Anotácia
V príspevku je venovaná pozornosť vybratým ustanoveniam platného nielen textu Ústavy slovenskej republiky, ale aj relevantným Nálezom Ústavného súdu slovenskej republiky, a tiež pohľadu na formovanie verejnej mienky pre proces konštruovania právneho štátu pre všetky jeho relevantné ústavné inštitúcie ako dominantných hráčov v procese formovania Slovenskej republiky ako právneho štátu.
Autor v príspevku ponúka vlastný pohľad právneho názoru a právnych záverov na aktuálne otázky kreovania právneho štátu.
Zamyslenie sa nad súčasným stavom plnenia si ústavných povinností zo strany Prezidenta Slovenskej republiky ako integrálnej súčasti výkonnej moci podľa Ústavy Slovenskej republiky.
Rok 2019 je časovým úsekom, v ktorom sa dokončili významné personálne zmeny na úrovni najvýznamnejších ústavných postoch reprezentujúcich Slovenskú republiku navonok – predovšetkým do vnútorných pomerov Slovenska i zahraničia – obzvlášť významne do jej vzniklých pomerov.
Pre pripomenutie – rok 2018 – zmena na poste predsedu vlády Slovenskej republiky a čiastočná personálna rekonštrukcia Vlády Slovenskej republiky ( Fico – Pellegrini ), rok 2019 zmena na poste hlavy štátu v dôsledku priamych prezidentských volieb ( A. Kiska – Z. Čaputová ).
Doslova nebyť mediálnej aktivity týchto personálnych zmien, nebolo by zrejme ani potrebné si všimnúť postupnosť, následky a dôsledky, s ktorými sa stretávame v súčasnosti, veď hádam jedinou konštantou v tomto procese spoločenského pohybu na politickej scéne na Slovensku je Ústava Slovenskej republiky ( Ústavný zákon č. 490/1992 Zb. v platnom znení ), pokiaľ by táto právna konštanta nebola spochybňovaná jej ohýbaním a razením účelovej manipulácie v procese jej napĺňania.
Pre účely tohto príspevku si všimnime tieto skutočnosti :
1. voľba sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky,
2. proces akceptácie vôle – volebnej aktivity Národnej rady Slovenskej republiky po jednotlivých volebných kolách voľby kandidátov na sudcu tohto súdu,
3.voľba Predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
Pre pripomenutie – Národná rada Slovenskej republiky podľa piatej hlavy Ústavy Slovenskej republiky ( čl. 72 a nasl. ) je nielen jediným ústavodárnym a zákonodárnym orgánom Slovenskej republiky, ale je aj jediným orgánom, ktorý má stanovenú svoju kreačnú pôsobnosť pre jednotlivé procesy kreovania orgánov, ktoré majú byť činnosťou ustanovené – teda v procese kreovania Ústavného súdu je jediným orgánom, ktorý predkladá prezidentovi republiky kandidátov na vymenovanie za sudcu tohto súdu a to na základe tohto základného zákona stanoveného kvóra – dvojnásobok kandidátov na uvoľnený post sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky ( ďalej len ÚS SR ).
Všimnime si v tejto súvislosti skutočnosti, s ktorými sme sa v nie tak dávnej minulosti stretli :
a.) nie je v histórii Národnej rady Slovenskej republiky ( ďalej len NR SR ) zaznamenaný jav, že voľba kandidátov na sudcu ÚS SR sa podarila vždy na prvý pokus. Stalo sa to už počas exekutívy pod vedením vtedajšieho premiéra M. Dzurindu, a už v tom čase to boli voľby uskutočňované salámovou metódou. Možno teda skonštatovať, že nie je to jav ojedinelý, či výnimočný. Skrátka je to ústavná realita. Zároveň je vhodné si pri tejto príležitosti pripomenúť, že už pred prvým kolom voľby kandidátov ústavných sudcov, ktorým sa končil sudcovský mandát v ÚS SR pod vedením vtedajšej predsedníčky ÚS SR Dr. Macejkovej v predstihu vtedajší premiér vopred avizoval črtajúcu sa krízu v kreovaní ÚS SR a najmä stav jeho nefunkčnosti ako celku , keď zostali len štyria sudcovia v ÚS SR a tento stav trvá naďalej , pretože zostalo nefunkčné Plénum ÚS SR, pričom tomuto stavu predchádzalo rozhodnutie, že sa obráti na tzv. Benátsku komisiu, aby jej autorita nahradila vôľu NR SR – bola postavená nad NR SR ako jediného kreačného orgánu v parlamentnej demokracii na Slovensku. Aj po stanovisku Benátskej komisie naďalej trval stav , ktorý svojím rozhodnutím vyvolal vtedajší prezident, navyše zvýraznený tým, že zaviedol vlastnú aplikáciu menovania z kandidátov na sudcu ÚS SR a zároveň dal nevymenovaných kandidátov do zásobníka na proces vymenovania sudcov ÚS SR.
b.) nenáležitá reakcia novinárskej obce v mienkotvorných médiách ( predovšetkým v SME a DenníkN ) na túto reakciu nadväzujúce diskusie v sociálnych sieťach vedenú týchto periodikách o tom, kto je vhodný ako voliteľný kandidát na sudcu tejto súdnej inštitúcie, a to vždy pred ich prezentáciou na pôde Ústavnoprávneho výboru NR SR ( len z tých najexaktnejšie vedených mediálnych popráv v jednotlivých kolách – Fico, Procházka, Pavlikovský a pod.), či polemika o tom, či fyzická osoba , ktorá pôsobila vo vláde alebo v NR SR má byť, dokonca je vhodným kandidátom na sudcu ÚS SR, pričom skúsenosti a poznatky zo západoueurópskych demokracií uvádzajú opak, viď napr. poznatok a skúsenosť z Francúzka – bývalý premiér je ústavným sudcom Francúzska a najmä kvázidiskusiu na sociálnych sieťach – portáloch napr. v denníku SME ( sme tu svedkami toho, že je tu stav právnej nezodpovednosti za obsah diskusných príspevkov, hraničiacich v dôsledku ich anonymizácie so stavom anarchie., aj keď súčasné poznatky z Nemecka, a pradovšetkým súčasnej nemeckej súdnej praxe už smerujú k potieraniu a odstraňovaniu tohto stavu.
c.) ohýbanie ústavnej povinnosti menovať či nemenovať kandidáta na ústavného sudcu z portfólia zvolených kandidátov na ústavného sudcu v vedie k tomu, že ÚS SR vykazuje stav permanentnej personálnej podvyživenosti a k strate autority ÚS SR.
Ústava Slovenskej republiky v čl. 102 ods. 1, písm s ) uvádza , že prezident: „ vymenúva a odvoláva sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky, predsedu a podpredsedu Ústavného súdu Slovenskej republiky a sľub generálneho prokurátora „.
Podľa čl. 134 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky „Sudcov ústavného súdu vymenúva na návrh Národnej rady Slovenskej republiky na dvanásť rokov. Národná rada Slovenskej republiky navrhuje dvojnásobný počet kandidátov na sudcov, ktorých má prezident vymenovať.“
Reálny poznatok z rokov 2018 – 2019 je, že :
a.) bývalý prezident nevyužil celé ponúknuté kvórum a matematickú konštantu uvedenú vo vyššie citovanom uznesení …“ dvojnásobok „..zmenil na matematický nepodarok, nemajúci oporu v citovanom ústavnom texte,
b.) súčasná hlava štátu ( ak je to jej stanovisko ) v tlmočení prostredníctvom médií – vyčká si na kompletnú ponuku z Národnej rady Slovenskej republiky,( pričom médiá uverejnili aj vyjadrenie jej konkrétneho poradcu, ktoré je odlišné) je prejavom , ktoré zrejme potvrdzuje stav trvácnejšieho prejavu, že nie je tu záujem, aby bolo sfunkčnené aj Plénum Ústavného súdu Slovenskej republiky, v ktorom by bol zabezpečený priestor na názor sudcov, ktorí majú iné posúdenie veci ako väčšina jestvujúceho pléna, teda nielen de facto, ale aj de jure nebude tu priestor pre iný právny názor.
c.) preváženie vôle výkonnej moci nad nezávislosťou súdnej moci – veď prezident je súčasťou výkonnej moci podľa platného znenia Ústavy Slovenskej republiky.
Z uvedenej dikcie čl.134 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky má významné miesto jej druhá veta, ktorá gramatickým tvarom „ vymenovať „ teda ukladá povinnosť vymenovať sudcu z každého zvoleného dvojnásobného kvóra, teda podľa mienky autora tohto článku až po navolení kompletného dvojnásobného počtu potrebného kvóra chýbajúceho počtu sudcov. Mám za to, že Národná rada aj postupnou voľbou si plní svoju ústavnú povinnosť – ponúknuť dvojnásobok počtu kandidátov na vymenovanie sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky. Z uvedenej dikcie tiež nie je možné vyvodiť záver, že nevymenovaní kandidáti tvoria rezervu pre ďalší výber k menovaniu za sudcu tejto súdnej inštancie. Je možné úvahu uzavrieť tým, že nevymenovaní kandidáti neprechádzajú do ďalšieho kola na vymenovanie.
Z ústavných zvyklostí a gramatického výkladu vyššie cit. ustanovení Ústavy Slovenskej republiky je okrem už vyššie naznačeného záveru tiež potrebné uviesť záver, že :
1. prezident republiky svojím ústavným sľubom sľubuje dodržiavať ( viď čl. 104 ods. 1 , tretia veta ) …ostatné zákony…, pričom zákonom je aj Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky,
2. zabezpečiť funkčnosť ústavných orgánov.
Inou realitou súčasných dní je voľba Predsedu Najvyššieho súdu slovenskej republiky, ktorej priebehu sme v súčasnosti svedkami.
Sú tu zo strany úradujúcej hlavy štátu vyjadrenia, ktoré sú tlmočené v médiách, že nevymenuje za predsedu Najvyššieho súdu, ktorú jej ponúkne iný ústavný orgán, konkrétne Súdna rada.
Mám za to, že uvedené vyhlásenie ( ak je to jej osobný názor ) je vyhlásením neuváženým, nakoľko nezohľadňuje dva mimoriadne závažné Nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky , konkrétne :
1. Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorý rozhodoval o podaní sudcu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Dr. Sergeja Kohúta v čase prezidentského mandátu R. Schustera – výsledkom je vyjadrenie vo veci posúdenia nerovnakého prístupu k voleným funkciám,
2. Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci tzv. Mečiarových amnestií, kde vo vyše 100 stránkovom náleze Ústavný súd Slovenskej republiky pri ich posudzovaní prišiel k právnemu záveru o nerešpektovaní zdržanlivosti vtedajšieho úradujúceho polprezidenta ( nad rámec si dovoľujem uviesť poznámku, že keby vec bola predmetom rozhodnutia vlády-veď na vládu SR prešli niektoré kompetencie prezidenta republiky,tak ich zrušenie by vykazovalo zásadnú právnu prekážku, zrejme možno až neprekonateľnú ) .
Skutočnosť, že úradujúca hlavu štátu svoj názor vyslovila cez médiá pred voľbou predsedu najvyššieho súdu Slovenskej republiky, je možné vyhodnotiť ako unáhlené, neuvedomiac si skutočnosť, že prisahala aj na Nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky, chybné pre hodnotovú stránku jej poradcovského zboru (aj keď sama je bývalou advokátkou).
Odvolávajúc sa na prípad nevymenovania do funkcie Generálneho prokurátorta Slovenskej republiky vtedajšieho docenta trestného práva p. Čentéša vtedajším prezidentom p. Gašparovičom je nenáležité, pretože:
1. vtedajší prezident ako bývalý prokurátor, neskôr Generálny prokurátor vtedajšej ČSFR vytkol prokurátorské pochybenie kandidáta na vymenovanie do funkcie Generálneho prokurátora Slovenskej republiky, keď skartoval svedeckú výpoveď poslanca NR SR p. I. Matoviča , ktorá bola zrejme spontánna a jej nahradenie novou svedeckou výpoveďou tohto poslanca už nevykazovalo právnu kvalitu podľa v tom čase platnom Trestnom poriadku.
2. vyslovil pochybnosť o tom, či je to vhodný kandidát vzhľadom na vyššie uvedené pochybenie tiež z dôvodu vyhodnotenia udalostí, ktoré sprevádzali voľbu kandidáta na túto funkciu vo vtedajšej Národnej rade Slovenskej republiky.
Záverom je možné poznamenať, že analýza, o ktorú som sa pokúsil je nielen o formulovaní vlastného názoru, ale aj poukázaním na to, že tu máme do činenia s viacerými skutočnosťami, ktoré nielenže sú prejavom koloritu v rokoch 2018 – 2019, ale aj predznamenaním toho, že o kvalitu právneho štátu je potrebné sa usilovať vytrvalo, aby médiá nevenovali pozornosť len prezidentskej garderóbe.
Autor: JUDr., Marián Ševčík, CSc.
Zdroj
http://www.pravnelisty.sk/clanky/a776-aktualne-otazky-kreovania-pravneho-statu