stanovy môžu upraviť rozsah zákazu konkuren- cie inak.

V tejto súvislosti sa vynára otázka, aké je postavenie predsedu predstavenstva. Predstavenstvo volí zo svojich členov predsedu družstva (predstavenstva), pripad- ne podpredsedu, pokiaľ stanovy neurčujú, že ich volí členská schôdza. Predseda družstva organizuje a riadi rokovanie predstavenstva. Ak tak určujú stanovy, orga- nizuje a riadi aj bežnú činnosť družstva. Stanovy môžu určiť, že bežnú činnosť družstva organizuje a riadi riaditeľ vymenúvaný a odvolávaný predstavenstvom.

Obchodný zákonník však predsedovi nedáva žiadne osobitné právomoci.

Z Obchodného zákonníka vyplýva len jeho právo a povinnosť organizovať a riadiť rokovanie predstavenstva. Vzniká však otázka, kto organizuje a riadi bež- nú činnosť družstva, ak stanovy toto oprávnenie neurčujú predsedovi a riaditeľ družstva nie je vymenovaný?3

Na vymedzenie povinností členov štatutárnych orgánov v Obchodnom zákon- níku nadväzuje aj zodpovednosť ich členov za škodu, ktorú spôsobili porušením svojich povinností. Tí členovia , ktorí porušili svoje povinnosti pri výkone svojej pôsobnosti, sú zodpovední spoločne a nerozdielne za škodu, ktorú tým spôsobili.

Konatelia, ktorí porušili svoje povinnosti pri výkone svojej pôsobnosti, sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť škodu, ktorú tým spoločnosti spôsobili. Najmä sú povinní nahradiť škodu, ktorá spoločnosti vznikla tým, že

a) poskytli plnenie spoločníkom v rozpore s Obchodným zákonníkom (napr. vyplatili preddavky na podiely na zisku, vrátili vklady spoločníkom počas trvania spoločnosti, vyplatili vyrovnací podiel v rozpore so stanovenými pravid- lami),

b) nadobudli majetok v rozpore s § 59a Obch.Z.

Členovia predstavenstva akciovej spoločnosti, ktorí porušili svoje povinnosti pri výkone svojej pôsobnosti, sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť škodu, ktorú tým spoločnosti spôsobili. Najmä sú povinní nahradiť škodu, ktorá spoločnosti vznikne tým, že

a) poskytne plnenie akcionárom v rozpore s Obchodným zákonníkom,

b) nadobudne majetok v rozpore s ustanovením §59a Obch. Z.,

c) poskytne plnenie v rozpore s ustanovením § 196a Obch. Z.,

d) upíše, nadobudne alebo vezme do zálohu vlastné akcie alebo akcie inej spo- ločnosti v rozpore s Obchodným zákonníkom,

e)vydá akcie v rozpore s Obchodným zákonníkom

f) nezverejní výročnú správu a konsolidovanú výročnú správu.

Člen štatutárneho orgánu nezodpovedá za škodu, ak preukáže, že pri výkone svojej funkcie postupoval s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že konal v záujme spoločnosti alebo družstva a všetkých členov družstva.

Členovia štatutárneho orgánu nezodpovedajú za škodu spôsobenú konaním, kto- rým vykonávali uznesenie valného zhromaždenia alebo členskej schôdze; to nepla- tí, ak je uznesenie valného zhromaždenia alebo členskej schôdze v rozpore s právnymi predpismi alebo stanovami; u konateľov v rozpore aj so spoločenskou zmluvou.

Členov predstavenstva nezbavuje zodpovednosti, ani ak ich konanie dozorná rada alebo kontrolná komisia schválila.Ak má spoločnosť s ručením obmezeným zria- denú dozornú radu, konateľov nezbavuje zodpovednosti, ak ich konanie dozorná rada schválila. Porušenie povinností členov štatutárneho organu teda zakladá ich solidárnu zodpovednosť.

Ustanovenia § 373 a nasl. Obchodného zákonníka obsahujú všeobecnú úpravu náhrady škody, ktorá vznikla ako dôsledok porušenia povinnosti zo záväzkové- ho vzťahu , ako aj zodpovednosti za škodu, ktorá vznikla ako dôsledok porušenia iných právnych povinností ustanovených Obchodným zákonníkom (§ 757).

Podľa tejto všeobecnej úpravy náhrady škody , kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu je povinný nahradiť škodu spôsobenú tým druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinnosti bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť. Ustanovenia Obchodného zákonníka o zodpovednosti za škodu spôsobenú porušením zmluvnej povinnosti je potrebné aplikovať aj na prípady zodpovednosti za škodu, spôsobenú porušením iných povinností ustanovených v Obchodnom zákonníku. V súlade s tým je teda potrebné aplikovať túto úpravu aj na prípady zodpovednosti členov štatutárnych orgánov za porušenie povinností pri výkone ich funkcií.

Ustanovenia upravujúce zodpovednosť členov štatutárnych orgánov sú vo vzťahu k všeobecnej úprave osobitnou úpravou náhrady škody (lex specialis), čo zna- mená, že prednostne sa použije osobitná úprava a len na tie otázky, ktoré neupra- vuje, sa bude aplikovať všeobecná právna úprava Obchodného zákonníka.

Všeobecná úprava náhrady škody a osobitné úpravy zodpovednosti za škodu sú upravené na princípe objektívnej zodpovednosti s možnosťou liberácie s tým, že osobitné ustanovenia upravujú aj osobitné liberačné dôvody.Tak člen štatutárneho orgánu má možnosť preukázať, že pri výkone svojej pôsobnosti

a) postupoval s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, 206

b) že konal v záujme spoločnosti alebo družstva a všetkých jeho členov.

Uvedené podmienky musia byť splnené súčasne. Dôkazné bremeno, že konal s odbornou starostlivosťou, v dobrej viere a v záujme zodpovednostného subjektu zaťažuje člena štatutárneho orgánu.

Člen štatutárneho orgánu sa zbaví zodpovednosti aj vtedy,ak valné zhromaž- denie alebo členská schôdza prijali pokyn nevhodný, ktorý však nebol v rozpore s právnymi predpismi, stanovami, resp. so spoločenskou zmluvou a vykoná takéto uznesenie valného zhromaždenia alebo členskej schôdze. Takáto právna úprava je však nie celkom domyslená, lebo člen štatutárneho orgánu je takto nepriamo nútený plniť aj pokyny nevhodné.4

Predpokladmi uplatnenia zodpovednosti voči členovi štatutárneho orgánu sú:

1) vznik škody,

2) porušenie povinnosti členom štatutárneho orgánu,

3) príčinná súvislosť medzi vzniknutou škodou a porušením povinnosti členom štatutárneho orgánu.

Člen štatutárneho orgánu nebude zodpovedný, ak síce poruší svoju povinnosť, ale škoda nevznikne, pretože vznik škody je základným predpokladom pre vznik zod- povednostného právneho vzťahu voči členovi štatutárneho orgánu.

Ak vznikne škoda a bude uplatnená jej náhrada voči členovi štatutárneho orgánu, tento bude zodpovedať za skutočnú škodu a ušlý zisk. Povinnosti členov štatutár- nych orgánov sú určené Obchodným zákonníkom, inými právnymi predpismi, stanovami, společenskou zmluvou a pod.

Pre existenciu zodpovednosti člena štatutárneho orgánu musí byť niektorá z uvedených povinností porušená, inak by za škodu nezodpovedal.

Aby člen štatutárneho orgánu mohol byť zodpovedný ďalej sa vyžaduje, aby bola medzi škodou a konaním člena príčinná súvislosť, teda škoda by musela byť ná- sledkom porušenia povinností členom štatutárneho orgánu.

Aby člen štatutárneho orgánu za vzniknutú škodu zodpovedal musí byť splnená ešte jedna záporná podmienka, a to neexistencia liberačného dôvodu.

Liberačným dôvodom bude preukázanie, že porušenie povinnosti bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť. Osobitnými liberačnými dôvodmi sú postupovanie pri výkone svojej pôsobnosti s odbornou starostlivosťou a kumula- tívne v dobrej viere, že koná v záujme spoločnoati a družstva a všetkých jeho členov. Liberačním dôvodom nebude skutočnosť, že konanie člena štatutárneho orgánu schváli dozorná rada alebo kontrolná komisia.

Zákonodarca pri zakotvení tohto liberačného dôvodu v Obchodnom zákonníku používa singulár (konateľ,člen predstavenstva nezodpovedá….), zatiaľ čo pri ďalšom liberačnom dôvode, ktorým je vykonávanie uznesenia členskej schôdze, pou- žíva plurál (konatelia,členovia predstavenstva nezodpovedajú …).

Zákonodarca chcel zrejme zdôrazniť, že pri vykonávaní uznesení valného zhro- maždenia alebo členskej schôdze sú zodpovední členovia predstavenstva ako celok .Valné zhromaždenie a členská schôdza sú najvyššími orgánmi a konatelia či predstavenstvá sú jej zodpovedné jako celok.

V prípade, že voči konateľovi či členovi predstavenstva bude uplatnená náhrada škody z titulu solidárnej zodpovednosti, pri ich liberácii bude musieť práve tento konkrétny konateľ či člen predstavenstva preukazovať, že v danom prípade postu- poval s odbornou starostlivosťou a kumulatívne aj v dobrej viere, že konal v záujme společnosti či družstva a všetkých jeho členov.5

Ďalej Obchodný zákonník uvádza, že dohody medzi spoločnosťou, družstvom a konateľom či členom predstavenstva obmedzujúce alebo vylučujúce zodpovednosť konateľa a člena predstavenstva sú zakázané; společenská zmluva alebo stanovy nemôžu obmedziť ani vylúčiť zodpovednosť konateľa či člena predstavenstva.

Spoločnosť alebo družstvo sa môže vzdať nárokov na náhradu škody voči konate- ľovi či členom predstavenstva alebo uzatvoriť s nimi dohodu o urovnaní najskôr po troch rokoch od ich vzniku, a to len ak s tým vysloví súhlas valné zhromažde- nie a ak proti takémuto rozhodnutiu na valnom zhromaždení nevznesie do zápis- nice protest spoločník alebo spoločníci, ktorých vklady dosahujú 10% výšky základného imania alebo menšina akcionárov s akciami, ktorých menovitá hodnota dosahuje najmenej 5 % základného imania alebo ak s tým vysloví súhlas členská schôdza.

Obchodný zákonník teda neumožňuje uzavrieť dohodu medzi spoločnosťou , družstvom a konateľom či predstavenstvom o vylúčení alebo obmedzení zodpo- vednosti konateľov či členov predstavenstva. Takáto dohoda by bola podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatná pre rozpor so zákonom.

Takáto dohoda o vzdaní sa práva spoločnosti alebo družstva na náhradu škody je možná až po uplynutí obdobia troch rokov od vzniku škody pričom sa kumulatívne vyžaduje súhlas valného zhromaždenia alebo členskej schôdze..

Napriek uplynutiu lehoty troch rokov od vzniku nároku na náhradu škody a súhla- su valného yhromaždenia či členskej schôdze družstva nebolo by možné spomí- nané dohody o vzdaní sa práva na náhradu škody, resp. dohodu o urovnaní uzatvo- riť v prípade, keď súd vyslovil neplatnosť uznesenia členskej schôdze družstva alebo valného zhromaždenia, v ktorom bol požadovaný súhlas na uzavretie spo- mínaných dohôd udelený.

Na návrh člena družstva vysloví súd neplatnosť uznesenia členskej schôdze, po- kiaľ uznesenie je v rozpore s právnymi predpismi alebo stanovami družstva. Návrh súdu môže člen podať, ak požiadal o zaprotokolovanie námietky na členskej schôdzi, ktorá uznesenie prijala, alebo ak námietku oznámil predstavenstvu do jedného mesiaca od konania tejto schôdze. Návrh možno na súd podať len do jedného mesiaca odo dňa, keď člen požiadal o zaprotokolovanie námietky, alebo od ozná- menia námietky predstavenstvu.

Rovnako každý spoločník, konateľ, likvidátor, správca konkurznej podstaty, vy- rovnávací správca alebo člen dozornej rady môže podať návrh na súd na určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia, ak je v rozpore so zákonom, spolo- čenskou zmluvou alebo so stanovami.Rovnaké právo má aj bývalý spoločník alebo konateľ, ak sa ho uznesenie valného zhromaždenia týka.

Toto právo však zanikne, ak ho oprávnená osoba neuplatní do troch mesiacov od prijatia uznesenia valného zhromalženia alebo ak valné zhromaždenie nebolo riad- ne zvolané, odo dňa, keď sa mohla o uznesení dozvedieť.

Súd môže na návrh spoločníka určiť neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia, len ak porušenie zákona, spoločenskej zmluvy alebo stanov mohlo obmedziť práva spoločníka, ktorý sa určenia neplatnosti domáha.

O vyhlásení rozhodnutia valného zhromaždenia akciovej společnosti za neplatné to platí obdobne. Akcionár, ktorý sa zúčastnil valného zhromaždenia, sa môže do- máhať svojho práva iba ak podal protest do zápisnice z valného zhromaždenia.

V konaní konajú za spoločnosť konatelia; ak sú však účastníkmi konania sami konatelia, zastupuje spoločnosť určený člen (členovia) dozorném rady. Ak žalujú tak konatelia, jako aj členovia dozornej rady, alebo ak nie je dozorná rada zriade- ná, určí zástupcu spoločnosti valné zhromaždenie. Ak tak neurobí do troch mesia- cov od doručenia žaloby spoločnosti, ústanoví súd spoločnosti opatrovníka.

Ustanoveniami Obchodného zákonníka, ktoré požadujú na schválenie dohody o vzdaní sa práva na náhradu škody, resp. na uzavretie dohody o urovnaní aj súhlas valného zhromaždenia či členskej schôdze došlo k sprísneniu možnosti uzavrieť dohodu o urovnaní v prípadoch nárokov spoločnosti alebo družstva zo zodpoved- nosti členov štatutárneho orgánu tým, že časovo sa limituje možnosť jej uzavre- tia a posilňuje sa tak aj právna istota.

Spomínané dohody s členom štatutárneho orgánu uzatvára spoločnosť alebo druž- stvo. Avšak vmene spoločnosti alebo družstva koná štatutárny orgán, v skutočnosti tie isté osoby uzatvárajú v mene subjektu dohodu o vzdaní sa náro- kov na náhradu škody, resp. resp. dohodu o urovnaní, na jednej strane v postavení štatutárneho orgánu príslušného subjektu a na druhej strane v postavení zodpo- vednej fyzickej osoby. Je tu možný konflikt záujmov.

Preto súhlas valného zhromaždenia či členskej schôdze s uvedenými typmi dohôd je poistkou proti možnému subjektívnemu zneužitiu práva členmi štatutárnych orgánov.

Nároku na náhradu škody sa nemožno vzdať pred porušením povinnosti, z ktorého môže škoda vzniknúť ani podľa všeobecnej úpravy náhrady škody, ktorá však nevylučuje obmedzenie tejto zodpovednosti. Túto náhradu škody nemôže ani súd znížiť. Na rozdiel od tejto všeobecnej úpravy výslovne sa zakazuje aj obmedzenie rozsahu zodpovednosti člena štatutárneho orgánu. Aj ustanovenia spolo- čenskej zmluvy alebo stanov vylučujúce alebo obmedzujúce zodpovednosť členov štatutárneho orgánu, by boli neplatné.

Nároky spoločnosti alebo družstva na náhradu škody voči členom štatutárneho orgánu môže uplatniť vo svojom mene a na vlastný účet aj veriteľ, ak nemôže uspokojiť svoju pohľadávku z majetku spoločnosti alebo družstva. Kedy sa veriteľ dostane do situácie, že „nemôže uspokojiť svoju pohľadávku z majetku subjektu“ Obchodný zákonník bližšie neuvádza. Bude to napríklad vtedy, ak družstvo je v platobnej neschopnosti a pod.

Nároky veriteľov voči členom štatutárneho orgánu nezanikajú, ak sa spoločnosť alebo družstvo vzdá nárokov na náhradu škody alebo s nimi uzatvorí dohodu o urovnaní. Ak sa spoločnosť alebo družstvo teda vzdá nároku na náhradu škody voči členovi štatutárneho orgánu alebo uzavrie s ním dohodu o urovnaní, nemá to vplyv na nárok veriteľa voči členovi štatutárneho orgánu.

Ide tu o akýsi zákonný prechod nároku na náhradu škody, a veriteľ sa stáva ak- tívne legitimovaný na podanie žaloby na náhradu škody napriek tomu, že jemu priamo škoda nevznikla. Ide o posilnenie postavenie veriteľa a jeho záruky voči spoločnosti a družstvu.

Aby veriteľ tak mohol urobiť je potrebné, aby veriteľ svoju pohľadávku nemohol uspokojiť z majetku spoločnosti alebo družstva a zároveň právo na náhradu škody voči členovi štatutárneho orgánu nezaniklo.Tak veriteľ by musel preukázať v prípadnom spore, v ktorom na ňom je dôkazné bremeno, napr. svoj exekučný titul voči zodpovědnému subjektu a neúspešné exekučné konanie. Tu by bolo nepochybné, že subjekt nemá dostatok majetku.

Takýmto príkladom by bola aj situácia, kedy by bol zamietnutý návrh na vyhlá- senie konkurzu pre nedostatok majetku, resp. zrušenie konkurzu pre nedostatok majetku. Zložitejšie veriteľ by musel preukazovať, že spoločnosti alebo družstvu vznikla škoda , jej výšku a že vznik tejto škody je v príčinnej svislosti s porušením konkrétnej povinnosti člena štatutárneho orgánu, čo je jedným z problémov slovenskej právnej úpravy zodpovednosti člena štatutámeho orgánu za škodu pri výkone jeho pôsobnosti.

V druhom prípade žalobca by nebol úspešný, ak by člen štatutárneho orgánu vzniknutú škodu uhradil. Obchodný zákonník umožňuje, aby si nárok na náhradu škody voči členovi štatutárneho orgánu uplatnili tak veritelia, ako aj spoločnosť alebo družstvo .

Ak akciová spoločnosť uplatňuje svoje nároky voči členom predstavenstva v súdnom alebo inom konaní, nemôže vzhľadom na konflikt záujmov v jej mene konať člen predstavenstva jako jej štatutárny orgán. Preto dozorná rada určí svojho člena, ktorý zastupuje spoločnosť v konaní pred súdmi a inými orgánmi proti čle- novi predstavenstva.

Nároky družstva zo zodpovednosti členov orgánov družstva za škodu uplatňuje predstavenstvo. Voči členom predstavenstva uplatňuje nároky družstva kontrolná komisia prostredníctvom ňou určeného člena.

Tiež každý člen družstva je oprávnený podať v mene družstva žalobu o náhradu škody proti členovi predstavenstva, ktorý zodpovedá družstvu za ním spôsobenú škodu, a žalobu o splatenie vkladu proti členovi družstva, ktorý je v omeškaní so splatením vkladu, ak členská schôdza nerozhodla o jeho vylúčení.

Každý spoločník je oprávnený v mene spoločnosti uplatniť nároky na náhradu škody alebo iné nároky, ktoré má spoločnosť voči konateľovi, alebo uplatniť nároky na splatenie vkladu proti spoločníkovi, ktorý je v omeškaní so splatením vkladu, prípadne nároky na vrátenie plnenia vyplateného spoločníkovi v rozpore so zákonom. To neplatí, ak spoločnosť už tieto nároky uplatňuje.

Iná osoba ako spoločník alebo člen družstva, ktorý žalobu podal, alebo ním splnomocnená osoba nemôže v súdnom konaní robiť úkony za družstvo, v jeho mene alebo v mene spoločnosti.

Spoločník, akcionári alebo členovia družstva, ktorí uplatnia v mene spoločnosti alebo družstva uvedené nároky , sú povinní znášať trovy súdneho konania za spoločnosť alebo družstvo.

Ak je spoločnosti alebo družstvu priznaná náhrada trov konania, ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, je povinný uhradiť ju členovi družstva, spoločníkovi alebo akcionárovi, ktorí uplatňovali nároky v mene spoločnosti alebo družstva, postupovali s odbornou starostlivosťou a kumulatívne aj v dobrej viere, že konali v záujme společnosti, družstva a všetkých jeho členov a spoločníkov.6

Ak je na majetok spoločnosti alebo družstva vyhlásený konkurz, nároky veriteľov spoločnosti alebo družstva voči členom štatutárneho orgánu uplatňuje správca konkurznej podstaty.

„Toto ustanovenie nepochopiteľne rieši situáciu, keď na družstvo, ktorému bola spôsobená škoda jeho predstavenstvom postupom podľa §243a ods.1 a 3bol vy- hlásený konkurz. Pohľadávka družstva proti predstavenstvu patrí medzi aktíva družstva a správca je povinný túto pohľadávku podľa ustanovení zákona o konkur- ze a reštrukturalizácii vymáhať proti členom predstavenstva.

Konkurzné konanie nebráni tomu, aby si veritelia vymáhali svoje nároky proti členom predstavenstva ako fyzickým osobám. Nemá preto opodstatnenie, aby správca konkurznej podstaty ako špecifický subjekt (úradná osoba) vymáhal súk- romnoprávne nároky veriteľov úpadcu voči členom predstavenstva ako fyzickým osobám7.

Autor: Doc. JUDr., Juraj Špirko, CSc.

Zdroj
https://www.upjs.sk/public/media/1084/Zbornik_15.pdf