V dňoch 10.03. – 25.03.2015 sa konala 48. schôdza Národnej rady Slovenskej republiky.

Boli na nej prerokované viaceré navrhované zmeny zákonov zamerané na ozdravenie podnikateľského prostredia, ochranu drobných živnostníkov a zvýšenie platobnej disciplíny veľkých spoločností. S akým výsledkom? Vybrali sme pre Vás informáciu o niektorých z nich.

Reštrukturalizácia spoločnosti VÁHOSTAV – SK, a.s. vo veľkom spustila polemiku o tom, ako zabrániť likvidácii drobných živnostníkov veľkými spoločnosťami.

V prvom čítaní sa tak objavil návrh poslancov NRSR Miroslava Beblavého  a Martina Fedora na zmenu a doplnenie Zákona o konkurze a reštrukturalizácii (ZKR) , ktorou tento návrh sledoval predovšetkým vytvorenie podmienok pre lepšiu ochranu fyzických osôb – podnikateľov, ktorí sa opakovane stávajú obeťami reštrukturalizácie. Podľa navrhovanej zmeny ZKR by mali živnostníci:

–          získať obchodný podiel v dlžnej spoločnosti (tzv. debt equity swap) v rozsahu nesplatenej časti svojej pohľadávky a to až do doby jej úplného splatenia;
–          získať možnosť zúčastniť sa na garančnom fonde a to aj v prípade ak živnostník nemá zamestnancov, pričom v takom prípade by poistnou udalosťou nebolo predĺženie zamestnávateľa ale obchodného partnera;

Predložený návrh tiež obsahoval rozšírenie skutkovej podstaty trestného činu nevyplatenia mzdy podľa § 214 Trestného zákona. Podľa platnej právnej úpravy sa trestného činu dopúšťa ten, kto si úmyselne nesplní svoju daňovú alebo odvodovú povinnosť voči štátu, prípadne štatutár ktorý nevyplatí mzdu svojmu zamestnancovi, hoci tak mohol urobiť. Nevyplatenie úhrady za služby poskytnuté fyzickou osobou, ktorá nie je zamestnancom ale živnostníkom nie je samo o sebe trestným činom. Predložený návrh počítal so zmenou aj v tejto oblasti.

Ochrane subdodávateľov sa v prvom čítaní venoval aj ďalší predložený poslanecký návrh z dielne Jána Hudackého, Jána Figeľa, Pavla Zajaca a Jozefa Bobíka na vydanie zákona o ochrane subdodávateľov pri verejnom obstarávaní .

Ten navrhoval ochranu subdodávateľov, ktorými sú väčšinou malí a strední podnikatelia,  pred druhotnou platobnou neschopnosťou pre zákazky z verejného obstarávania cestou rozšírenia ekonomicko-administratívneho mechanizmu na zvýšenie platobnej disciplíny.

Navrhovaná úprava stanovila povinnosť úspešných uchádzačov a všetkých subdodávateľov, aby v zmluvách so subdodávateľmi dohodli primerané platobné lehoty, pri ktorých určuje ich maximálnu lehotu splatnosti v závislosti na platobných podmienkach dohodnutých v zmluve medzi obstarávateľom a úspešným uchádzačom. V prípade, že úspešný uchádzač tieto lehoty dojednané so subdodávateľom neplní, a subdodávateľ si svoje povinnosti splnil, dáva navrhovaná úprava možnosť subdodávateľovi informovať o tom verejného obstarávateľa. Ak napriek výzve  obstarávateľa úspešný uchádzač subdodávateľovi v stanovenej lehote nezaplatí, obstarávateľ je povinný zablokovať úspešnému uchádzačovi všetky ďalšie platby týkajúce sa predmetnej zákazky. Ak by takýto stav pretrvával dlhšie, návrh stanovil lehotu šiestich mesiacov, aby úspešný uchádzač stratil svoje osobné postavenie vo verejnom obstarávaní a Úrad pre verejné obstarávanie ho vyškrtol zo zoznamu podnikateľov. Takýto subjekt by stratil následne možnosť uchádzať sa o zákazku v akomkoľvek verejnom obstarávaní na území Slovenskej republiky. Obdobný postup rozširuje nový návrh zákona i na vzťahy medzi subdodávateľmi navzájom, pokiaľ ide o plnenie zákazky z verejného obstarávania. (prevzaté z dôvodovej správy k návrhu zákona)

Tretím návrhom sledujúcim ozdravenie podnikateľského prostredia a podporu platobnej disciplíny, predloženým do prvého čítania na 48. schôdzi parlamentu bol návrh na zmenu a doplnenie Obchodného zákonníka z dielne skupiny poslancov za hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti. Ten mal ambíciu zamedziť uprednostňovaniu určitých osôb pri vyplácaní faktúr alebo iných peňažných záväzkov, prostredníctvom zákonom stanovenej povinnosti vyplácať peňažné záväzky z dodania tovaru alebo poskytnutia služby v poradí podľa lehoty splatnosti faktúry alebo inej výzvy podobnej povahy, ktorou sa požaduje splnenie peňažného záväzku.

Ďalším z opatrení na posilnenie právnej istoty a zvýšenie informovanosti v obchodných vzťahov by bolo zavedenie povinnosti pre podnikateľov informovať registrový súd, pokiaľ sú zapísaní v obchodnom registri alebo živnostenský úrad, pokiaľ podnikajú na základe živnostenského oprávnenia, o počte dní, v ktorých sú v omeškaní s platbami za faktúry alebo iné peňažné záväzky a to ku poslednému dňu kalendárneho mesiaca. Za nesplnenie tejto povinnosti v lehote do piatich pracovných dní po skončení kalendárneho mesiaca alebo v prípade nahlásenia klamlivých údajov by mala hroziť pokuta zo strany registrového súdu do výšky 3310 eur a zo strany živnostenského úradu do výšky 663 eur.

Štvrtým návrhom na zvýšenie platobnej disciplíny firiem bol návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Igora Matoviča a Martina Fecka na zmenu trestného zákona, podľa ktorého by mala byť do trestného zákona zavedená nová skutková podstata trestného činu nevyplatenia faktúry na základe ktorej by mala byť vytvorená aj trestno-právna ochrana pre živnostníkov voči veľkým firmám.

Tá počítala s trestným postihom podnikateľov v prípade nevyplatenia ceny práce z vystavenej faktúry do 30 dní po jej splatnosti v prípade ak páchateľ v tejto lehote mal peňažné prostriedky na jej vyplatenie, ktoré nevyhnutne nepotreboval na zabezpečenie činnosti podnikateľa, ktorý je fyzickou osobou, alebo činnosti právnickej osoby, alebo vykonal opatrenia smerujúce k zmareniu vyplatenia týchto peňažných prostriedkov.

Subjektom, čiže páchateľom trestného činu nevyplatenia faktúry mal byť podľa navrhovanej úpravy  štatutárny orgán právnickej osoby alebo podnikateľ, ktorý je fyzickou osobou, alebo ich zástupca alebo prokurista.

Navrhovaný trest za spáchanie trestného činu nevyplatenia faktúry je odňatie slobody až na tri roky, v prípade  ak takýmto trestným činom bola spôsobená väčšia škoda, čin bol spáchaný z osobitného motívu alebo bol takýto čin spáchaný voči viac ako desiatim fyzickým osobám podnikajúcim na základe živnostenského oprávnenia, odňatie slobody v trvaní jeden až päť rokov, pri spôsobení značnej škody odňatie slobody v trvaní tri až osem rokov a pri spôsobení škody veľkého rozsahu odňatie slobody v trvaní sedem až dvanásť rokov.

Navrhovaná zmena trestného zákona počítala aj so zbavením sa trestnosti tohto novo zavedeného trestného činu v prípade ak toto nevyplatenie ceny práce z vystavenej faktúry nemalo trvalo nepriaznivé následky na fyzickú osobu, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia a  páchateľ súčasne dodatočne splnil svoju povinnosť najneskôr do 60 dní od dokonania trestného činu.

Ani jeden z vyššie uvedených poslaneckých návrhov hlasovaním neprešiel do druhého čítania. Je otázne či by všetky navrhované zmeny skutočne aj priniesli zvýšenie ochrany drobných živnostníkov a zlepšenie platobnej disciplíny veľkých spoločností, alebo by boli len ďalšou byrokratickou záťažou už aj tak dosť vysokej administratívnej záťaže slovenského podnikateľského prostredia.  Tiež navrhovaná zmena Trestného zákona by pravdepodobne mala za následok riešenie sporov medzi podnikateľmi z nevyplatených faktúr „lacnejšou“ formou trestného konania aj v prípadoch keď by v skutočnosti skutková podstata tohto trestného činu naplnená nebola, čím by sa zase zvýšila záťaž orgánov činných v trestnom konaní. Argumentov pre aj proti prijatiu navrhovaných zmien by sa našlo dosť. Faktom však zostáva, že „veľkí hráči na trhu“ si zatiaľ aj naďalej môžu hrať podľa vlastných pravidiel. V kauze Váhostavu už padli prvé trestné oznámenia. Na to, akým spôsobom budú vybavené a či sa drobní živnostníci, ktorých spoločnosť pripravila o značné príjmy dočkajú spravodlivosti si musíme ešte počkať.

JUDr. Renáta Endrödyová
advokátka

V roku 2014 pri výkone svojej činnosti zistila verejná ochrankyňa práv v piatich prípadoch porušenie práva na informácie.

V prvom prípade bol namietaný postup Sekcie kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „sekcia kontroly“), ktorá mala odmietnuť právnemu zástupcovi podávateľov nahliadnuť do spisu súvisiaceho s vybavovaním nimi podanej sťažnosti. Sekcia kontroly to odôvodňovala tým, že podľa zákona o sťažnostiach sa informácie, ktoré obsahuje dokumentácia súvisiaca s vybavovaním sťažnosti, nesprístupňujú. Podávatelia sa však nedomáhali sprístupnenia informácií podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ale ako sťažovatelia, ktorých práv sa vybavovanie sťažnosti bezprostredne dotýkalo. Účelom obmedzenia sprístupňovania informácií z dokumentácie, vedenej ku konaniu o sťažnosti, je ochrana sťažovateľa. Nie je jeho účelom obmedziť prístup samotného sťažovateľa k informáciám o postupe vybavovania jeho sťažnosti. Postup sekcie kontroly, spočívajúci v nevyhovení žiadosti podávateľov o nahliadnutie do spisu vedenom o ich sťažnosti preto nebol odôvodnený žiadnym z ústavou prípustných dôvodov, a teda ním bolo porušené základné právo podávateľov na informácie. Napriek tomu, že k náprave mohlo dôjsť jednoduchým spôsobom  ̶ umožnením nahliadnutia do spisovej dokumentácie podávateľom sťažnosti, k takejto náprave nedošlo. Sekcia kontroly navrhnuté opatrenie neprijala s odôvodnením, že sa nestotožňuje so záverom verejného ochrancu práv. Rovnako sa k veci postavil aj nadriadený orgán Sekcie kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Vzhľadom na to, že podnet sa týka prípadu, ktorý je vo verejnosti známy ako „streľba na diaľnici do auta so študentmi“, a o ktorom je verejnosti známe aj to, že v priebehu vyšetrovania políciou sama polícia skartovala existujúci záznam o tomto policajnom zásahu, vzbudzuje vyššie uvedený postup orgánu verejnej správy voči sťažovateľom pri vybavovaní ich sťažnosti nedôveru. Neprijatie jednoduchého opatrenia navrhnutého verejným ochrancom práv, aby orgán verejnej správy umožnil sťažovateľom nahliadnutie do spisu o vybavovaní ich vlastnej sťažnosti dôveru v správny postup orgánu verejnej správy nezvyšuje, práve naopak.

V druhom prípade základné právo podávateľa podnetu na informácie porušilo Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Žilina tým, že odmietlo podávateľovi sprístupniť informácie o priebehu trestného konania, v ktorom mal postavenie oznamovateľa. Preskúmaním veci verejná ochrankyňa práv  zistila, že Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Žilina postupovalo podľa neúčinného znenia zákona o slobodnom prístupe k informáciám a nesprávne vyhodnotilo svoju povinnosť sprístupniť časť požadovaných informácií. Informácie odmietlo sprístupniť z dôvodu, že sa týkajú rozhodovacej činnosti orgánu činného v trestnom konaní. Podľa účinného znenia zákona o slobodnom prístupe k informáciám však platí, že povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupní, ak sa týka rozhodovacej činnosti súdu vrátane medzinárodných súdnych orgánov alebo orgánu činného v trestnom konaní okrem informácie, ktorá sa sprístupňuje podľa osobitného predpisu, rozhodnutia policajta v prípravnom konaní podľa druhej časti druhej hlavy piateho dielu Trestného poriadku a informácie o vznesení obvinenia vrátane opisu skutku, ak ich sprístupnenie nezakazuje zákon alebo ak ich sprístupnenie neohrozuje práva a právom chránené záujmy. V tomto prípade časť požadovaných informácií uvedený charakter nemala.

Vo veci verejná ochrankyňa práv  podávateľa podnetu poučila o možnostiach ako si môže uplatniť právo, (napr. podanie novej žiadosti, či využitie mimoriadnych opravných prostriedkov) a Okresnému riaditeľstvu Policajného zboru Žilina navrhla opatrenia na zabezpečenie správnej aplikácie zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Žilina ich prijalo a zrealizovalo.

V ďalších dvoch prípadoch zistila ombudsmanka porušenie základného práva na informácie zo strany Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky vo vzťahu k tomu istému podávateľovi. Podávateľ podnetu sa žiadosťou o sprístupnenie informácií domáhal sprístupnenia „čísiel spisových značiek práve prebiehajúcich konaní pred Súdnym dvorom Európskej únie, v ktorých Slovenská republika podala akékoľvek písomné vyjadrenie“, ako aj sprístupnenia „žiadosti Slovenskej republiky adresovanej Európskemu súdu pre ľudské práva v Štrasburgu“. Povinná osoba požadované informácie vrátane čísiel spisových značiek nesprístupnila, odvolávajúc sa na ustanovenie § 11 ods. 1 písm. d) zákona o slobode informácií. Prvostupňové rozhodnutia boli potvrdené aj v konaní o rozklade. Ministerstvo v rozhodnutiach argumentovalo, že požadované informácie predstavujú informácie, ktoré sa týkajú rozhodovacej činnosti medzinárodného súdneho orgánu. Pre posúdenie, či došlo k porušeniu základného práva na informácie je rozhodujúce, či požadované informácie majú skutočne taký charakter, že po ich sprístupnení podávateľovi podnetu by mohla byť ohrozená legitímna ochrana účastníkov súdneho konania a ich záujmov a či ich sprístupnenie má potenciál zasiahnuť do rozhodovacej činnosti súdu. Spisová značka konania je organizačná, evidenčná informácia, ktorá slúži na organizáciu práce so spismi, ich evidenciu a na orientáciu v práci s nimi. Nie je takou informáciou, aby mohla ohroziť práva účastníkov konkrétneho súdneho konania a zasiahnuť do rozhodovacej činnosti súdu. Pre jej nesprístupnenie zákon o slobode informácií nedáva žiadne opodstatnenie. Aj podľa Rokovacieho poriadku Európskeho súdu pre ľudské práva je vec  ̶  sťažnosť po vyhlásení o jej prijateľnosti zapísaná do zoznamu prípadov súdu. Každý prípad má v zozname určené číslo sťažnosti  ̶  prípadu, pod ktorým je v zozname vedené. Podľa článku 40 Európskeho dohovoru pojednávania pred Európskym súdom pre ľudské práva sú verejné a aj spisy sú prístupné verejnosti, ak predseda súdu nerozhodne inak. Aj v Slovenskej republike sa v zozname pojednávaní pre informáciu verejnosti uvádza číslo súdneho konania, ktoré bude súd verejne pojednávať. Tým, že ministerstvo spravodlivosti nesprístupnilo podávateľovi podnetu informáciu o číslach spisových značiek práve prebiehajúcich konaní pred Súdnym dvorom Európskej únie s odôvodnením, že takáto informácia ohrozí ochranu práv a záujmov účastníkov konania a má vplyv na rozhodovacie konania súdu, ministerstvo porušilo základné právo podávateľa podnetu na informácie. Po oznámení výsledkov vybavenia podnetu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky postupovalo v rozpore s ustanovením § 19 ods. 2 zákona o verejnom ochrancovi práv, podľa ktorého „Orgán verejnej správy je povinný do 20 dní odo dňa doručenia výzvy na prijatie opatrení oznámiť verejnému ochrancovi práv svoje stanovisko k výsledkom vybavenia podnetu a prijatie opatrení.“ Ministerstvo verejnej ochrankyni práv  síce oznámilo nesúhlasné stanovisko, ale neoznámilo jej prijatie opatrení. Nesúhlasné stanovisko nezbavuje orgán verejnej správy zákonnej povinnosti po výzve verejného ochrancu práv prijať opatrenia. Inak by činnosť verejného ochrancu v oblasti ochrany základných práv a slobôd nemala ústavodarcom a zákonodarcom ustanovený zmysel, pre nečinnosť orgánov verejnej správy by stačilo iba nesúhlasiť s verejným ochrancom práv. Podávateľ podnetu proti namietaným rozhodnutiam podal správne žaloby. V prípade, ak o veci rozhoduje súd, verejný ochranca práv je povinný ju odložiť.

V poslednom prípade sa verejná ochrankyňa práv zaoberala postupom Pôdohospodárskej platobnej agentúry pri vybavovaní žiadosti o sprístupnenie informácií a nečinnosťou Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky v konaní o odvolaní proti zamietavému rozhodnutiu povinnej osoby. Podávateľ požadoval sprístupnenie informácií o právnických osobách, ktoré predložili žiadosti o poskytnutie platby na poľnohospodársku plochu, v žiadosti uviedol kritériá, ktoré vymedzovali okruh požadovaných informácií. Povinná osoba mu informácie nesprístupnila a svoje rozhodnutie oprela o ustanovenie § 11 ods. 1 písm. g) zákona o slobode informácií, podľa ktorého povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupní, ak by to bolo v rozpore s právne záväznými aktmi Európskych spoločenstiev a Európskej únie alebo s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. Podávateľ podal proti rozhodnutiu odvolanie, ministerstvo ako odvolací orgán však zostalo nečinné a o odvolaní riadne nerozhodlo. Zo zákona sa tak uplatnila fikcia, že odvolací orgán rozhodnutie potvrdil. V tomto prípade došlo nečinnosťou odvolacieho orgánu k potvrdeniu rozhodnutia o nesprístupnení informácie, z ktorého však bolo zrejmé, že informácia mala byť poskytnutá. Povinná osoba vo svojom rozhodnutí o neposkytnutí informácie totiž neuviedla s ktorou konkrétnou právnou normou je sprístupnenie požadovaných informácií v rozpore. Takýto postup povinnej osoby v konaní bol teda nesprávny a jeho výsledkom bolo nesprávne rozhodnutie, ktorým došlo aj k porušeniu základného práva podávateľa podnetu na informácie. Túto nesprávnosť (rozpor so zákonom) bolo možné napraviť v odvolacom konaní pred orgánom verejnej správy. Odvolací orgán – ministerstvo – však bolo nečinné. Tým spôsobilo, že na základe právnej fikcie sa správoplatnilo nezákonné rozhodnutie a zároveň ministerstvo porušilo aj základné právo podávateľa podnetu chránené v čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na inom ako súdnom orgáne Slovenskej republiky. V reakcii na oznámenie o výsledkoch vybavenia podnetu Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky informovalo ombudsmanku o opatreniach, ktoré prijalo na odstránenie zistených nedostatkov  a v konečnom dôsledku boli podávateľovi požadované informácie sprístupnené.

(prevzaté zo správy verejnej ochrankyne práv).

Súvisiace právne predpisy:

Ústava Slovenskej republiky

Zákon NRSR č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií)

JUDr. Renáta Endrödyová
advokátka

Slovenská pošta k 30. novembru 2014 definitívne ukončila predaj klasických papierových kolkov, ktoré bolo možné používať ešte do konca roka 2014. Od 01.01.2015 prešiel spôsob úhrady správnych a súdnych poplatkov na nový platobný systém E-KOLOK. Ak máte ešte doma zakúpené a nepoužité kolkové známky, tieto môžete najneskôr do 30. novembra 2015 vrátiť na pošte za manipulačný poplatok 5% z ich nominálnej hodnoty.

Novým platobným systémom E-KOLOK môžete platiť poplatky už aj prostredníctvom samoobslužných terminálov (kioskov), ktoré sa nachádzajú vo vybraných inštitúciách a na poštách. Poplatky takýmto spôsobom môžete platiť v hotovosti alebo prostredníctvom platobnej karty.

Slovenskou poštou bola zavedená možnosť úhrady poplatkov aj formou potvrdenia pre evidenciu poplatku. Toto potvrdenie si môžete zakúpiť na pošte a nahrádza pôvodný klasický kolok, od ktorého sa však odlišuje tým, že je opatrené čiarovým kódom a je použiteľné len do 30 dní od jeho vydania resp. nasnímania čiarového kódu zamestnancom pošty do centrálneho systému pre evidenciu poplatkov pri jeho predaji. Ak potvrdenie v 30 dňovej lehote nepoužijete môžete ho na pošte vrátiť.

Okrem samoobslužných kioskov a potvrdenia pre evidenciu poplatku je možné platiť súdne a iné poplatky vrámci systému E-KOLOK aj prostredníctvom softvérových pokladníc, eKolkovačov a platobných predpisov na úhradu, ktorými budú postupne vybavené jednotlivé inštitúcie.

Softvérová pokladnica je aplikácia pre evidenciu poplatkov sprístupnená na počítači tej ktorej inštitúcie a je obsluhovaná kompetentným zamestnancom. Využíva sa zvyčajne na miestach s prístupom do siete govnet, ktoré inak nespĺňajú podmienky na pridelenie kiosku. Pri totmto spôsobe platby je takisto možné vykonať platbu v hotovosti alebo prostredníctvom platobnej karty.

eKolkovač je hardvérové zariadenie, ktoré nahrádza softvérovú pokladnicu a to na tých inštitúciách, ktoré nemajú prístup do siete govnet a nespĺňajú podmienky na pridelenie kiosku. Týmto spôsobom je takisto možná hotovostná ako aj bezhotovostná platba platobnou kartou.

Platobný predpis na úhradu poplatkov je predpis vystavený zamestnancom tej ktorej inštitúcie, obsahujúci najmä informácie o inštitúcii, ktorá ho vystavila, účastníkoch konania, výške poplatku, čísle konania, dátume splatnosti, názve služby a informáciu o platbe s 2D kódom. Poplatok predpísaný takýmto predpisom je možné uhradiť prostredníctvom kiosku, prevodom na účet alebo poštovým poukazom. Úhrada predpísaná platobným predpisom prijatá po dátume splatnosti sa automaticky alebo na základe žiadosti poplatníka vracia platiteľovi.

Súvisiace právne predpisy:

Zákon NRSR č. 381/2011 Z.z. o zrušení kolkových známok a o zmene a doplnení niektorých zákonov

JUDr. Renáta Endrödyová
advokátka

Každý vodič  je zo zákona povinný mať pri sebe doklady potrebné na vedenie vozidla, ku ktorým však patrí aj doklad o vykonaní technickej kontroly a emisnej kontroly, ak takejto kontrole vozidlo podlieha.

Dokladom o vykonaní tejto kontroly nie je  len osvedčenie o technickej kontrole a osvedčenie o emisnej kontrole, ale aj kontrolné nálepky. Tieto sa Vám však ľahko môžu poškodiť pri rozbití čelného skla a tak o nálepky prídete pri jeho výmene. Používaním vozidla bez týchto nálepiek riskujete pokutu 30,00 Eur.

Takisto sa môže stať, že vozidlo zmenilo evidenčné číslo napriek
tomu, že ešte stále má platnú STK.

Čo robiť v takýchto prípadoch? Musíte absolvovať opäť technickú aj emisnú kontrolu?

Nie tak celkom. Stačí, ak absolvujete administratívnu technickú a emisnú kontrolu. K tomuto úkonu je potrebné na STK pristaviť vozidlo aby Vám mohli skontrolovať identifikačné  údaje vozidla a preveriť, či platí pravidelná technická a emisná kontrola. Táto kontrola sa spravidla vykonáva na počkanie a jej cena sa pohybuje tak u administratívnej STK ako aj u administratívnej EK okolo 5,00 Eur. Dokladom o absolvovaní takejto kontroly je osvedčenie o technickej kontrole a osvedčenie o emisnej kontrole a taktiež nové kontrolné nálepky.

Súvisiace právne predpisy:

Zákon NRSR č. 725/2004 Z.z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Mgr. Adriána Tomová
advokátska koncipientka

Od začiatku marca môžete výpis z listu vlastníctva získať už aj na Vašej pošte, konkrétne na tzv. integrovaných obslužných miestach, ktoré sú rovnomerne rozmiestnené na poštách po celom Slovensku. V súčasnosti je ich 300 a v Lučenci ich nájdete na pošte Lučenec 1, na ulici Novohradskej č. 4, na pošte Lučenec 3, na Rúbanisku II pri Poliklinike a na pošte Lučenec 4, na ulici Podjavorinskej 5346 v Tescu.

Na získanie výpisu Vám stačí ak zamestnancovi pošty predložíte svoj občiansky preukaz a na nasledujúci pracovný deň dostanete požadovaný list vlastníctva, ktorý Vám pošta zašle buď priamo na Vašu adresu alebo o vybavení Vašej žiadosti budete informovaní prostredníctvom sms správy príp. e-mailu a pre výpis si môžete zájsť osobne.

V súčasnosti môžete na pošte získať už aj výpis z obchodného registra ako aj doklad o overení originality elektronického čipu osvedčenia o evidencii vozidla (OoEV). Overenie originality elektronického čipu OoEV viete zatiaľ získať na Slovensku len na týchto dvanástich poštách:

BANSKÁ BYSTRICA 8,  Horná 77, Banská Bystrica
BRATISLAVA 216, Ivánska cesta 16, Bratislava
BRATISLAVA 4, Karloveská 34, Bratislava 4
KOMÁRNO 1, Damianichova 3, Komárno
KOŠICE 19, Trolejbusová 1, Košice
LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ 1, M.M. Hodžu 3, Liptovský Mikuláš
LUČENEC 1, Novohradská 4, Lučenec
NITRA 3, Štefanikova trieda 61, Nitra
POPRAD 2, Wolkerova 479, Poprad
PREŠOV 10, Volgogradska 7/A, Prešov
TRENČÍN 1, Mierové námestie 21, Trenčín 1
ŽILINA 2, Hviezdoslavova 3, Žilina

Vydávanie jednotlivých výpisov na poštách je spoplatnené takto:

Výpis z obchodného registra (OR) na právne účely                                                      3,90 €

Druhé a ďalšie vyhotovenie výpisu z OR na základe jednej žiadosti                            3,50 €

Overenie originality elektronického čipu Osvedčenia o evidencii vozidla (OoEV I)   2,50 €

Overenie originality elektronického čipu a odpis elektronických údajov z OoEV I     3,00 €

Výpis z listu vlastníctva (LV) na právne účely                                                              8,00 €

Druhé a ďalšie vyhotovenie výpisu z LV na základe jednej žiadosti                            2,00 €

Poplatky pri výpise z listu vlastníctva sa účtujú za každých aj  začatých 20 parciel, stavieb, bytov alebo nebytových priestorov.

Súvisiace právne predpisy:

Zákon č. 305/2013 Z.z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente), 

Vyhláška Ministerstva financií SR č. 25/2014 Z.z. o integrovaných obslužných miestach a podmienkach ich zriaďovania, označovania, prevádzky a o sadzobníku úhrad.

JUDr. Renáta Endrödyová, advokátka